Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/13/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľov: Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: v 1.rade V.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 2. rade N. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 3. rade V.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 4. rade I.. B. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 5. rade V.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 6. rade J. X., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 7. rade V.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 8. rade I. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 9. rade V.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 10. rade J. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 11. rade V.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 12. rade V. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 13. rade M. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 14. rade V. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 15. rade V.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 16. rade M. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 17. rade V.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 18. rade I.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, v 19. rade V.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 20. rade V.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v H., R. XX, v 21. rade Z. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v H., R. XX, spoločne zastúpení: Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Bytovou agentúrou rezortu Ministerstva obrany SR, so sídlom v Trenčíne, Inovecká 7, zast. JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v 1.-21. rade zamieta. Navrhovatelia v 1.- 21 rade. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 333,46 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej, podaným na Okresnom súde v Trenčíne dňa 19.10.2011, postúpeným tunajšiemu sudu dňa 09.02.2012, sa navrhovatelia v 1. - 21. rade domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť:

- navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 326,61 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 326,61 Eur od 21.08.2011 do zaplatenia, sumu 19,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 3. a 4. rade sumu 343,82 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 328,88 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 20,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 5.a 6. rade sumu 596,42 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 596,42 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 35,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 7. a 8. rade sumu 398,14 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 398,14 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 23,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 9. a 10. rade sumu 320,62 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 320,74 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 19,- Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 11. a 12. rade sumu 244,22 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 244,22 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 13. a 14. rade sumu 241,79 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 241,79 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 15. a 16. rade sumu 244,22 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 244,22 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 17. a 18. rade sumu 244,22 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 244,22 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľovi v 19. rade sumu 235,77 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 234,17 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

- navrhovateľom v 20. a 21. rade sumu 215,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 215,90 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 Eur na trovách konania (súdnom poplatku),

-3-

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia, titulom bezdôvodného obohatenia odporcu. Navrhovatelia ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzatvorili dňa 27.04.2010 jedenásť obsahovo identických Zmlúv o prevode vlastníctva k bytu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako ZVB), pričom každá z nich sa týkala iného bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. číslom 7462 na R. ulici č. XX v H., zapísané na LV č. XXXX, kat. územie M., vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, a vždy v rozdielnej výške kúpnej ceny (ďalej len spoločne ako Zmluvy). Navrhovatelia sa svojim návrhom dovolávajú neplatnosti Zmlúv k jednotlivým bytom v časti týkajúcej sa dohody o kúpnej cene bytu, nakoľko podľa ich tvrdenia pri výpočte kúpnej ceny bytu odporca mal postupovať v súlade s ZVB a znížiť obstarávaciu cenu bytu o základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu vo výške 20.900 Sk a o 2% za každý rok veku domu počnúc od r. 1962. Vyššie uvedené byty, ktoré boli prevedené do vlastníctva navrhovateľov, boli vo vlastníctve odporcu a boli na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku štátu č. 68 ku dňu 01.03.2011 odovzdané do správy Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany(ďalej len ako BARMO), ktorá je príspevkovou organizáciou štátu a správcom uvedeného majetku. Navrhovatelia boli až do nadobudnutia vlastníckeho práva k jednotlivým bytom ich nájomcami, pričom vlastníkom uvedených bytov bol odporca, preto je pri určení kúpnej ceny bytov postupovať podľa zákona o bytoch. Navrhovatelia poukázali na to, že v uvedených zmluvách o prevode vlastníctva bytu je v čl. III, bod 1 písm. a/ uvedené, že kúpna cena je vypočítaná podľa -3 zákona o bytoch, pričom pri výpočte kúpnej ceny jednotlivých bytov postupoval tak, že od obstarávacej ceny bytu odrátal 2% opotrebenia za 11 rokov (t.j. celkom 22%), keď ako deň ukončenia výstavby je uvedený rok 2000 a k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva bytu došlo až v roku 2000. Navrhovatelia až po uzatvorení týchto zmlúv zistili, že predmetný bytový dom bol postavený na základe stavebného povolenia číslo 326-256/1960 a do užívania bol daný na základe rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady Obvodného národného výboru Bratislava o povolení na trvalé užívanie zo dňa 10.09.1962. Dňa -/23.05.2000 bolo Okresným úradom Bratislava III vydané kolaudačné rozhodnutie zn. 00/ -IMA, ktorým sa povolilo užívať zmenu dokončenej stavby. Preto má navrhovateľ za to, že rok 2000 nemožno považovať za rok ukončenia výstavby bytového domu. Dôvodom dovolávania sa neplatnosti dohody o kúpnej cene bytov v jednotlivých Zmluvách o prevode vlastníctva bytu je jej rozpor so všeobecne záväznými právnym predpisom o cenách, a to so . o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cenách). Navrhovatelia uviedli, že pre určenie kúpnej ceny je rozhodujúce určiť vek bytového domu. Bytový dom na ul. R. XX v H. bol postavený na základe stavebného povolenia - povolenia o prípustnosti stavby, vydanom Odborom pre výstavbu rady ObNV v Bratislave, č.j. Výst. 326-236/1960 zo dňa 02.03.1960. Stavba bytového domu na ul. R. XX v H. bola uvedená do prevádzky na základe rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady Obvodného národného výboru Bratislava o povolení na trvalé užívanie, číslo Výst. 1765/62-327 inž. M. zo dňa 10.09.1962. A teda najneskôr vydaním tohto rozhodnutia, t.j. odo dňa 10.09.1962 existovala stavba bytového domu na ul. R. XX v H.. Vydaním rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady Obvodného národného výboru Bratislava o povolení na trvalé užívanie, číslo Výst. 1765/62-327 inž. M. zo dňa 10.09.1962, stavba bytového domu sa stala užívaniaschopnou a existujúcou.

