Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-301-2012.pdf
PDF · 102.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/192/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobkyne R.. P. Č., bývajúcej T. Č., K. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 19, proti žalovanému T. U., bývajúcemu T. X., X. X, zast. KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova 11, Košice, v konaní o zaplatenie 2655,51 eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Z a v ä z u j e žalobkyňu nahradiť žalovanému, na účet Kaifer, advokátska kancelária s.r.o., 945,04 eur trov konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania je žalobkyňou uplatnený nárok o zaplatenie 2.655,51 eur istiny s 8,5% úrokom od 1.6.2008.
Pôvodne podanou žalobou dňa 14.9.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa právne uplatnený nárok neodôvodnila, poukazujúc na žalovaným vystavenú zmenku zo dňa 16.5.2007. Na výzvu súdu žalobkyňa podaním zo dňa 5.12.2012 zdôvodnila uplatnený nárok poukazom na skutočnosť, že na základe dohody so žalovaným „ten si mohol ponechať prevádzku aj so všetkými nástrojmi a tovarom, ktorý sa na prevádzke nachádzal, pričom sa za tento zaviazal zaplatiť 100.000 Sk.“ Na túto dohodu poukázala aj vo svojom podaní zo dňa 11.2.2013. Podaním zo dňa 14.2.2012 už tvrdí, že ona ako jediná dedička po svojom manželovi Z.. H. Č., ktorý ako živnostník podnikal pod obchodným názvom I., bola oprávnená uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu. Dňa 25.2.2013 predložila zoznam vecí, ktoré spolu s ostatnými dedičmi previedla na žalovaného, čo doplnila podaním zo dňa 27.2.2013, podľa ktorého dedičia sa dohodli, že v zozname obsiahnuté veci predajú žalovanému. Aj na pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 poukázala na dohodu dedičov a na uzavretie ústnej zmluvy o predaji vecí nachádzajúcich sa na prevádzke.
Žalobkyňa žiadala priznať aj náhradu trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že žalobkyňa si nárokuje zaplatenie žalovanej sumy bez toho, aby právny dôvod vzniku pohľadávky bol aj žalovanému známy. Z obsahu podaní žalobkyne je však možné dôvodiť, že prípadná zmluva, na základe ktorej žalobkyňa nárok uplatňuje, mohla byť uzavretá najneskôr dňa 16.5.2007. Ak teda nárok uplatňuje z nejakej zmluvy, potom vznáša námietku premlčania, lebo právo žalobkyne sa s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka premlčalo najneskôr dňa 16.5.2013, teda uplynutím trojročnej premlčacej doby plynúcej od 16.5.2007 - dňa
vystavenia zmenky. Ak by však žalobkyňa uplatňovala nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, potom aj tu žalovaný vznáša námietku premlčania s prihliadnutím na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka .
Namietal oprávnenie žalobkyne k predaju podniku jej manžela, lebo ona po jeho smrti nepokračovala v podnikaní a ani pokračovanie v živnosti neoznámila v súlade
so zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca po úmrtí manžela. Nepreukázala ani nadobudnutie majetkového podielu používaného na prevádzkovanie živnosti, keďže predmetný podnik nebol prejednaný v dedičskom konaní. Žalobkyňou predložená listina zo dňa 16.5.2007 nazvaná zmenka, nespĺňa náležitosti zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. a nie je ani uznaním prípadného dlhu žalovaného pre žalobkyňu.
Žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka T. J., obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXD XXX/XXXX a XXD XXX/XXXX, písomnosťou zo dňa 16.5.2007 označovanou ako zmenka, výpisom zo živnostenského registra Obvodného úradu X. - K. č. XXX-XXXX, výpisom zo živnostenského registra K. Ú. X. č. XXX-XXXXX, písomnosťou zo dňa 14.5.2007 o prevzatí hotovosti za inventár dielne, ako aj ďalšími predloženými písomnosťami, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Manžel žalobkyne Z.. H. Č. mal počnúc dňom 18.9.1992 oprávnenie na podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Z.. H. Č. - I., na prevádzkarňach X. - H., H. W. Č.. X, X. - Y. J., M.N. Č.. X a Y., D. XXX. Predmetom podnikania bola obchodná činnosť - autosúčiastky, priemyselný tovar, náradie a nástroje, stavebný materiál, sprostredkovateľská činnosť, prevádzkovanie autopožičovne, oprava a údržba elektrických zariadení Objekty bez nebezpečenstva výbuchu, zariadenia s napätím do 1000V vrátane bleskozvodov, oprava a údržba záhradnej a spotrebnej techniky, nákup a predaj pyrotechnických predmetov triedy II/T1. Z.. H. Č. dňa 29.3.2007 zomrel. Niet žiadneho dôkazu a ani sa to netvrdí, aby po jeho smrti dedičia, pozostalý manžel či prípadný správca dedičstva pokračovali v podnikaní do skončenia konania o prejednaní dedičstva. Žiaden z nich nesplnil povinnosť predpokladanú ust. § 13 ods. 2 zák. č. 455/1991 Zb. a neoznámil v stanovenej lehote živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti.
Konanie o dedičstve po poručiteľovi Z.. H. Č. sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. XXD XXX/ XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 4.9.2007 dedičia - žalobkyňa, pozostalý syn H. Č. a pozostalá dcéra T. Y.X., uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo nadobudla žalobkyňa bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Pri dodatočnom prejednávaní dedičstva v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXD XXX/XXXX bola uzavretá obdobná dohoda dedičov s nadobudnutím dedičstva žalobkyňou. Majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti prejednaný nebol, pokračovanie v živnosti žiadna z oprávnených osôb neoznámila živnostenskému úradu a ani žalobkyňa ako pozostalá manželka nepokračovala v živnosti na základe živnostenského oprávnenia Z.. H. Č.. Táto podnikateľská činnosť bola ukončená k 1.10.2007.
Podľa výpisu zo živnostenského registra K. Ú. X. Č.. XXX-XXXXX žalovaný od 14.5.2007 podnikal pod obchodným názvom T. U.-J.-Y.. Predmetom podnikania bola kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností v rozsahu voľných živností, oprava a údržba elektrických strojov a prístrojov pre domácnosť a výmena jednoduchých mechanických častí strojov podľa odporúčania výrobcu. Podnikateľskú činnosť ukončil dňa 7.4.2008.
Žalobkyňa odvodzuje svoje právo od právneho úkonu účastníkov konania zo dňa 16.5.2007, písomne označeným ako zmenka. Podľa tejto by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni do 1. júna 2008 100.000,-Sk s tým, že „po inventúre bude suma upravená“. Predložená písomnosť neobsahuje žiadny dôvod plnenia žalovaným, či právny titul, z ktorého žalobkyni by toto právo svedčilo.
Medzi účastníkmi je nesporné a ani sa to netvrdí, že predložená písomnosť nemá náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Potvrdzuje to aj právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení zo dňa 31.8.2012, č.k. 2Ncb 11/2012-68, podľa ktorého ide iba o žalobkyňou predložený dôkaz o existencii záväzku žalovaného. Tvrdenú zmluvu uzavretú účastníkmi konania nemožno považovať ani za predaj podniku podľa § 476 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka, keďže neboli splnené ani podmienky predpokladané ust. § 13 ods. 1 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Zákonné ustanovenia o kúpnej zmluve predpokladajú splnenie základných náležitostí kúpnej zmluvy - dohodu o predmete kúpy a cene.
Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany dohodnú o predmete kúpy a kúpnej cene. Táto dohoda je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudne účinnosť, teda keď včasné prijatie návrhu s vyjadrením súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľom.
