Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/142/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: MULTIMEDIA Publishing spol. s r. o., so sídlom Pluhová 20, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 765 160, proti žalovanému: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Klincova 35, Bratislava, IČO: 31 369 944, zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia žalovaného v sume 5.052,28 € k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 17.7.2008 sa žalobca voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia istiny 708.400,05 € (21.341.260,- Sk ) s príslušenstvom a trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Ing. Daniel Vilhelm, CSc - podnikateľ, Elita - ekonomická literárna agentúra Bratislava žalovanému odplatne postúpil pohľadávku voči dlžníkovi Slovenská kniha - knižná distribúcia, n.p..

K postúpeniu pohľadávky došlo písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.1997, ktorou si účastníci v čl. III dohodli odplatu za postúpené pohľadávky v sume 31.467.605,20 Sk (ďalej len „odplata“). Dodatkom č. 1 k tejto zmluve uzavretým dňa 28.1.1997 si účastníci zmluvy pre prípad omeškania s úhradou odplaty dojednali zmluvnú pokutu 0,05 % denne za každý deň omeškania. Súčasne došlo k zmene splatnosti odplaty na 28.2.1997.

Žalovaný sa s úhradou odplaty dostal do omeškania, čím právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nároku na zmluvnú pokutu. Dňa 15.12.1998 právny predchodca žalobcu vložil pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie odplaty do základného imania spoločnosti 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., ako nepeňažný vklad vo výške 31.467.000,- Sk.

Do 15.12.1998 vznikol právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v sume 10.289.907,- Sk (čo predstavuje 0,05 % denne z istiny 31.467.000,- Sk).

Od 16.12.1998 do 30.4.2007 vznikol právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému nárok zaplatenie dvojnásobku diskontnej sadzby NBS v sume 11.051.352,- Sk.

Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi na zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania s úhradou zmluvnej pokuty tak predstavoval sumu 21.341.260,- Sk.

Žalovaný pohľadávku právneho predchodcu žalobcu dňa 2.1.1998 a 7.1.1999 písomne uznal.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2007 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie sumy 21.341.260,- Sk. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 7.7.2008.

Uznesením č.k. -96 zo dňa 5.9.2012 súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti istiny 705.080,66 € a v 9,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 338.242,95 € od 1.6.2008 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2012.

Uznesením č.k. -99 zo dňa 11.10.2012, právoplatným dňa 23.10.2012, súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 € spolu s 23,22 % úrokom z omeškania denne od 16.12.1998 do zaplatenia.

Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2013 žalobca uviedol, že žalovaná pohľadávka, 3.319,39 €, ktorá po zmene petitu tvorí predmet sporu, predstavuje časť z celkovej zmluvnej pokuty, ktorá bola pôvodným predmetom sporu.

Zostávajúcim predmetom sporu, o ktorom súd ďalej konal a rozhodoval, tak bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 3.319,39 € s príslušenstvom.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomných aj ústnych vyjadreniach namietal nedôvodnosť uplatňovaného nároku, pre absenciu opory v hmotnom práve. Poprel pravosť Dodatku č. 1 zo dňa 28.1.1997 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 24.1.1997, pravosť listín označených ako Uznanie dlhu z 2.1.1998, Uznanie dlhu zo 7.1.1999 a označil ich za simulované právne úkony. Všetky tiet listiny podpisoval za obe zmluvné strany (Dodatok č. 1) ako aj za žalovaného (uznania záväzku) výlučne len F.. O. I. a obchodná spoločnosť žalovaného, resp. jej druhý konateľ o ich existencii nemala vedomosť. Namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, čo nie je sporné, vložil 15.12.1998 sumu 31.467.000,- Sk (odplatu - základ, z ktorého plynul žalobou uplatňovaný nárok) do základného imania spoločnosti SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., ako nepeňažný vklad. Dňom 15.12.1998 stratil postavenie veriteľa k tejto pohľadávke a prestal mu plynúť nárok na zmluvnú pokutu aj na úroky z omeškania. S postúpenou pohľadávkou prešlo na jej nového nadobúdateľa aj príslušenstvo vrátane zmluvnej pokuty.

Vo vyjadrení k žalobe (bod 4./ čl. 113/116) a následne na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.