Do dnešného dňa nedošlo k zániku stavby bytového domu, keď na tento bytový dom nebolo vydané žiadne rozhodnutie o odstránení stavby, stavba bytového domu ani nebola -4-

odstránená a táto od roku 1962 existuje. Skutočnosť, že stavba nebola užívaná, nemá vplyv na jej existenciu. V rokoch 1996 až 2000 síce bola vykonaná rekonštrukcia bytového domu, ale zmenu stavby nie je možné v žiadnom prípade považovať za jej zánik. Zmena stavby, ktorou sa rozumie aj rekonštrukcia bytového domu, a odstránenie stavby sú rozdielne právne skutočnosti a na ich realizáciu sa podľa stavebného zákona v znení neskorších predpisov vyžaduje splnenie rozdielnych podmienok. Bez toho, aby došlo k odstráneniu stavby bytového domu nie je možné túto stavbu považovať za zaniknutú a na základe rekonštrukcie za opätovne vzniknutú. Navrhovatelia sú preto toho názoru, že vekom domu je nevyhnutné rozumieť dobu od r. 1962, kedy bolo vydané rozhodnutie o povolení užívania bytového domu. Preto aj opotrebenie bytového domu je nevyhnutné počítať od r. 1962 a nie od roku 2010. Navrhovatelia nesúhlasia s názorom odporcu, že v danom prípade neplatí ustanovenie zákona o bytoch z dôvodu, že odporca nebol vlastníkom bytového domu a nepoznal obstarávaciu cenu bytového domu. V danom prípade išlo o prevod bytov z vlastníctva odporcu- štátu do vlastníctva doterajších nájomcov. V cene bytu prevádzaného do vlastníctva nájomcu sa nezohľadňuje rekonštrukcia bytu. Náklad na rekonštrukciu bytu sa mohol zohľadniť v nájomnom , ktoré navrhovatelia platili odporcovi počas trvania nájomného vzťahu. Preto pri určení výšky kúpnej ceny bytov bol odporca povinný postupovať podľa zákona o bytoch a z obstarávacej ceny mal odpočítať základný štátny príspevok poskytnutý za porovnateľný družstevný byt v roku 1960, t.j. vo výške 20.900 Sk (693,75 Eur), 2% opotrebenia za každý začatý rok veku domu- za obdobie od r. 1962 do r. 2010, t.j. 80% s prihliadnutím na zákona o bytoch. Navrhovatelia poukázali na to, že podľa informácií sprístupnených Ministerstvom financií SR, obstarávacou cenou domu sa rozumie cena vedená v účtovníctve , t.j. cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Obstarávacou cenou bytového domu na R. ul. XX je cena, za ktorú vlastník bytového domu majetok zaúčtoval po kolaudácii v roku 2000, obstarávacou cenou je cena bytov uvedená v jednotlivých výpočtových listoch, ktoré sú prílohou Zmlúv o prevode vlastníctva bytu. Preto argumentácia žalovaného, že nepoznal obstarávaciu cenu bytového domu neobstojí. V takom prípade obstarávaciu cenu určuje Ministerstvo financií SR. Dovolaním sa neplatnosti kúpnej ceny, je kúpna cena uvedená v jednotlivých Zmluvách o prevode vlastníctva bytu neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje zákonu o bytoch a je povinnosťou odporcu vrátiť navrhovateľom bezdôvodné obohatenie vo výške rovnajúcej sa sume nimi zaplatenej nad kúpnu cenu určenú v súlade so zákonom o bytoch. Odporcovi bola oznámená výška kúpnej ceny súladnej so zákonom, pričom povinnosť odporcu vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie je zákonnou povinnosťou a dňom nasledujúcim po zaplatení poslednej splátky sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tejto peňažnej povinnosti.

