Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_4T-64-2011.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/64/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. októbra 2013 v Trenčíne samosudcom JUDr. Michalom Antalom takto
rozhodol:
Obžalovaný A. C. nar. XX.XX.XXXX R., trvale bytom T. č. XXX, okres N., bez pracovného pomeru, t. č. na slobode, j e v i n n ý , ž e
hoci je ako otec v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. Zn. 31P 9/2007 zo dňa 24.04.2007, právoplatného dňa 30.05.2007 povinný prispievať na výživu syna mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 49,79 Eur (1 500,- Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., kpt. H. č. XXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska dieťaťa ani inde riadne neplnil, pričom v sledovanom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, pracoval len brigádne a z dlžného výživného uhradil doposiaľ sumu 788,- Eur a za obdobie od augusta 2010 do 01.10.2013 mu zostal dlh na výživnom vo výške 954,60 Eur,
t e d a
úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno m) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní spôsobom a v rozsahu v akom navrhli procesné strany (iba prokurátor) a určenom súdom, v neprítomnosti obžalovaného na ostatnom termíne hlavného pojednávania, za splnenia však všetkých procesných podmienok v súlade s ustanovením § 252 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por., ktoré upravujú podmienky vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, a to aj so zreteľom na súhlasné vyjadrenie procesnej protistrany, intervenujúceho prokurátora s takýmto postupom, súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý oproti obžalobe, na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní ustálil, resp. spresnil bez relevantného narušenia žalovanej skutkovej totožnosti.
Obžalovaný A. C. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na predchádzajúcom termíne dňa 25. júna 2013 spáchanie žalovaného skutku v podstate nepoprel, keď priznal, že za inkriminované obdobie neplatil riadne výživné k rukám matky maloletého U. K., O. K., čím mu vznikol dlh na výživnom vrátane bežného výživného (ku dňu konania hlavného pojednávania dňa 25. júna 2013) na maloletého U., keď z tohto dlhu je ochotný ihneď uhradiť sumu 450,- € k rukám matky dieťaťa a zvyšok dlhu bude schopný uhradiť, ak mu súd poskytne lehotu najneskôr do konca mesiaca september 2013, pretože má dohodnuté zamestnanie. Z tohto dôvodu požiadal preto aj o odročenie hlavného pojednávania. Ďalej uviedol, že namieta však, že by sa mal úmyselne vyhýbať plateniu výživného tým, že si nehľadá prácu. Naopak, prácu si hľadá, ale s prihliadnutím na jeho vek je ťažké si prácu nájsť. Bránil sa tým, že bol v hmotnej núdzi a polícia vo Vlčanoch ho informovala, že v takomto prípade je jeho povinnosťou platiť výživné 26,- € mesačne, čo aj urobil.
Obžalovaný bol zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, na podklade vykonaných a vyhodnotených všetkých relevantných dôkazov po potrebnej úprave, resp. spresnení, bez narušenia žalovanej skutkovej totožnosti, usvedčovaný nielen svojím doznaním sa, ale predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne, matky maloletého dieťaťa O. K., ako aj vykonanými všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, zabezpečenými prevažne v prípravnom konaní.
K. O. K. na hlavnom pojednávaní a v zhode, bez rozporov oproti svojej výpovedí z prípravného konania potvrdila skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Potvrdila, že za inkriminované obdobie k jej rukám obžalovaný neplatil riadne výživné na obe maloleté deti tak, ako mu bolo uložená táto povinnosť súdom, čím mu vznikol dlh na výživnom ku dňu 01. októbra 2013 v celkovej sume 954,60,- €. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že prevzala do vlastných rúk splátku dlhu na výživnom od obžalovaného v sume 450,- €, o ktorú čiastku sa znížil jeho dlh.
Z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 13. novembra 1996 č. k. P/199/96-34 vyplýva, že obžalovanému, ako otcovi maloletého U. K., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť výživné v sume 500,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.01.1995, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky O. K.. Ďalším právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla 2007 č. k. 31P/9/2007-52 bola vyživovacia povinnosť obžalovaného zvýšená, a to od 01.10.2006 zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 1.500,- Sk mesačne.
V konaní boli zabezpečené ďalšie listinné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci ohľadne sociálnych, vrátane majetkových pomerov obžalovaného a maloletého U. K..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zložil do vlastných rúk za prítomnosti ostatných procesných strán sumu 450,- € v hotovosti ako splátku časti dlhu na výživnom.
Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, a to ešte pred rokom 1989 pre prečin podľa zákona č. 150/69 Zb. s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na 6 (šesť) týždňov do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny s vykonaním trestu dňa 29. marca 1987 (Okresný súd Karviná, t. č. Česká republika, sp. zn. 3 T 154/87) a rozsudkom senátu Okresného súdu v Galante zo dňa 9. júla 1997 sp. zn. 3 T 66/96, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. aj v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 citovaného trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením na jeho výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 1 Pp 80/99 s určením skúšobnej doby na 2 (dva) roky s osvedčením sa v skúšobnej dobe dňa 20.11.2001, pričom vzhľadom na túto skutočnosť obžalovaný tento trest vykonal dňom, keď bol podmienečne prepustený. Z miesta svojho aktuálneho pobytu, najmä jeho chovanie na verejnosti, nie je negatívne hodnotené. Za priestupok doposiaľ nebol postihovaný ani oznamovaný.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany (iba prokurátor) a bolo určené súdom so zreteľom na ustanovenia §§ 2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade
s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal relevantne preukázané, že sa žalovaný skutok stal tak, ako ho ustálil, resp. spresnil súd, bez relevantného narušenia žalovanej skutkovej podstaty, a ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný sa k jeho spáchaniu fakticky priznal vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, na ktorý čiastkový termín dňa 25. júna 2013 sa ustanovil, keď obžalovaného relevantne usvedčuje matka maloletého dieťaťa, pričom súd nemal a nemá najmenších pochybností neveriť jej tvrdeniam, keď tieto jej tvrdenia relevantne podporujú aj zabezpečené a vykonané listinné dôkazy. Aj keď sa obžalovaný snažil znižovať svoj dlh na výživnom, vrátane narastajúceho dlhu na bežnom výživnom, čo preukázal aj na prvom termíne hlavného pojednávania dňa 25. júna 2013, kedy matke maloletého dieťaťa do vlastných rúk, pred súdom a za účasti ostatných procesných strán odovzdal sumu 450,- €, dlžné výživné v celkovej konštatovanej sume vo výrokovej časti tohto rozsudku avšak ani v ním požadovanej lehote, do konca mesiaca september 2013 a akceptovanej súdom, obžalovaný celý dlh na výživnom napokon nesplatil, aby bolo možné v jeho prípade uvažovať o aplikácii zákonnej účinnej ľútosti pri splnení potrebných ďalších zákonných podmienok. Preto súd uznal obžalovaného, aj v jeho neprítomnosti, za splnenia všetkých procesných podmienok za vinného v celom rozsahu zo spáchania tohto žalovaného skutku, ktorý súd ustálil, resp. spresnil po vykonaní celého dokazovania a po právnej stránke súd tento vyhodnotil (oproti obžalobe miernejšie) ako trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona v čase spáchania predmetného skutku, pretože vykazuje všetky jeho formálne zákonné znaky, keď ako subjekt, obžalovaný celkom iste spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie jeho príčetnosti (§ 23 Tr. zákona), naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď konal vo forme minimálne nepriameho úmyslu, t . j. dolus eventualis v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, naplnený je i objekt útoku a objektívna stránka, t. j. konanie, keď evidentne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom v inkriminovanom období, úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu primárne z príslušných ustanovení platného Zákona o rodine a so zreteľom na príslušné vyššie citované rozhodnutia súdu, ktorého určená výška sumy je aj podľa názoru tohto súdu v súlade s oprávnenými potrebami maloletého U. K. aj vzhľadom na vek v inkriminovanom období (návšteva špeciálnej - základnej školy) a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a ich životnou úrovňou, keď u matky je táto vyživovacia povinnosť finančného charakteru vyvažovaná jej osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa riadne. Teda po dobu evidentne najmenej troch mesiacov neplnil túto svoju povinnosť, keď pred súdom nebolo dostatočne preukázané, že by sa obžalovaný takejto svojej povinnosti relevantným spôsobom vyhýbal, čo by v takomto prípade svedčilo žalovanej právnej kvalifikácii. Obžalovanému vznikol aj predmetný, doposiaľ pretrvávajúci dlh na výživnom v celkovej sume 954,60,- €. Naplnená bola navyše aj potrebná (nutnosť kumulatívnej naplnenosti) materiálna stránka, t. j. stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý bol celkom zrejme vyšší ako nepatrný, a to aj s prihliadnutím na okolnosti (ne)plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného za celé obdobie až doposiaľ.
Pri výmere trestu súd prihliadal na stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu (prečin), mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pohnútku, s prihliadnutím na mieru zavinenia, možnosť celkovej nápravy obžalovaného, na zistenie iba priťažujúcej okolnosti: ostatné odsúdenie obžalovaného /§ 37 písmeno m) Tr. zákona/, keď prejav obžalovaného v tom, že uznáva, že svoju vyživovaciu povinnosť skutočne riadne neplnil nemôže byť vnímaná ako dostatočný argument pre uznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Preto súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej sadzby podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona (0-2 roky) za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Tr. zákona, kedy mohol obžalovanému pri prevahe priťažujúcej okolnosti ukladať potom trest v sadzbe zvýšenej u dolnej hranice o 1/3, t. j. od 8 mesiacov do 2-och rok a preto potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nespojený s jeho výkonom, t. j. s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonného rozpätia 1 (jeden) rok, pretože trest spojený s výkonom nepovažoval v danom prípade za adekvátny so zreteľom na jednak na snahu obžalovaného uhradiť celý dlh na výživnom, k čomu však fakticky nedošlo, keď čiastočne tento dlh v rámci konania pred súdom pomerne znížil a tiež so zreteľom na tú skutočnosť, že od ostatného odsúdenia na nepodmienečný trest a čas jeho výkonu uplynul pomerne dlhší čas. Takto
uložený trest obžalovanému súd pokladá za celkom adekvátny vo vzťahu k očakávanému naplnenia účelu trestu vyjadreného v zákonnom ustanovení § 34 Tr. zákona.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z hľadiska trestnoprávneho, vyplývajúce z Trestného zákona, povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia (doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.