Uviedol, že žalobca odvodzuje nárok na zmluvnú pokutu od Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 24.1.1997. Podľa Dodatku č. 1 splatnosť nároku na odplatu nastala 28.2.1997, pričom oneskorenie jej úhrady malo byť sankcionované zmluvnou pokutou 0,05 % denne za každý deň omeškania. Premlčacia lehota na vymáhanie istiny (odplaty) začala plynúť 1.3.1997. Nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania sa odvíjajú od splatnosti základnej pohľadávky (odplaty). V čase podania žaloby uplynula už aj maximálna 10 ročná premlčacia lehota. Písomné uznania dlhu z 2.1.2008 a 7.1.1999, ktoré za veriteľa ako aj dlžníka (žalovaného) podpísal F.. O. I. sú neplatné. Okrem toho na podpisovanie záväzkov nad 200.000,- Sk sa podľa Stanov žalovaného pod 11.2.1998 vyžadoval súhlas oboch konateľov spoločnosti, čo v danom prípade splnené nebolo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.1.1997, Dodatkom č. 1 k tejto zmluve uzavretým dňa 28.1.1997, písomným uznaním dlhu z 2.1.1998 a 7.1.1999, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2007 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania vznesenú žalovaným.

Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok, že premlčané právo nemožno priznať.

Pred vecným posúdením nároku žalobcu preto súd skúmal opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania a zaoberal sa otázkou, či vzhľadom na Dodatok č. 1 a písomné uznania dlhu (a lehoty v nich uvedené) je nárok žalobcu premlčaný. Pri skúmaní dôvodnosti námietky premlčania súd posudzoval

Dodatok č. 1 a písomné uznania dlhu výlučne len vo vzťahu k lehotám, od ktorých sa odvodzuje, resp. ktoré majú vplyv na začiatok a plynutie premlčacej lehoty. Súd v tomto štádiu konania nepreskúmaval vecnú opodstatnenosť týchto listín, ktorých pravosť, platnosť a existenciu žalovaný spochybňoval.

Pokiaľ ide o právny režim, ktorým sa spravuje premlčanie, súd posudzoval okolnosti premlčania podľa ustanovení .

Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.1997 a Dodatku č. 1 k tejto zmluve (z ktorých vyplýva žalovaný nárok na zmluvnú pokutu) je nesporné, že účastníci zmluvy pri jej uzavretí konali a mali postavenie podnikateľov. Žalobca ako postupca previedol postupovanú pohľadávku zo svojho obchodného majetku do obchodného majetku žalovaného ako postupníka. Žalovaný nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z tejto zmluvy.

Zmluva o postúpení pohľadávok sa síce spravuje ustanoveniami (vzhľadom na výlučnú úpravu postúpenia v ) avšak ďalšie právne vzťahy s ňou súvisiace, vrátane premlčania sa vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy (podnikateľov) spravujú ustanoveniami ( , , Obch. zák. v znení platnom k 28.1.1997 - v čase uzavretia zmluvy a jej dodatku ).

Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 7.5.2007. Nadobudnutím pohľadávky voči žalovanému vstúpil do právneho postavenia svojho právneho predchodcu aj pokiaľ ide o právny režim premlčania a plynutie premlčacej lehoty. Nadobudnutím pohľadávky žalobcovi nezačala plynúť nová premlčacia lehota.

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., v znení platnom k 7.1.1999 (v čase 1. aj 2. uznania záväzku) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obch. zák. v cit. znení, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. v cit. znení, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. v cit. znení, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 393 ods. 1 Obch. zák. v cit. znení, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa § 397 Obch. zák. v cit. znení, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obch. zák. v cit. znení, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 400 Obch. zák. v cit. znení, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 401 Obch. zák. v cit. znení, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. v cit. znení, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa § 408 ods. 1 Obch. zák. v cit. znení, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa Dodatku č. 1 splatnosť pohľadávky žalobcu (odplaty) nastala dňa 28.2.1997. Nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca s odvolaním sa na tento dodatok uplatňoval začal vznikať dňom 1.3.1997 a následne každým ďalším dňom omeškania.

Zmluvná pokuta je individuálny a samostatný nárok. Z hľadiska jej charakteru je nárokom sekundárnym, vznikajúcim z porušovania povinnosti (hlavného záväzku). Dodatkom č. 1 bola zmluvná pokuta vymedzená ako 0,05 denná % sadzba za každý deň omeškania.