Odporca navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, čo odôvodnil tým, že odporca ako správca majetku štátu pri prevode predmetných bytov do vlastníctva nájomcov nebol viazaný postupom upraveným v ust. § 18 ZVB, čo v danom prípade korešponduje aj s právnym názorom autora zákona ZVB, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len MF SR), vzťahujúcim sa na riešenú problematiku. Postup pri výpočte ceny bytov, ktorý uvádza navrhovateľ platí iba v prípade, že predávajúcim je vlastník domu, ktorý pozná obstarávaciu cenu domu, má k dispozícii kompletnú projektovú dokumentáciu domu, vrátane stavebného, kolaudačného povolenia a ostatných podkladov potrebných pre výpočet ceny bytu (napr. výmera všetkých plôch v dome). Zákon neurčuje -4-

spôsob výpočtu kúpnej ceny služobných bytov, bytov v správe rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré štát nadobudol ako samostatnú bytovú jednotku (§ 18 ods. 6 ZVB). Odporca preto analogicky pre jej výpočet použil postup uvedený v ust. § 18 ZVB a namiesto obstarávacej ceny domu vychádzal z obstarávacej ceny bytu , ktorú mal zavedenú vo svojom účtovníctve, a teda ju poznal. Tento postup zvoli v snahe poskytnúť navrhovateľom všetky zákonné úľavy na kúpnej cene bytu, medzi ktoré patrí i poskytnutá možnosť jej bezúročného splácania. Argumentácia navrhovateľov, že už od r. 1962 stavba domu existovala a do dnešného dňa nedošlo k zániku stavby bytového domu a ani nebola stavba odstránená podľa odporcu neobstojí. Stavba existovala iba do r. 1996, kedy došlo k zániku bytového domu a zostala len stavba železnej konštrukcie, ktorá nespĺňa charakter bytového domu. Podľa § 2

ods. 2 ZVB je bytovým domom „ budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov“. Z uvedeného vyplýva, že bytový dom nespĺňal v období rokov 1966 do 2000 podmienky stanovené v tomto ustanovení a na jeho mieste bol v tomto období postavený nový objekt bytového domu, na základe „Zmlúv o výstavbe domu“ uzatvorených v zmysle § 21 a nasl. ZVB.

