Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-41-2013.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Snina, so sídlom Snina, Budovateľská 2204, IČO: 00 617 318, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Holotom, so sídlom Snina, Komenského 2791, proti žalovanému: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 137,15 eur (4.132,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.8.2012 pod č. k. 17C/23/2003-363, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu vo výške 60,74 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 12.8.2000 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov na ich náhradu n e m á právo.
N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 137,15 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 12.8.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Humenné do 15 dní od jeho právoplatnosti.
Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy vo výške 137,15 eur s príslušenstvom na tom základe, že vysťahoval žalovaného zo svojich ubytovacích priestorov a pri tomto sťahovaní mu vznikli náklady s tým súvisiace v žalovanej výške. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 2.10.1999 k uzavretiu Zmluvy o ubytovaní, podľa ktorej sa žalobca ako ubytovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako objednávateľovi prechodné ubytovanie v zariadení Slobodárne v S.. Dňa 1.6.2000 sa uskutočnilo vysťahovanie žalovaného z ubytovacieho zariadenia, pretože nerešpektoval predchádzajúce upozornenia žalobcu, porušoval ubytovací poriadok napriek tomu, že bol predtým poučený o možnosti vysťahovania pre tento prípad. Žalovaný namietal, že mu nebolo doručené písomné odstúpenie od zmluvy, pričom toto tvrdenie počas konania nepreukázal. Namietal iba chod udalostí po jeho vysťahovaní, pričom neuznal nárok žalobcu čo do žalovanej sumy. Naopak, žalobca preukázal, že písomne odstúpil od zmluvy o ubytovaní dňa 1.6.2000, avšak žalovaný v tento deň odmietol prevziať písomné odstúpenie od zmluvy o ubytovaní, ako aj odmietol súčinnosť s vysťahovaním svojich vecí z ubytovacieho zariadenia. Ďalej vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný porušil ubytovací poriadok tým, že bol v omeškaní s úhradou platby za ubytovanie, ako aj tým, že opakovane porušoval nočný kľud. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný preukázal aj písomným ospravedlnením, ktoré zaslal žalobcovi dňa 14.7.2000, ktorým sa ospravedlňuje za svoje konanie.
Súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba je dôvodná, pretože žalobca od zmluvy odstúpil účinne, pričom potom mohol pristúpiť k vykonaniu ďalších úkonov spojených s vysťahovaním žalovaného z ubytovacieho zariadenia. V dôsledku toho mu potom vznikli náklady v súvislosti s vysťahovaním žalovaného vo výške žalovanej sumy. Súčasťou žalovanej istiny je aj úhrada za ubytovanie za mesiac máj 2000. Preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Zároveň priznal žalobcovi aj 17,6 % úrok z omeškania z priznanej istiny od 12.8.2000, t.j. do platnosti faktúry č. 2030, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval náklady súvisiace s vysťahovaním, ako aj cenu za ubytovanie za máj 2000, celkom vo výške 4.123,- Sk (137,15 eur), pričom faktúra bola splatná 11.8.2000, do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 16,50 eur, pozostávajúcu zo súdneho poplatku z podaného návrhu. Zároveň žalovaného zaviazal na úhradu trov štátu, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý. Ako hlavný dôvod odvolania v podstate namietal tú skutočnosť, že žalobca v konaní ničím nepreukázal, že mu bolo účinne doručené odstúpenie od zmluvy o ubytovaní. Taktiež, že právny úkon odstúpenia nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu náklady žalobcu vzniknuté s jeho vysťahovaním bez písomného odstúpenia od zmluvy o ubytovaní sú neopodstatnené. Pokiaľ mu ich žalobca doviezol do miesta jeho trvalého bydliska, takúto službu si u neho neobjednal.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 1.7.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav ohľadom splnenia podmienok v súvislosti s účinným odstúpením žalobcu od zmluvy o ubytovaní, avšak nesprávne posúdil dôvodnosť nákladov, ktoré žalobcovi vznikli z dôvodu vysťahovania žalovaného z ubytovacieho zariadenia, a to čo do ich výšky. Preto ohľadom účinnosti odstúpenia od zmluvy odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti rozsudku čo do skutkového zistenia dôvodov účinnosti odstúpenia od zmluvy o ubytovaní vo vzťahu žalobcu a žalovaného a k odvolacím dôvodom žalovaného v tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 759 ods. 2 Obč. zákonníka, ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.
