Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sp-18-2013.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sp/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa I. Z., bývajúceho v G., O. Č.. XX, prechodne H. Č.. XXX, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova č. 18, Košice, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu z 05.04.2013, sp. zn. 167/13, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 05.04.2013 sp. zn. 167/13.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z 10.04.2013 doplnenom podaním zo 14.05.2013 žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že v právnej veci s ktorou sa obrátil na súd, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., čo je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že odporca vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, na základe čoho považuje jeho podanie za bezúspešné, namietal, že sa konanie neuskutočnilo v jeho prítomnosti, a preto nemal možnosť konfrontovať a vyjadrovať sa k dôkazom a skutočnostiam, ktoré mali vplyv na zvážení poskytnutia právnej pomoci v predmetnej právnej veci. Poukázal na to, že v trestných veciach sú obvineným osobám pridelení právni zástupcovia zo zákona a v jeho prípade, hoci preukázal, že je v hmotnej núdzi a že jeho podanie na súd je podložené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a rozhodnutím policajného zboru, ktorým preukázal spáchanie trestného činu podvodu, pri zaobstaraní úverovej zmluvy, mu bezplatná právna pomoc nebola pridelená, hoci má na ňu zákonné právo.
Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok:
- že sa nachádza v stave materiálnej núdze,
- že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Pri posudzovaní bezúspešnosti sporu sa prihliada v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 325/2005 Z.z. najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Z predložených písomností a zo žiadostí navrhovateľa odporca zistil, že navrhovateľ podal proti A. Z. Z.Ľ., V..Z.. N., N. XX, žalobu na ochranu osobnosti o zaplatenie odškodného 40.000,-- eur, pričom za zásah do jeho práv na ochranu osobnosti označil také konanie žalovaného, ktoré spočívalo v uzavretí zmluvy o stavebnom sporení s dlžníčkou, ktorá mala následne v priebehu výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviesť, že na účely uzavretia predmetnej zmluvy predložila potvrdenie o príjme navrhovateľa, o ktorého pravdivosti mala pochybnosť. Tým, že A. Z. Z.Ň. uzavrela s dlžníčkou dňa 01.10.2001 úverovú zmluvu, mala sa podľa tvrdení navrhovateľa dopustiť zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti. Odporca konštatoval, že navrhovateľ k tvrdenému zásahu do osobnostných práv neuviedol žiadnu skutočnosť, ani nepopísal také konanie žalovaného, ktoré by mohlo prestavovať zásah do jeho osobnostných práv, tak ako to majú na zreteli príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalovaný (A. Z. Z.) na podklade predložených podkladov a potvrdení len pristúpil k uzavretiu štandardnej zmluvy o stavebnom sporení s dlžníčkou a navrhovateľom ako ručiteľom, a označenie tohto konania ako zasahujúceho do práv navrhovateľa podľa odporcu vyznieva prinajmenšom kontraproduktívne vzhľadom na samotné konanie a správanie navrhovateľa, tak pri uzavretí predmetnej zmluvy, ako aj v priebehu už skončeného súdneho konania (13C/117/2006), v ktorom uznal svoj ručiteľský záväzok. Odporca ďalej poukázal, že aj pri splnení všetkých zákonných podmienok nevyhnutných pre úspech navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní by bol jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný, pretože žiadateľ (navrhovateľ) sa o tomto zásahu mal možnosť dozvedieť už pri doručení návrhu na začatie konania (ak nie skôr už pri uzavretí predmetnej zmluvy), ku ktorému sa žiadateľ vyjadril vo svojom podaní, doručeným súdu dňa 29.12.2000. Pretože zákon č. 327/2005 Z.z. neumožňuje priznať nárok na právnu pomoc pri nesplnení čo i len jednej z podmienok, z toho dôvodu odporca považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, najmä pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažuje za dôvodnú. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní podmienok zákona č. 327/2005 Z.z. uvedených v ustanovení § 6 ods.1 písm.a), b), c), a ods.2, a v ustanovení § 6a ods.1 zistil, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na centrum, nebola splnená podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 18C/77/2011 sa domáhal ochrany osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 40.000,-- eur. Navrhovateľ podal žalobu proti A. Z. Z. N. za poskytnutie úveru U.. D.P., a to spáchaním trestného činu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona. Uviedol, že jeho dôstojnosť bola znížená nezákonným rozhodnutím a exekúciou, príkazom na exekúciu vo všetkých peňažných ústavoch, znemožnením podnikania, liečenia a poškodenia jeho mena a cti, pretože je nezákonne označený ako dlžník. K žiadosti pripojil potvrdenie o príjme pre zamestnancov ku zmluve o stavebnom sporení, podľa ktorej mal byť zamestnancom spoločnosti V.O. Z. Z..F..P.., fotokópiu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1535/6-OEK-KE-2011 zo dňa 15.07.2011, ktorým bolo odložené trestné stíhanie podľa § 9 ods.1 písm.a) Trestného poriadku, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že U. D., ktorá mala predložiť na účely uzavretia zmluvy o stavebnom sporení potvrdenie o príjme žiadateľa, mala vedomosť, že neobsahuje pravdivé skutočnosti.