Navrhovatelia žiadnym spôsobom nenamietali a nenamietajú postup pri výpočte ceny predmetných bytov a súhlasia s tým, aby ako obstarávacia cena bytov bola použitá cena bytu vedená v účtovníctve odporcu. Navrhovatelia iba žiadajú, aby obstarávacia cena bytu bola aj v tomto prípade znížená v súlade s § 18 ods. 1 písm. b) ZVB o 2 % obstarávacej ceny bytu za opotrebenie za každý začatý vek domu, t.j. od roku 1962. Ak odporca na potvrdenie správnosti postupu pri výpočte kúpnej ceny poukazuje na písomné vyjadrenie MF SR zo dňa 12.09.2011, navrhovatelia podotýkajú, že žiadny právny predpis nezveruje do kompetencie MF SR podávanie stanovísk s výkladov zákonov. Zákon ZVB mu iba zveruje oprávnenie určiť obstarávaciu cenu bytového domu, ak túto nemožno zistil. Preto stanovisko MF SR zo dňa 12.09.2011, nie je právne relevantné.

Súd vykonal dokazovanie z prednesov účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to s/so: Zmluvami o prevode vlastníctva bytu zo dňa 27.04.2010 vrátane výpočtových listov, Listami- Dovolanie sa neplatnosti kúpnej ceny v Zmluvách zo dňa 11.07.2011, Žiadosťou o uvedenie stavby do trvalej prevádzky- užívania zo dňa 31.08.1962, Rozhodnutím výst. 1765/62-327 inž.M. zo dňa 10.09.1962, Stavebným povolením zo dňa 12.2.1996, Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 23.05.2000, Rozhodnutím o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií, Odpoveďou na žiadosť o sprístupnenie informácií, výpisom k LV č. XXXX, Stanoviskom MF SR k stanoveniu výšky kúpnej ceny zo dňa 12.09.2011, Nájomnými zmluvami a ich Dodatkami, Stanoviskom k návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zo dňa 11.11.2009, Predkladacou správou, ako aj s ďalším spisovým materiálom.

Tunajší súd vec právne posúdil nasledovne:

Predmetom konania je žaloba o zaplatenie bezdôvodného obohatenia.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. -5-

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov , v platnom znení ku dňu 27.04.2010 (ďalej len ako ZVB)„ Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o bytoch, „cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena") sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.“

Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o bytoch, „dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva, štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o bytoch, „cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“

Podľa § 18 ods. 5 zákona o bytoch, „ Odseky 1 až 4 sa nepoužijú na zistenie ceny bytu, ak vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol byt do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) za cenu dohodou. 21) V týchto prípadoch pri prevode vlastníctva bytu na nájomcu nemôže byť dohodnutá cena bytu nižšia, než za akú ju vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol do vlastníctva.“ -6-

Podľa § 18 ods. 5 zákona o bytoch, „Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na služobné byty, byty 1) v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.“ Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Podľa vety prvej , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. ). Právne zdôvodnenie: V konaní bolo nesporné, že navrhovatelia boli pôvodne nájomcami predmetných bytov, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve odporcu a na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku štátu č. 68 ku dňu 01.03.2011 boli tieto odovzdané do správy BARMO, ktorá je príspevkovou organizáciou