Zo zmluvy o ubytovaní zo dňa 2.10.1999 (č. l. 5) vyplýva, že žalobca ako ubytovateľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako objednávateľovi prechodné ubytovanie v zariadení Slobodáreň v S.. Doba prechodného ubytovania alebo doba vyplývajúca z účelu ubytovania zo zmluvy priamo nevyplýva, čo však neplatnosť zmluvy nespôsobuje. Ustanovenie § 759 ods. 2 Obč. zákonníka dáva možnosť ubytovateľovi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v ubytovacom zariadení žalobcu aj napriek výstrahe hrubo porušoval dobré mravy a zároveň hrubo porušoval svoje povinnosti zo zmluvy, vyplýva z výpovede svedkýň W. D., M. G., C. D. a A. D. ako zamestnankýň žalobcu. Menované svedkyne zhodne potvrdili, že žalovaný viackrát porušoval ubytovací poriadok, na čo bol vedúcou zariadenia D. upozorňovaný s tým, že mu hrozí v prípade pretrvávania porušovania ubytovacieho poriadku zrušenie zmluvy o ubytovaní. Taktiež viackrát rušil nočný kľud, čo potvrdila svedkyňa C. D., keď uviedla, že počas jej služby žalovaný mal na izbe motorovú pílu a skúšal si ju v nočných hodinách. Nakoniec, žalovaný ani porušovanie ubytovacieho poriadku a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o ubytovaní nenamietal. Namietal iba to, že žalobca vo vzťahu k nemu od zmluvy účinne neodstúpil.
V súvislosti so zisťovaním účinného odstúpenia žalobcom od zmluvy o ubytovaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchu riaditeľa Bytového družstva S. Ing. L. L.. Menovaný na pojednávaní dňa 12.6.2006 (č. l. 109) uviedol, že vrátnica na ubytovni má prevádzku 24 hodín denne, t.j. nepretržite. Pamätá si, že v noci z 31.5.2000 na 1.6.2000 žalovaný rušil nočný kľud v ubytovni. Preto ho telefonicky informovala vedúca ubytovacieho zariadenia D., že sú opäť problémy so žalovaným, pretože opäť ruší nočný kľud. Aj keď bol na dovolenke, prišiel do práce, aby problém riešil. Mal osobne rozhovor so žalovaným, pričom ho informoval o tom, že z dôvodu opakovaného rušenia nočného kľudu s ním žalobca odstupuje od zmluvy. Zároveň ho žiadal, aby dobrovoľne opustil ubytovacie zariadenie. Umožnil mu vysťahovať sa z ubytovacieho zariadenia do 12-tej hodiny dopoludnia nasledujúceho dňa. Zároveň žalovaného poučil, že ak sa z izby nevysťahuje, bude vykonané jeho vysťahovanie na náklady žalobcu. Žalovaný však bezdôvodne opustil ubytovacie zariadenie, pričom svoje osobné veci ponechal na izbe. Preto zamestnankyne ubytovne komisionálne prevzali jeho osobné veci, označili ich, uložili ich a následne v mesiaci október 2000 písomne vyzvali žalovaného, aby si veci osobne prevzal, s tým, že ak tak neučiní, budú mu veci odvezené do miesta jeho trvalého bydliska. Zároveň svedok uviedol, že žalovanému pri pohovore dňa 1.6.2000 sa snažil doručiť písomné odstúpenie od zmluvy o ubytovaní (č. l. 135), avšak žalovaný ho odmietol prevziať. Odmietnutie prevzatia písomnej výpovede zo zmluvy žalovaným potvrdila svedkyňa A. D., keď uviedla, že bola prítomná jednak pri písaní a príprave písomného vyhotovenia odstúpenia, ako aj pri jeho doručovaní žalovanému, avšak žalovaný ho odmietol prevziať.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že aj keď ustanovenie § 759 Obč. zákonníka priamo nepodmieňuje odstúpenie od zmluvy písomnou formou, teda pripúšťa odstúpenie od zmluvy aj ústnou formou, s tým, že dôvod odstúpenia musí byť objednávateľovi oznámený, odstúpenie od zmluvy v danom prípade bolo žalovanému dňa 1.6.2000 dané účinne. Právnym následkom účinného odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie od začiatku (§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka).
