Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-54-2013.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Subarea
20CoE/54/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Kušnírom, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti povinnému: Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/XXA, X., F., o vymoženie 7 504,37 eur s príslušenstvom, v štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom exekútorského úradu I. XX, B. pod EX 22371/10u, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/6188/2010-28 zo dňa 26.06.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli 18.04.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.09.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 7 504,37 eur s príslušenstvom. Súd vyhodnotil, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Jej súčasťou v bode 4.9 všeob. obchodných podmienok bola rozhodcovská doložka, ktorá obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Toto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je možné vyhodnotiť aj v exekučnom konaní, bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/08. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá (v tomto prípade v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takému postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolacie námietky uviedol prekročenie právomoci exekučného súdu, pretože tento v zmysle § 45 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. bol oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Nemôže meritórne skúmať súlad plnenia, na ktorý zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pretože by pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora C-40/08). Ďalej
namietal právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, najmä s poukazom na aplikáciu § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru, pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Nakoniec namietal, že predložením rozhodcovskej zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010, podľa ktorého preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z..
Povinný sa k tomuto odvolaniu nevyjadril
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Krajský súd uvádza, že prvostupňový súd správne vec posúdil, pokiaľ ide o právne posúdenie, že vzťah medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Krajský súd sa tiež stotožnil s jeho názorom, že také dojednanie rozhodcovskej doložky, ako bolo v danom prípade uvedené v bode 4.9 všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. K tomu odvolací súd uvádza, že neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (18.04.2005, ktorý dátum medzi účastníkmi konania nebol sporný, hoci fotokópia predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby je nečitateľná v časti dátumu uzavretia zmluvy) absolútne neplatná. Ak teda rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve (rozhodcovskej doložke), ktorá nebola platne uzavretá, absentuje základná procesná podmienka na vydanie rozhodcovského rozsudku, a to právomoc rozhodcovského súdu. Preto je rozsudok rozhodcovského súdu vydaný v konaní s takouto vadou materiálne nevykonateľný. Na túto materiálnu nevykonateľnosť musí prihliadnuť exekučný súd pri posudzovaní žiadosti o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Pri zistení tejto vady exekučného titulu je povinnosťou exekučného súdu zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ prvostupňový súd ako podstatnú okolnosť zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia považoval aplikáciu § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa v exekučnom konaní aplikuje na meritórne preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ak sa zistia nedostatky rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Meritórne preskúmanie exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní však prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnený základný procesný predpoklad, a to založená právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. Keďže v danom prípade táto právomoc založená nebola, pretože rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, nebolo možné skúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Napriek tomuto čiastočnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, prvostupňový súd správne rozhodol, keď žiadosť o vydanie poverenia zamietol, pričom správne vec posúdil ako spotrebiteľskú a kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto uvádza:
Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a preto táto námietka nie je dôvodná. Samotným preskúmaním nie je možné dôjsť k záveru, že exekučný súd je súdom tretej inštancie a že v rozpore s právnym poriadkom koná akoby súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Prvostupňový súd len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Čo sa týka námietky, že nebol dodržaný princíp právnej istoty, uvedené súvisí s predchádzajúcou námietkou. Exekučný titul je povinný exekučný súd skúmať z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc.
Vo vzťahu k námietke, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o právny vzťah uzavretý pred 01.01.2008, súd uvádza, že tento právny vzťah, konkrétne uzavretý medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom dňa 18.04.2005 ako zmluva o splátkovom úvere, sa spravuje Zákonom o spotrebiteľských úveroch a keďže jednou zo zmluvných strán je fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu pre vlastné potreby, je potrebné tiež aplikovať vtedy platný zák.č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (Zákon o ochrane spotrebiteľa). Ten v § 23a ods. 1 vymedzoval, ktoré zmluvy je potrebné chápať ako spotrebiteľské. Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Teda aj zmluva medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Na takúto zmluvu je však potrebné aplikovať smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá je súčasťou slovenského právneho poriadku od 01.04.2004, kedy došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka zák.č. 150/2004 Z.z. a taktiež i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť tým istým dňom. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke platí, že táto je neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 18.04.2005. Námietka odvolateľa je preto nedôvodná.
Čo sa týka námietky, že pôvodný veriteľ len postupoval podľa § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda plnil svoju zákonnú povinnosť, krajský súd uvádza, že je pravda, že znenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to až do 30.11.2009, explicitne nestanovovalo právo klienta na možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o rozhodcovskej doložke. Toto právo spolu s povinnosťou banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy bolo zakomponované do tohto zákonného ustanovenie až novelou zák.č. 492/2009 Z.z. účinnou od 01.12.2009. Táto novela reagovala na prevládajúci právny názor, že aj zmluvy uzavreté medzi bankami a klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že hoci neexistovala explicitná právna úprava v § 93b ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. účinného do 01.12.2009, platili ostatné právne normy Slovenskej republiky, a to najmä Občiansky zákonník, ktorý bolo potrebné aplikovať aj na tieto zmluvné vzťahy a preto takáto rozhodcovská doložka sa posudzovala z hľadísk uvedených v smernici č. 93/2013 EHS aj pred účinnosťou novely § 93b ods. 1, ktorá bola vykonaná zák.č. 492/2009 Z.z..
Okrem toho ani zo znenia zákona o bankách účinného ku dňu uzavretia zmluvy nevyplývala povinnosť spotrebiteľa prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ak mal záujem uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 93b ods. 2 zák. o bankách klient nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Banky boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, t.j. mali len ponúknuť túto možnosť, nie do formulárovej predtlače zmluvy vopred včleniť vyslovenie súhlasu klienta bez jeho možnosti s týmto aj nesúhlasiť. Ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola doložka takto formulovaná, t.j. že spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či doložku prijme alebo nie bez toho, že by neprijatie doložky malo za následok neuzavretie samotnej úverovej zmluvy, takéto koncipovanie
doložky bolo v rozpore aj s vtedy platnou právnou úpravou § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách. Preto i v čase uzavretia tejto doložky, keďže nebola súladná s vtedajšou právnou úpravou a nedovoľovala spotrebiteľovi vybrať si orgán, ktorý bude riešiť prípadné spory, bola táto doložka neprijateľnou a teda neplatnou. Táto námietka je teda taktiež nedôvodná.
Čo sa týka poslednej námietky, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným titulom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, uvedené nastáva v prípadoch, ak súd meritórne preskúmava správnosť rozhodcovského rozsudku vo veci samej, t.j. nehodnotí prípustnosť či neprípustnosť určitej zmluvnej podmienky, ale zaoberá sa už vecou samou. Táto situácia však v danom prípade nenastala. Krajský súd potvrdil zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vydanie exekúcie z iného dôvodu a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadísk uvedených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v príslušnej smernici. Táto námietka je preto taktiež nedôvodná.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.