Pre posúdenie začiatku a plynutia premlčacej lehoty pri takto vymedzenej zmluvnej pokute preto súd vychádzal z ust. § 393 ods. 1, § 379 a § 398 Obch. zák..

Nárok na zmluvnú pokutu vznikal (a premlčoval sa) za každý deň samostatne, tak ako tento nárok vznikal. K začatiu a plynutiu premlčacej lehoty dochádzalo každým dňom v každej z jednotlivých denných čiastok, a to počínajúc od 1.3.1997 a následne každým dňom trvania tohto nároku.

Nárok na zmluvnú pokutu podľa žalobcu trval od 1.3.1997 do 15.12.1998.

Zmluvná pokuta je síce osobitným spôsobom náhrady škody - tzv. paušalizovaná náhrada škody, avšak vznik nároku na ňu, od ktorého sa odvíja začiatok plynutia subjektívnej 4 premlčacej lehoty, bol jasne a bez pochybností upravený Dodatkom č. 1. Právnemu predchodcovi žalobcu preto v rámci 10 ročnej objektívne lehoty stanovenej § 398 Obch. zák.) začala plynúť subjektívna 4 ročná premlčacia lehota (vyplývajúca z § 397 v spojení s § 398) ihneď dňom 1.3.1997 (t.j. prvým dňom omeškania s úhradou odplaty) a následne každým ďalším dňom trvania omeškania, nakoľko veriteľ mal ihneď od počiatku vedomosť o tom, kedy vznikal nárok na zmluvnú pokutu (t.j. kedy ku škode došlo) ako aj kto za ňu zodpovedá, keďže zodpovedným subjektom bol žalovaný ako dlžník. Žalobca do behu tejto lehoty vstúpil.

Pre úspešné uplatnenie námietky premlčania je postačujúce ak došlo k premlčaniu jednej z lehôt (subjektívnej alebo objektívnej).

Ako súd už uviedol vyššie, žalobca mal s poukazom na Dodatok č. 1 od počiatku vedomosť o tom, kedy nárok na zmluvnú pokutu (ako paušalizovanú náhradu škody) vznikol ako aj kto je povinný na jej úhradu.

Subjektívna 4-ročná premlčacia lehota (počítaná od 15.12.1998 ako posledného dňa trvania nároku na poslednú čiastku zmluvnej pokuty) by žalobcovi uplynula 15.12.2002. Premlčanie všetkých predchádzajúcich čiastok zmluvnej pokuty (t.j. čiastok vzniknutých pred 15.12.1998) by nastalo pred 15.12.2002.

Žaloba bola súdu doručená dňa 17.7.2008.

Nakoľko však na plynutie premlčacej lehoty má vplyv uznanie záväzku súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nárok žalobcu je premlčaný aj napriek písomnému uznaniu dlhu datovanému dňom 2.1.1998 a dňom 7.1.1999.

Z obsahu uznania dlhu z 2.1.1998, ktorý za žalovaného ako dlžníka podpísal vtedajší konateľ F.. O. I., U.., vyplýva, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu zo zmluvnej pokuty vzniknutej do 2.1.1998 v sume 4.798.809,- Sk a súčasne sa zaviazal túto sumu uhradiť najneskôr do 31.12.1998.

Písomným uznaním dlhu začala plynúť pre uznaný záväzok (pre zmluvnú pokutu vzniknutú do 2.1.1998) nová 4 - ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 2.1.2002. Žalovaný sa však uznaný záväzok zaviazal uhradiť do 31.12.1998, t.j. ešte pre uplynutím tento lehoty.

Z obsahu uznania dlhu zo 7.1.1999, ktorý za žalovaného ako dlžníka podpísal vtedajší konateľ F.. O. I., U.., vyplýva, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu zo zmluvnej pokuty vzniknutej do 7.1.1999 v sume 10.289.907,- Sk a súčasne sa zaviazal túto sumu uhradiť najneskôr do 30.6.2008.

Písomným uznaním dlhu začala plynúť pre uznaný záväzok (pre zmluvnú pokutu vzniknutú do 2.1.1998) nová 4 - ročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula 7.1.2003.

Prejav vôle dlžníka uhradiť uznaný záväzok do 30.6.2008 však súd vníma ako písomné jednostranné predĺženie premlčacej lehoty dlžníkom podľa § 401 Obch. zákonníka. Subjektívna premlčacia lehota uznaného záväzku tak podľa názoru súdu žalobcovi uplynula 30.6.2008.