Po tomto konštatovaní odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou uplatnenej istiny, teda nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vysťahovaním žalovaného z ubytovne po účinnom odstúpení od zmluvy o ubytovaní. O tejto súvislosti žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2030, splatnú 11.8.2000 (č. l. 2). Uvedenou faktúrou fakturoval žalovanému sťahovanie osobných vecí zo Slobodárne vo výške 936,- Sk, úschovu osobných vecí v skladovacích priestoroch Slobodárne vo výške 430,- Sk, naloženie a vyloženie osobných vecí v G. vo výške 936,- Sk, dopravu na trase S. - G. a späť vo výške 480,- Sk a ubytovanie za mesiac máj 2000 vo výške 1.350,- Sk, spolu 4.132,- SK (137,15 eur). Z tejto faktúry odvolací súd uznal za odôvodnené náklady iba položku za dopravu S. - G. a späť vo výške 480,- Sk. Túto položku žalobca preukázal faktúrou č. 2009161 (č. l. 414) a k nej pripojeným dokladom o vykonaní dopravy na č. l. 415. Z týchto dokladov vyplýva, že na dopravu osobných vecí žalovaného do miesta jeho trvalého bydliska si žalobca objednal prepravu cestou spoločnosti UDRŽBYT, s.r.o., teda ide o náklady žalovanému oprávnene účtované v súvislosti s jeho vysťahovaním. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný bol v ubytovni žalobcu ubytovaný aj počas celého mesiaca máj 2000, čo predstavuje cenu za ubytovanie vo výške 1.350,- Sk. Teda nárok žalobcu je dôvodný vo výške 1.830,- Sk (doprava a ubytovanie za máj 2000), čo v prepočte na eur činí 60,74 eur.
Ostatné náklady v zmysle faktúry č. 2030 v položkách sťahovanie osobných vecí, ich úschova, naloženie a vyloženie v G. odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože na tieto práce žalobca použil svojich zamestnancov. Toto zistenie nakoniec vyplýva aj z vyčíslenia nákladov zo dňa 19.5.2003 (č. l. 154).
Čo sa týka položky uschovanie vecí žalovaného v sklade ubytovne vo výške 430,- Sk, pri tejto položke žalobca vychádzal z ceny za prenájom nebytových priestorov 450,- Sk / 1 m2. Túto položku nebolo možné uznať aj z toho dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov ohľadom skladovacej plochy, bola medzi nimi uzavretá zmluva o ubytovaní, ktorá nesúvisí s nájmom nebytových priestorov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške 60,74 eur na istine so 17,6 % úrokom z omeškania od 12.8.2000 (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 2030) do zaplatenia, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol (§ 220 O.s.p.).
V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá práv na ich náhradu (§ 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.), pretože účastníci vo veci mali úspech len čiastočný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže v prevažnej časti je úspešný žalovaný a ten si náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, tieto mu priznané neboli.
V poradí druhým výrokom rozsudku súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy štátu vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Humenné, a to z titulu nezaplatenia súdneho poplatku z podaného odporu proti platobnému rozkazu. Z predloženého spisu vyplýva, že po vydaní odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 15.7.2002 (č. l. 10) súd uznesením zo dňa 13.3.2003 pod č. k. 17C/23/03-15 vyrubil žalovanému súdny poplatok za podaný odpor vo výške 500,- Sk (16,50 eur). Keďže poplatkové uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 26.3.2003 do vlastných rúk, predpokladá sa, že nadobudlo aj právoplatnosť, teda je vykonateľné. Preto nebol dôvod v rozsudku ukladať žalovanému povinnosť z tohto titulu uhradiť trovy štátu vo výške 16,50 eur. Táto nesprávnosť má za následok, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.