štátu a správcom uvedeného majetku. Takisto bolo nesporné, že navrhovatelia uzatvorili dňa 27.04.2010 jedenásť obsahovo identických Zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva z odporcu na jednotlivých navrhovateľov ako vlastníkov. Jedinou spornou otázkou v konaní bola výška kúpnej ceny jednotlivých bytov, resp. platnosť dohody o kúpnej cene, keďže podľa tvrdenia -7- navrhovateľov sa malo 2%-né opotrebenie počítať od r. 1962, a tým mala dôjsť k zníženiu obstarávacej ceny o max. 80%. Tunajší súd dospel k záveru, že pri výpočte kúpnej ceny za jednotlivé byty treba vychádzať zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, avšak v danom prípade pri výpočte nebol viazaný postupom podľa ust. a ZVB, preto súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Novelou účinným od 01.02.2010, zákonodarca zakomponoval do právnej úpravy legislatívne obmedzenie, ktoré spočívalo v regulácii maximálnej ceny bytov a ich príslušenstva, pokiaľ sa byty prevádzali do vlastníctva doterajších nájomcov. Cieľom tejto úpravy bolo zachovanie cien bytov na sociálne akceptovanej úrovni a zakotviť zákonnú výnimku zo všeobecného pravidla určiť kúpnu cenu dohodou zmluvných strán. Z predkladacej správy tejto novely ZVB, vyplýva účel zavádzanej novely, a tým je stanovenie dvoch spôsobov stanovenia ceny bytu, pričom prvým prípadom je situácia, kedy štátna príspevková alebo rozpočtová organizácia nadobudla do vlastníctva štátu byt v bytovom dome za cenu trhovú, v takom prípade sa cena bytu nevypočíta z obstarávacej ceny domu, ale cena bytu nesmie byť nižšia ako je cena, za ktorú bol byt nadobudnutý do vlastníctva. Ak štátna príspevková alebo rozpočtová organizácia nadobudla byt do vlastníctva štátu celý bytový dom, cena bytu sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a súčasne sa odpočítava amortizácia za každý začatý rok veku domu. V súčasnosti je teda možné vzťahy regulovanej ceny bytov rozdeliť na dve kategórie. Prvá kategória zahŕňa všetky byty, ktoré možno subsumovať pod ZVB ( v čase uzatvorenia zmlúv ZVB) a to bez ohľadu na to, že boli nadobudnuté podľa ZVB za cenu dohodou, a všetky tie byty vlastníka podľa ZVB, pričom tieto byty neboli nadobudnuté podľa ZVB za cenu dohodou. Pri týchto bytoch sa uplatňuje zákonná regulácia maximálnej ceny bytu podľa až 4 ZVB. Druhú kategóriu však predstavujú byty, ktoré nespadajú pod ZVB, a ide o byty vlastníka uvedeného v ZVB a nadobudnuté na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa ZVB za cenu dohodou. Základným pravidlom pri stanovený ceny bytov dohodou je regulácia spodnej hranice ceny bytu, ktorá nesmie byť nižšia ako cena, za ktorú ju prevádzajúci nadobudol do vlastníctva. Napriek skutočnosti, že ust. ZVB uvádza, že „sa odseky 1. až 4. sa nepoužijú“ pri stanovení ceny dohodou podľa tohto ustanovenia bude táto cena stanovená v uzavretom intervale ohraničenom z jednej strany dohodnutou cenou, za ktorú bol byt nadobudnutý subjektom v ust. ZVB (predstavujúca minimálnu cenu bytu) a na druhej strane cenou určenou podľa až 4. ZVB ako maximálnou cenou za byt. Ustanovenie ZVB je potrebné vykladať týmto spôsobom, nakoľko so zreteľom na ust. ZVB by stanovenie minimálnej ceny bez stanovenia maximálnej ceny bytu nemalo ust. 18 ods. 5 ZVB zákonodarcom zamýšľaný účel.

Súd má za to, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ust. ZVB: je vlastníkom podľa , nadobudol byty do vlastníctva podľa dohodou podľa o cenách, a 3./súčasne neišlo o byty podľa ZVB.

(k 1. bodu) Spoločnosť HORNEX, spol. s r.o. na základe 11 samostatných kúpnych zmlúv previedla vlastníctvo k predmetným bytom na odporcu, nie teda vlastníctvo celého bytového domu ako tvrdia navrhovatelia, pričom táto skutočnosť je rozhodujúcou pri stanovení kúpnej -8-