Ako súd už uviedol vyššie žalovaná pohľadávka predstavujúca zostatok zmluvnej pokuty 3.319,39 € bola na súde uplatnená žalobou až dňa 17.7.2008.

S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona preto súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a je potrebné na ňu prihliadnuť.

Žalobca si nárok na súde uplatnil až po uplynutí (subjektívnej) premlčacej lehoty a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným mu tento nárok nie je možné priznať.

Vzhľadom na záver súdu o premlčaní nároku žalobcu súd žalobu zamietol a vecne sa ňou ďalej nezaoberal. Z uvedeného dôvodu preto súd nevykonal ani dôkazy navrhované žalobcom na pojednávaní 1.10.2013 a žalovaným v podaniach zo dňa 30.7.2008 (čl. 26/28), zo dňa 28.2.209 (čl.113/116) a zo dňa 25.9.2013 (čl. 136/139), nakoľko ich vykonanie pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné.

Z dôvodu premlčania žalovaného nároku súd rovnako nepovažoval za potrebné odročiť pojednávanie a zamietol návrh žalobcu na odročenie pojednávania konaného 1.10.2013, ktoré žalobca navrhol odročiť za účelom oboznámenia a vyjadrenia sa k písomnému podaniu žalovaného z 25.9.2013, ktoré mu súd doručil na tomto pojednávaní. Súd žalobcu na pojednávaní vyrozumel o tom, že obsahom vyjadrenia žalovaného je len rekapitulácia doterajších ústnych a písomných prednesov žalovaného a podanie neobsahuje nové skutočnosti, s ktorými by sa žalobca musel vopred oboznámiť. Ďalšie odročovanie pojednávania za účelom, aby sa žalobca oboznámil so skutočnosťami už vyplývajúcimi z doterajšieho obsahu spisu súd považoval za nehospodárne, neúčelné a nedôvodné.

O trovách konania priznaných žalovanému, ktorý mal v konaní úspech súd rozhodoval podľa a .

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -96 zo dňa 05.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2012, súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 705.080,66 € a úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 338.424,95 € od 01.06.2008 do zaplatenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené o trovách konania v zastavenej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania vo vyššie špecifikovanej časti procesne zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti 705.080,66 € zobral späť čo odôvodnil tým, že vzhľadom na výšku poplatkovej povinnosti za predmet sporu sa rozhodol, že si nebude uplatňovať celý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdu je táto okolnosť postačujúca pre záver súdu o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania. Žalovanému preto voči žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania vzniknutých v zastavenej časti.

Trovy konania v zastavenej časti tvoria trovy právneho zastúpenia žalovaného v sume 4.433,18 € za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zastupovania dňa 30.07.2008, 2. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie a návrh zo dňa 30.07.2008 pri základnej sadzbe tarifnej odmeny 1.840,85 €/1 úkon + 2x režijný paušál po 6,31 € za rok 2008 + 20 % DPH.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za písomné podanie - oznámenie vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 28.08.2008 a za písomné podanie - žiadosť o doručenie podaní zo dňa 12.07.2010, nakoľko ide o podania, ktoré JUDr. Ivan Jánošík vykonával ako právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, spol. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s.. Nešlo o úkony právnej pomoci poskytnuté žalovanému, navyše účasť vedľajšieho účastníka nebola ani nebola v konaní

pripustená (pre absenciu právneho záujmu na výsledku veci), preto súd odmenu za tieto úkony vo vzťahu k žalovanému nepovažoval za účelné trovy právneho zastúpenia.

O trovách konania v časti, v ktorej súd meritórne rozhodol, súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal v tejto časti plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti neúspešnému žalovanému.

Trovy konania v tejto časti tvoria trovy právneho zastúpenia žalovaného v sume 619,10 € za 4 úkony právnej služby: 1. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 28.02.2013, 2. účasť na pojednávaní dňa 05.03.2013, 3. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie a návrh zo dňa 25.09.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013 v základnej sadzbe tarifnej odmeny 121,17 €/1 úkon (počítanej z hodnoty predmetu sporu 3.319,39 €) + 4 x režijný paušál po 7,81 € za rok 2013 + 20 % DPH.

Celkové trovy konania žalovaného pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného tak predstavujú sumu 5.052,28 €. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.