Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-20P/40/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. C. H., X.. XX.XX.XXXX a Y. O. H., X.. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, deti rodičov: matka B. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, L. a otec Y. H., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX/X/X, F., K., o návrhu matky na pozastavenie výživného a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie.

II. Súd konanie o neodkladnom opatrení z a s t a v u j e.

III. Súd konanie o návrhu matky na pozastavenie výživného z a s t a v u j e .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 26.05.2023 žiadala matka o pozastavenie vyplácania výživného do rúk otca, pričom spolu s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v návrhu uviedla, maloleté deti boli otcovi odobraté K. sociálkou pre podozrenie z týrania a deti sú umiestnené v sociálnom zariadení Y. K. (F. J., F. X, XXXX J.).

2. Z obsahu návrhu, ako aj z obsahu súvisiacich spisov sp.zn. a sp. zn. bolo zistené, že maloleté deti majú od roku XXXX svoj obvyklý pobyt na území K. K., na adrese R. XX/ X/X, F., K., pričom táto skutočnosť predstavuje cudzí prvok v súkromnoprávnom vzťahu.

3. Vzhľadom na skutočnosti uvedené matkou a tiež vzhľadom na zistenia súdu z obsahu súvisiacich spisov, preukazujúce, že miesto obvyklého pobytu otca a maloletých detí sa nachádza v K., súd skúmal, či má právomoc konať v danej veci nielen podľa , ale aj podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku ES dňa 23.10.2013, (ďalej len "Nariadenie o výživnom").

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky).

6. Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa bodu 11. odôvodnenia preambuly Nariadenia o výživnom, rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal pokrývať každú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, a to s cieľom zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými oprávnenými na výživné. Na účely tohto nariadenia by sa mal pojem „vyživovacia povinnosť“ vykladať autonómnym spôsobom.

8. Toto nariadenie neobsahuje legálnu definíciu pojmu „vyživovacia povinnosť“. Podľa judikatúry ESD je potrebné tento pojem vykladať autonómne, a „široko, aby zahŕňal akúkoľvek povinnosť smerujúcu k tomu, aby sa o seba oprávnená osoba mohla postarať, a to bez ohľadu na to, či sú platby výživného pravidelné a či je táto povinnosť stanovená na základe zdrojov alebo potreby. Preto môže ísť tak o platbu paušálnej sumy, ak sa jej výška stanovila tak, aby zabezpečila vopred určenú úroveň príjmu, ako aj o prevod vlastníctva k majetku, ktorý má dotknutej osobe umožniť postarať sa o seba“.

9. Podľa Kapitoly I Článku 1, odseku 1 Nariadenia o výživnom, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

10. Podľa Kapitoly II Článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a. súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b. súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c. súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d. súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

11. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 1, písmena a) a b) Nariadenia o výživnom, účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a. súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b. súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov.

12. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 3 Nariadenia o výživnom, tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.

13. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 4 Nariadenia o výživnom, ak sa účastníci dohodli, že založia výlučnú právomoc súdu alebo súdov zmluvného štátu Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaného 30. októbra 2007 v Lugáne, ktorý nie je členským štátom, uplatňuje sa uvedený dohovor s výnimkou sporov uvedených v odseku 3.

14. Podľa Kapitoly II Článku 5 Nariadenia o výživnom, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

15. Podľa Kapitoly II Článku 10 Nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

16. Podľa Článku 3 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu.

17. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

18. Všeobecná právomoc (Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia o výživnom) vo veciach vyživovacej povinnosti je daná súdom členského štátu miesta obvyklého pobytu odporcu alebo obvyklého pobytu oprávneného. Tieto ustanovenia zvýhodňujú oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý je považovaný za slabšiu stranu tým, že mu umožňujú podať návrh na začatie konania buď na súdoch členského štátu vlastného obvyklého pobytu, alebo na súdoch členského štátu obvyklého pobytu povinného. Naopak, ak podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného.

19. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , v ktorom predmetom konania bolo zníženie výživného na maloleté deti zo strany otca, pričom maloleté deti mali obvyklý pobyt v Rakúskej republike, a kde súd konštatoval, že toto konanie je konaním nesporovým, preto nemožno hovoriť o procesnom postavení účastníkov ako o navrhovateľovi (žalobcovi) a odporcovi (žalovanom). Do úvahy neprichádzalo skúmať právomoc súdu podľa Článku 3 písmeno a) Nariadenia o výživnom, teda podľa obvyklého pobytu odporcu (ak by to aj prípustné bolo a postavenie maloletých detí by bolo postavením odporcu, bol by to súd podľa obvyklého pobytu odporcu - maloletých detí, teda v Rakúskej republike). Z tohto dôvodu súd posudzoval právomoc súdu výlučne podľa ustanovenia Článku 3 písmeno b) Nariadenia o výživnom, a teda podľa obvyklého pobytu oprávnenej osoby.

20. Z uvedeného možno usúdiť, že o aplikácii Článku 3 písmeno a) Nariadenia o výživnom tunajšími slovenskými súdmi nemožno hovoriť, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené vyššie, že konanie o výživnom je konaním mimosporovým, a nemožno hovoriť o procesnom postavení účastníkov v tomto konaní ako o navrhovateľovi (žalobcovi) a odporcovi (žalovanom). Preto je možné v danom prípade aplikovať iba Článok 3 písmeno b) Nariadenia o výživnom.

21. Kritériom na určenie právomoci súdu v zmysle Článku 3 písmeno b) Nariadenia o výživnom je obvyklý pobyt oprávnenej osoby. Podľa Kapitoly I Článku 2 odseku 1 bodu 10 Nariadenia o výživnom, je oprávneným každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok.

22. Nakoľko navrhovateľka - matka maloletých detí sa svojím návrhom domáhala pozastavenia výživného, a to aj prostredníctvom neodkladného opatrenia, a ide o vec, ktorá patrí v zmysle citovaného ustanovenia Článku 1 odseku 1 do pôsobnosti Nariadenia o výživnom, a teda vychádzajúc z citovaného ustanovenia Článku 3 písm. b) Nariadenia o výživnom, má súd za to, že právomoc prejednať návrh vo veci vyživovacej povinnosti, majú súdy toho členského štátu, v ktorom majú maloleté deti, ktoré sú v zmysle citovaného ustanovenia Článku 2 odsek 1, bodu 10 Nariadenia o výživnom oprávnenými a v ktorom majú zároveň spolu so svojím otcom obvyklý pobyt.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu podľa Článku 3 písmena b) Nariadenia o výživnom. Otec spolu s maloletými deťmi býva v K., kde majú maloleté deti zabezpečené bývanie, majú tam evidované svoje trvalé bydlisko a majú tam vytvorené stabilné zázemie. V danom prípade je v záujme maloletých detí, ako aj z dôvodu vhodnosti a hospodárnosti konania, aby o návrhu matky na pozastavenie výživného rozhodol súd toho štátu, kde majú maloleté deti obvyklý pobyt, teda súd v K..

24. S poukazom na to, že maloletá R. C. H., X.. XX.XX.XXXX a maloletý Y. O. H., X.. XX.XX.XXXX, ktorí sú v danom prípade oprávnenými, nemali v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, súd uvádza, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa

citovaného ustanovenia Článku 10 Nariadenia o výživnom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a konanie podľa citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením zastavil. Súd tiež poukazuje na ustanovenie Článku 3 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý reflektuje faktické a právne pomery v štáte, kde oprávnení žijú a udržiavajú sociálne väzby.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.