ceny, resp. určujúcim faktorom na to, podľa ktorých ustanovení zákona o vlastníctve bytov sa má postupovať. Navrhovatelia ako účastník konania nesúci dôkazné bremeno žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že odporca nadobudol do vlastníctva od spoločnosti HORNEX, spol. s r.o. celý bytový dom. (k 2. bodu) Z predloženej kópie Kúpnej zmluvy č. 21 medzi predávajúcim HORNEX, spol. s r.o. a odporcom ako kupujúcim dňa 17.11.2000, ktorej obsah je identický vo všetkých (17) kúpnych zmluvách, sa v článku II. bod 2 uvádza, že „kúpna cena je stanovená dohodou kúpnych strán podľa o cenách, v znení a je v súlade s predloženým súťažným návrhom do obchodnej verenej súťaže zo dňa 11.10.2000. Kúpna cena je nižšia ako cena určená znalcom v znaleckom posudku.“

(k 3. bodu) Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že predmetné byty neboli v čase uzatvorenia predmetných Zmlúv ani bytmi osobitného určenia podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, ani služobným bytom v správe BARMO, preto je vylúčená aplikácia ustanovení ZVB (v čase uzatvorenia zmlúv o prevode ZVB). Napriek skutočnosti, že niektoré z predmetných bytov (byt v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľov v 13. a . rade a byt vo vlastníctve navrhovateľa v 17. a 18. rade) boli pôvodne služobné byty, kedy doba nájmu bola obmedzená na trvanie služobného pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany, čo už však neplatilo s účinnosťou dodatku č. 1 k nájomným zmluvám ku dňu 01.04.2010.

Uvedené potvrdilo Ministerstvo financií SR ako autor zákona o vlastníctve bytov listom zo dňa 12.09.2011, na ktoré sa obrátil odporca so žiadosťou o stanovenie správnosti výpočtu ceny bytov, ktoré uviedlo, že pri výpočte ceny bytov sa v danom prípade mala cena dojednať dohodou podľa § 17 ods. 1 ZVB, pričom nebolo možné na výpočet aplikovať ust. § 18, pretože predávajúci/odporca nebol vlastníkom bytového domu a nepoznal jeho obstarávaciu cenu. Napriek tomu, že navrhovatelia tvrdia, že jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je vek domu, resp. od kedy sa má pri stanovení kúpnej ceny odpočítať 2%-né opotrebenie, má tunajší súd za to, že stanovenie veku domu v danej veci nie je relevantnou skutočnosťou, nakoľko je zrejmé, že cena za ktorú boli predmetné bytu odkúpené od odporcu sú niekoľkonásobne nižšie ako cena, za ktoré tieto byty nadobudol odporca, pričom odpočítaním 2%-ného opotrebenia a odpočítaním štátneho príspevku, by pri všetkých bytoch táto klesla pod zákonom prípustnú minimálnu cenu bytov. Vzhľadom na vyššie uvedené závery tunajšieho súdu, súd upustil od vykonania nariadeného znaleckého dokazovania uznesením č.k. -324 zo dňa 11.02.2013, nakoľko vypracovaním tohto znaleckého posudku, by tento nevniesol do konania žiadne nové skutočnosti, bol by nadbytočný a došlo by tým, len k zbytočnému navyšovaniu trov konania. V konaní bolo potrebné predovšetkým posúdiť, na základe akých ustanovení zákona o vlastníctve bytov mala byť cena bytov stanovená, a keďže nejde o otázku odbornej povahy ale právnu otázku, súd už netrval na vykonaní znaleckého posudku. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, súd konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia odporcu, keďže cena bytov nebola stanovená nižšia ako zákon určuje, tým pádom nedošlo ani k vzniku majetkovej ujmy -9- navrhovateľom, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu. Trovy konania vo výške 333,46 Eur pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby účelne vynaložené na bránenie práva odporcu a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa citovanej vyhlášky na sumu 131, Eur, vychádzajúc z hodnoty sporu 3.411, Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia podľa , a vyhlášky MS SR č. , v platnom znení účinnom do 01.07.2013, t.j. vo výške 166,73 Eur;

- účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, v platnom znení účinnom od 01.07.2013, vo výške 166,73 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v troch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( s. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( a nasl. ).