Odporca si ako podklad k rozhodnutiu zaobstaral fotokópiu žaloby, ktorú navrhovateľ podal na Okresný súd Košice II. Z jej obsahu vyplýva, že navrhovateľ ako žalobca sa domáha, aby konajúci súd zaviazal A. Z. Z.Ľ., V..Z.. zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40.000,-- eur titulom odškodného v dôsledku porušenia práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Navrhovateľ namietal porušenie ochrany osobnosti tým, že U. D. uzavrela dňa 01.10.2001 s A. Z. Z. úverovú zmluvu na 400.000,-- Sk, ku ktorej mala navrhovateľa uviesť ako ručiteľa podvodným spôsobom tak, že mala sfalšovať podpis a príjmový doklad navrhovateľa. Táto skutočnosť mala negatívne ovplyvniť jeho život. Súd predložil odporcovi tiež fotokópiu dovolania navrhovateľa zo dňa 17.09.2012 proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/7/2012-39, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odporca konštatoval, že žiadateľom tvrdený zásah a jeho podloženie uvedenými skutočnosťami sú v danom prípade irelevantné, pretože v predchádzajúcom a právoplatne skončenom súdnom konaní (13C/117/2006) navrhovateľ ako účastník konania pred súdom (jednak vo svojej výpovedi, ako aj vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania) uznal svoj ručiteľský záväzok, a ďalej sa odvolával len na vyššie uvedené skutočnosti. Odporca konštatoval, že v danom prípade preto ide len o opätovné opakované uvádzanie tých skutočností, ktoré navrhovateľ už uplatňoval neúspešne v inom konaní. Rovnako tiež uvádzanie uskutočneného vyhlásenia dlžníčky pred orgánmi činnými v trestnom konaní (po 10 rokoch po uzatvorení predmetnej zmluvy) vo vzťahu ku konaniu žalovaného je možné podľa odporcu označiť len za akúsi dodatočnú obranu žiadateľa, ktorý bol ako ručiteľ právoplatným, a teda aj právne záväzným rozsudkom zaviazaný plniť namiesto dlžníčky. Ním opakovane dodatočne uvádzané skutočnosti, ktoré v predmetnej právnej veci označil za zásah do jeho osobnostných práv, preto podľa odporcu neobstoja. Pretože právoplatným rozsudkom súdu bolo konštatované preukázanie existencie ručiteľského záväzku navrhovateľa z predmetnej zmluvy, nemohol postup žalovaného (A. Z. Z.) žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa. Túto skutočnosť konštatoval aj Okresný súd Košice II. v konaní č. 18C/77/2011, ktorého vecnú správnosť potvrdil aj odvolací súd. Odporca ďalej konštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ani nepopísal také konanie žalovaného (A. Z. Z.), ktoré by mohlo predstavovať zásah do jeho osobnostných práv, tak ako to majú na zreteli ustanovenia § 11 a § 13 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. A. Z. Z. na podklade predložených dokladov a potvrdení pristúpila k uzavretiu štandardnej zmluvy o stavebnom sporení s dlžníčkou a navrhovateľom ako ručiteľom, pričom označovanie tohto konania ako zasahujúceho do práv navrhovateľa vyznieva v danom prípade prinajmenšom kontraproduktívne vzhľadom na samotné konanie a správanie sa navrhovateľa, tak pri uzavretí predmetnej zmluvy, ako aj v priebehu už skončeného súdneho konania, v rámci ktorého sa mohol od jeho začiatku oboznámiť s obsahom žaloby, jej príloh a predloženého potvrdenia o príjme. Navrhovateľ tieto skutočnosti nenamietal, naopak, uznal svoj ručiteľský záväzok a ďalej v konaní sa odvolával len na irelevantné skutočnosti nespochybňujúceho jeho záväzok ako ručiteľa. Zároveň odporca uviedol, že aj pri splnení všetkých zákonných podmienok nevyhnutných pre úspech navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní by jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol premlčaný, pretože navrhovateľ sa o tomto zásahu mal možnosť dozvedieť už pri doručení návrhu na začatie konania, ku ktorému sa vyjadril svojím podaním doručeným súdu 29.12.2006. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru odporcu nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu pre nesplnenie zákonnej podmienky nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal.
