Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-100-2013.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. 10. 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovanej D. I. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8T 148/2010 zo dňa 12. 6. 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 148/2010 zo dňa 12. 6. 2013.
Krajský súd rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú D. I.
u z n á v a z a v i n n ú
1.) zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. ,
p r e t o ž e
dňa 22. 7. 2010 okolo 17.00 hod. na ul. Mierovej vo Veľkom Krtíši vulgárne nadávala O. Z. preto, že vypovedala na polícii v trestnej veci vedenej odborom Justičnej a kriminálnej polície OR PZ Veľký Krtíš proti obvineným ml. A. I. a A. J., ktorí sú synmi obžalovanej a kričala, že ak jej synov zatvoria, tak O. Z. zabije ako aj jej rodinu, zapáli jej byt, ak O. Z. pôjde ešte raz vypovedať na políciu, má si dobre rozmyslieť, čo povie, aby to nebolo proti jej synom, lebo inak zle skončí,
t e d a
iného hrozbou násilia nútila aby niečo konal a opomenul a takýto čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi,
2.) z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák.,
p r e t o ž e
a) 22. 7. 2010 okolo 19.30 hod. na ulici Baníckej vo Veľkom Krtíši sa vyhrážala K. Z., že najskôr zabije jej dcéru O., pretože udala jej synov ml. A. I. a A. J. na polícii a potom zabije aj K. Z.,
b) 03. 08. 2010 okolo 12.00 hod. na ul. Mierovej vo Veľkom Krtíši vulgárne urážala O. Z. a K. Z. a kričala na nich, že ich obe zabije, pretože udali jej synov na polícii,
c) dňa 22. 8. 2010 okolo 20.00 hod. na ul. I. vo K. D. pred obytným blokom č. XX, v ktorom býva O. Z. a ktorá v tom čase bola v okne bytu, kričala na poškodenú, aby išla dole, že ju zabije a pochová pri vlastnom bloku, pretože O. Z. udala jej synov na polícii,
t e d a
inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi a
o d s u d z u j e s a
Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 319 sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a, b) Tr. zák. na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 1. a bodom 2. písm. a, b). Za skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 2. c) bola uznaná vinnou zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Bola za to odsúdená podľa § 189 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods. 1 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 jej bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná D. I. a okresný prokurátor.
Obžalovaná D. I. písomne zdôvodneným odvolaním prostredníctvom obhajcu uviedla, že na jej synov podala trestné oznámenie O. Z. s tým, že ju mali napadnúť a spôsobiť jej zranenia. Stalo sa tak napriek tomu, že ide o bratrancov a sesternicu, ktorí dovtedy vychádzali veľmi dobre. Tento incident rozhádal rodiny zúčastnených a rodina Z. sa zameriava najmä proti nej. Napokon na ňu bolo podané trestné oznámenie s tým, že sa príslušníkom rodiny Z. vyhráža. Obžalovaná ďalej uviedla, že sa vlastne jedná o pomstu zo stranu Z. s tým, že si vymysleli na ňu spáchanie trestnej činnosti a chceli ju dostať do väzenia. Ona sa trestnej činnosti nedopustila a vierohodnosť svedkýň bola viackrát spochybnená. Ona od začiatku vypovedala rovnako, pričom vedie riadny život a podniká. Navrhla, aby bola spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodená.
Okresný prokurátor podal odvolanie do trestu, pričom podľa jeho názoru mal byť obžalovanej uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Poukázal na opakované útoky obžalovanej voči poškodeným, pričom ju neodradilo ani to, že jej konaniu sa prizeralo viacero občanov. Prokurátor navrhol zrušiť výrok o treste a obžalovanej uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej možno z časti akceptovať i keď z iných dôvodov ako uviedla. Odvolanie prokurátora krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Je potrebné uviesť, že táto trestná vec už bola predmetom preskúmania zo strany krajského súdu, ktorý pôvodný rozsudok zrušil vzhľadom na procesné pochybenie súdu a tomuto vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Okresný súd po vrátení veci odstránil svoje pochybenie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom. Krajský súd sa však nemohol stotožniť s právnym posúdením veci, pričom zistil aj pochybenie vo výroku o treste. Obžalovaná ani prokurátor tieto pochybenia nevytýkali, avšak Krajský súd k nim musel prihliadnuť, pretože tieto pochybenia by odôvodňovali podanie odvolania (§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Čo sa týka skutkových okolností aj krajský súd považuje za potrebné poukázať nato, že obžalovaná od počiatku popierala spáchanie skutku. Na druhej strane jej obhajoba bola nepochybne vyvrátená výpoveďami svedkýň O. Z., K. Z. i O. Z.. Z výpovede O. Z. vyplynulo, že obžalovaná sa jej vyhrážala v súvislosti s jej výpoveďou na polícii, kde mala vypovedať v trestnej veci syna obžalovanej s tým, že ak pôjde vypovedať má si rozmyslieť čo povie, lebo skončí zle, ak bude vypovedať proti jej synovi, tak ju zabije.