Pri tvrdenom právnom úkone - kúpe, nebol náležite dohodnutý ani predmet kúpy ani kúpna cena. Svedčí o tom aj svedecká výpoveď svedka T. J. - brata žalobkyne, ktorý bol dňa 16.5.2007 na prevádzke a údajne pomáhal pri spisovaní vecí, ktoré sa mali predať. Existoval vraj zoznam týchto vecí, ale súdu predložený nebol. Aj spomínaný svedok však vypovedal, že nie všetky veci boli pre krátkosť času spísané, a že suma určená za hnuteľné veci nachádzajúce sa na prevádzke bola minimálna a s tým, že sa potom upraví.
V danom prípade však nebola platne uzavretá kúpna zmluva nielen z dôvodu nejasnosti predmetu kúpy, ale aj kúpnej ceny. Tá síce môže byť dohodnutá aj hromadne, ale to sa však nestalo a len mala byť „upravená po inventúre“. Inventarizácia, či nejaký ďalší súpis vecí, ich ohodnotenie alebo dohoda o cene a ich odovzdanie alebo prevzatie žalovaným sa neuskutočnilo. Pritom je zrejmé, že žalovaný s uvedenou cenou nesúhlasil a svoj nesúhlas vyjadril aj na predmetnej písomnosti.
Neopodstatnené sú vyjadrenia o nedostatku času a podobne, lebo toto nemá žiaden vplyv na neplatnosť predmetných právnych úkonov. Pritom je písomný dôkaz zo dňa 14.5.2007 o tom, že žalovaný za tam spísaný inventár dielne zaplatil žalobkyni 50.000,-Sk, čo žalobkyňa a svedok T. J. aj potvrdili svojím podpisom. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že po 16.5.2007 žalovanému boli odobraté kľúča od prevádzky dielne a už nemal tam prístup.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Za daného stavu nárok žalobkyne by bolo možné posúdiť iba podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. To samozrejme za predpokladu, ak by sa nepochybne preukázalo, že žalovaný veci z prevádzky dielne vzal, si ich ponechal svojvoľne alebo na základe neplatnej kúpnej zmluvy, v akej hodnote a nad rámec veci spísaných v dohode zo dňa 14.5.2007 ohodnotených na sumu 50.000,- Sk. Dôkazné bremeno je na žalobkyni, ktorej svedčila nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazná povinnosť. Tá však v tomto rozsahu neuniesla dôkazné bremeno a náležite nepreukázala, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v jej tvrdenom rozsahu a na jej úkor.
Navyše aj v prípade preukázania získania bezdôvodného obohatenia žalovaným je zrejmé, že jej prípadné právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia sa premlčalo.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde až dňa 14.9.2010, teda zrejme po uplynutí lehoty stanovenej v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by ho ani nebolo možné priznať. Nič na tom nemení ani žalobkyňou predložená zmenka, lebo táto písomnosť nemá náležitosti uznania záväzku podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, teda, že dlh musí byť určený čo do dôvodu a výšky. Tu nevedno za čo je tento dlh, ani v akej výške.
Preto s poukazom na prv uvádzané dôvody, súd žalobu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania za poskytnutú právnu službu v sume 945,04 eur. Prisúdenú náhradu súd uložil žalobkyni v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet advokáta žalovaného.
Za účelne vynaložené trovy konania súd považuje prevzatie a prípravu zastupovania (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 108,66 eur, účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 108,88 eur, vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.1.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 109,06 eur, odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.2.2013,
č.k. 37C 301/12-92 zo dňa 13.2.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 58,44 eur, porada s klientom zo dňa 18.2.2013 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 75,31 eur, účasť na pojednávaní dňa 19.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky účinnej do 30.6.2013) v sume 109,06 eur, porada s klientom zo dňa 30.9.2013
(§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky) v sume 109,06 eur a účasť na pojednávaní dňa 1.10.2013
(§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) v sume 109,06 eur. Priznané náhrady sú vrátane náhrady výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH 20% zo sumy 787,53 eur.
Žiadanú náhradu súd nepriznal za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.1.2013, keďže pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti žalovaného, ktorý ani vopred nepožiadal o odročenie pojednávania. Tento úkon právnej služby súd považuje za neúčelný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej
časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.