V administratívnom spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 22.12.2011 č.k. 18C/77/2011-31, ktorým súd vo veci navrhovateľa proti žalovanej A. Z. Z., V..Z.. N., N. XX, v konaní o ochranu osobnosti nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného poukázal na to, že z obsahu spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 13C/98/2003 sa A. Z. Z. žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2005 domáhala proti navrhovateľovi zaplatenia sumy 4.652,56 eur s príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku navrhovateľa za splnenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi A. Z. Z. ako veriteľom a U. D. ako dlžníčkou dňa 01.10.2001. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 24.10.2007 č.k. 13C/117/2006-99 bola navrhovateľovi okrem iného uložená povinnosť zaplatiť A. Z. Z. sumu 4.223,96 eur s príslušenstvom a na jeho odvolanie bol predmetný rozsudok v časti, čo do základu, t.j. že je daná povinnosť žalobcu plniť žalovanej z ručiteľského záväzku potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.09.2009 č.k. 1Co/129/2008-141. V časti o výške a spôsobe plnenia a o trovách konania bol rozsudok okresného súdu zo dňa 24.10.2007 č.k. 13C/117/2006-99 odvolacím súdom zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V priebehu konania ďalej súd pripustil zmenu účastníka konania, takže žalovaná (A. Z. Z.) vystúpila z konania a namiesto nej do konania na strane žalobcu vstúpil I. Z..F..P.., P. X, O.. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 12.05.2010 č.k. 13C/117/2006-192 bola navrhovateľovi okrem iného uložená povinnosť zaplatiť I. Z..F..P.. sumu 4.029,98 eur s príslušenstvom s tým, že v rozsahu ním poskytnutého plnenia zaniká povinnosť na plnenie dlžníčky U. D. a opačne. Na odvolanie navrhovateľa bol rozsudok Okresného súdu Košice II. potvrdený vo výroku o povinnosti na zaplatenie sumy 4.029,98 eur s príslušenstvom a o náhrade trov konania, a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.10.2010 č.k. 1Co/255/2010-209. Súd v dôvodoch tohto uznesenia ďalej konštatoval, že zo spisu sp. zn. 13C/117/2006 zistil, že navrhovateľ v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.12.2006, a tiež na pojednávaní dňa 16.02.2007 uznal svoj ručiteľský záväzok vo vyššie uvedenej zmluvy a uviedol, že túto zmluvu podpísal a súhlasil s ručením za záväzok U. D.. Navrhovateľovi už pritom v tomto čase bol známy návrh na začatie konania aj s prílohami, t.z. aj s potvrdením o jeho príjme, ktoré boli priložené k predmetnej zmluve. Navrhovateľ spochybnil svoj ručiteľský záväzok až v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 24.10.2007 č.k. 13C/117/2006-99, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.12.2007, v ktorom uviedol, že sa o existencii ručiteľského záväzku mal dozvedieť až po začatí konania na súde a že pri uzavretí predmetnej zmluvy boli zneužité jeho osobné údaje, a tiež jeho podpis. Zmenu svojich tvrdení v konaní odôvodnil tým, že sa obáva o svoj život, pretože U. D. sa mu mala vyhrážať fyzickou likvidáciou. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.09.2009 č.k. 1Co/129/2008-141, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, vyplýva, že súd nemohol k tvrdeniam žalovaného o zneužití jeho osobných údajov a podpisu, prihliadnuť z dôvodu, že išlo v odvolacom konaní o nové skutočnosti a žalovanému nič nebránilo použiť tieto skutočnosti v prvostupňovom konaní už pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 24.10.2010 č.k. 13C/117/2006-99.
Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
Podľa § 6 ods.1 písm.a), b), c) citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 6a ods.1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b) a c) tým nie je dotknuté.
Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu spočíva v skúmaní, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa názoru súdu odporca postupoval podľa tohto ustanovenia, keď konštatoval, že v konaní sp. zn. 13C/117/2006 vedenom na Okresnom súde Košice II. právoplatne skončeným rozsudkom zo dňa 24.10.2007 bolo rozhodnuté, že medzi navrhovateľom a A. Z. Z. existuje ručiteľský záväzok, keďže okrem iných dôkazov aj sám navrhovateľ v tomto konaní ručiteľský záväzok uznal a svoj podpis na úverovej zmluve nespochybnil. O zneužití svojich osobných údajov a o tom, že o ručiteľskom záväzku sa dozvedel až po začatí konania, začal tvrdiť v odvolacom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1Co/129/2008. Zmenu svojich tvrdení odôvodnil tým, že sa obával o svoj život, pretože sa mu mala U. D. vyhrážať fyzickou likvidáciou. Navrhovateľ však žiadny dôkaz o takej vyhrážke súdu nepredložil. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ na U. D. podal oznámenie o spáchaní trestného činu úverového podvodu. S uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR zo dňa 15.07.2011 ČVS: OPR-1535/6-OEK-KE-2011 však trestné stíhanie bolo proti nej odložené z dôvodu, že trestné stíhanie bolo premlčané. U. D. v trestnom konaní potvrdila skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy s A. Z. Z. predložila falošné potvrdenie o príjme navrhovateľa ako ručiteľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 13C/117/2006.
Vzhľadom na právoplatné súdne rozhodnutia týkajúce sa existencie ručiteľského záväzku navrhovateľa a jeho povinnosti zaplatiť dlžnú sumu právnemu nástupcovi A. Z. Z., V..Z.. N., a tiež na to, že navrhovateľ okrem svojich tvrdení, ktoré však prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 13C/117/2006 pred Okresným súdom Košice II., nepredložil žiadne objektívne a relevantné dôkazy o tom, že A.Á. Z. Z. svojím postupom pri uzatváraní zmluvy s U. D. poškodila jeho dobré meno a že ručiteľský záväzok navrhovateľa má na neho nepriaznivý dopad, súd považuje záver odporcu, že uplatňovanie nároku na ochranu osobnosti proti A. Z. Z. nemožno považovať za dôvodný. Navrhovateľ ani po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu neoznačil a nepredložil súdu žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili záver odporcu, že podaním žaloby v danej veci ide u neho o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Súd preto považuje rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.
Súd o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ totiž žiadosťou zo 16.09.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 01.10.2013 z dôvodu, že dňa 30.09.2013 o 13:00 hod. má vytýčené pojednávanie pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 6S/43/2013, v ktorej vystupuje ako navrhovateľ. Navrhovateľ žiadal o vytýčenie pojednávania a nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho účasti. Pojednávanie určené na deň 30.09.2013 na Okresnom súde v Lučenci súd nepovažoval za kolíziu v termínoch pojednávaní, vzhľadom na to, že podľa názoru súdu sa navrhovateľ mohol dostaviť na určený termín dňa 01.10.2013 o 9:00 hod. na Krajský súd v Košiciach. Návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania neobsahuje ani tie skutočnosti, ktoré sú potrebné na posúdenie, či ide o taký dôležitý dôvod, pre ktorý je potrebné pojednávanie odročiť.
Podľa § 119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré by mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň keď sa účastník o dôvode dozvedel a ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Pretože súd nepovažoval dôvod uvedený v návrhu navrhovateľa za dôležitý dôvod, pre ktorý by mohol odročiť pojednávanie, pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa (§ 119 ods.2 O.s.p.).
Navrhovateľ oprávnene namietal v opravnom prostriedku, že odporca ho neoboznámil s podkladom pre vydanie svojho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemohol predložiť, resp. navrhovať žiadne dôkazy. Porušenie tohto procesného ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. však nemal za následok nezákonnosť rozhodnutia odporcu. Námietku navrhovateľa, že odporca svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, súd nepovažoval za opodstatnenú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.