K. a O. Z. potvrdili, že obžalovaná sa im opakovane vyhrážala zabitím, pretože boli vypovedať na polícii proti jej synovi. Svedkyne na svojich výpovediach zotrvali aj pri konfrontáciách, ich výpovede boli podporené aj výpoveďami ďalších svedkov. O zistenom skutkovom stave Krajský súd nemal pochybnosti. Nestotožnil sa však s právnou kvalifikáciou.
Vo vzťahu k skutku vedenom pod bodom 1. je potrebné poukázať nato, že obžalovaná sa vyhrážala násilím O. Z., pričom chcela dosiahnuť, aby nevypovedala pred orgánmi činnými v trestnom konaní v neprospech jej syna. Krajský súd sa stotožnil v tomto prípade s právnym názorom okresného súdu, ktorý oprel výrok o vine o zaužívanú súdnu prax na základe zjednocovacieho stanoviska. Aj krajský súd dospel k záveru, že konanie obžalovanej pod bodom 1. vykazovalo znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b.) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák., pretože iného hrozbou násilia nútila, aby niečo konal a taký čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi. Krajský súd na rozdiel od Okresného súdu nekvalifikoval toto konanie aj podľa ods. 2 písm. a) § 189 Tr. zák., pretože tohto konania sa dopustila len voči jednej osobe.
Obžalovaná sa následne vyhrážala svedkyniam K. Z. a O. Z. zabitím zato, že už vypovedali v trestnom konaní v neprospech jej syna. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a napokon ani skutkové vety nesvedčia o tom, že by tieto svedkyne obžalovaná nútila k tomu, ako majú vypovedať pred orgánmi činných v trestnom konaní, ale vyhrážky zabitím bol vlastne len akt odplaty za vinu, čo už vypovedali. Krajský súd preto uznal obžalovanú pod bodom 2. písm. a - c.) z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák., pretože sa inému vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi. Ide o pokračovací trestný čin, keďže jednotlivé čiastkové konania sú spojené jednotiace zámerom obžalovanej tesnou časovou a miestnou súvislosťou i predmetom útoku. Neboli prerušené oznámením obvinenia ( § 122 ods. 13 Tr. zák.)
Pri ukladaní trestu krajský súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák. pri rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a tiež prihliadol k tomu, že obžalovaná sa dopustila dvoch trestných činov, z ktorých jeden bol zločin a to dvoma skutkami. Musel preto použiť sprísňujúcu zásadu zakotvenú v § 41 ods. 2 Tr. zák. Za prísnejší trestný čin vydierania jej hrozil trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov. Po použití sprísňujúcej zásady na 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na okolnosti prípadu, keď sa jednalo o dve rozhádané blízke rodiny, keď obžalovaná len neadekvátne reagovala na trestné stíhanie svojich synov z podnetu poškodených a to verbálnymi výrokmi, ktoré sú vlastné rómskemu etniku formou rôznych hrozieb, z ktorých však v skutočnosti nehrozilo reálne nebezpečie, použitie tejto trestnej sadzby potom krajský súd považoval za neprimerane prísne. Použil preto pri ukladaní trestu zmierňovacie ustanovenie. Krajský súd uložil následne obžalovanej trest pod spodnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby a to v trvaní 1 roka . Tento trest vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej bolo možné odložiť na skúšobnú dobu 2 roky. Aj keď odvolaním prokurátora nebola namietaná nesprávnosť ukladania trestu zo strany Okresného súdu (za použitia § 41 ods. 1 ),
keďže obžalovaná sa mala dopustiť formou opakovania dvoch zločinov dvomi skutkami, Krajský súd považuje za potrebné na toto pochybenie upozorniť.
Vychádzajúc z uvedeného preto Krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.