Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. J. N., nar. X.X.XXXX, bytom C. K., M. R. C. XX, o zaplatenie 554,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.11.2012 pod č. k. -34, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 554,34 eur s príslušenstvom, a to plnenia na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2004. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Ge Capital Multiservis) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere dňa 13.2.2004, pričom žalovaný plnil svoju povinnosť splácať dlh v splátkach po 500,- Sk. Naposledy zaplatil splátku v tejto výške dňa 20.4.2005. Poskytnutý úver mal byť zaplatený v 20-tich mesačných splátkach, t.j. celý dlh mal byť zaplatený do konca októbra 2005. Dňom 1.11.2005 začala plynúť premlčacia doba na zaplatenie nárokov z predmetnej úverovej zmluvy, pričom ak by aj súd bral do úvahy 4-ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení Obch. zákonníka, táto uplynula dňa 1.11.2009. Preto uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. Taktiež sa vyporiadal aj s písomným uznaním dlhu, ktoré predložil žalobca a z ktorého vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uznal čo do dôvodu a do výšky. Samotná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola uzavretá dňa 24.1.2011, teda v čase, keď už bol dlh premlčaný, pričom žalovaný počas konania uviedol, že nemal vedomosť o premlčaní nároku žalobcu. Ani z dohody nevyplýva, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Táto skutočnosť sa objavuje v tretej časti dohody, ktorá sa týka formy splatenia záväzku, kde sa v bode 3.4 (správne má byť 3.1) uvádza: dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Logickým výkladom tohto bodu, možno dospieť k záveru, že veta, v ktorej dlžník vyhlasuje o svojej vedomosti o premlčaní dlhu, sa vzťahuje na príslušenstvo pohľadávky a jednoznačne celé toto ustanovenie má súvis len s formou splatenia záväzku. Podľa zásad ochrany spotrebiteľa nemožno túto vetu posúdiť ako relevantné uznanie premlčaného dlhu, resp. nemožno z nej vyvodiť záver, že naozaj dlžník vedel o premlčaní. Ako to vyplýva z § 558 Obč. zákonníka, ak dlžník, ktorý uznal svoj dlh, nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl

právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Takéto uznanie dlhu bez uvedenia skutočnosti, že dlžník vedel o premlčaní dlhu v bode 2, ktorého sa týka uznanie tohto záväzku, nemožno považovať za úkon, ktorý by mal právne účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zákonníka v súvislosti s plynutím premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Preto pre dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa zdôvodnil ustanovením s poukazom na skutočnosť, že úspešnému žalovanému trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 52,98 eur. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 a ustanovenie § 558 Obč. zákonníka v tom zmysle, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, veta prvá, Obč. zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka. Preto nesúhlasil so zamietnutím návrhu z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Zdôraznil, že na uvedenú dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky.

Žalovaný na odvolacom pojednávaní žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu z dôvodu premlčania zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, nemožno stotožniť s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Treba však zdôrazniť, že dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 24.1.2011 je neplatná v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vyššie označená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v bode 2.2.1 upravuje uznanie záväzku, pričom v bode 3 pod názvom „Forma splatenia záväzku“ je uvedený text o tom, že žalovaný má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Tento text sa ale nenachádza v časti o uznaní záväzku, pričom ustanovenie § 558 Obč. zákonníka vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Teda ak žalobca vyhotovil predmetnú dohodu, pričom uznanie záväzku nevyjadril hore naznačeným

spôsobom v písomnej podobe, je treba jeho konanie posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, teda konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu takéto písomné uznanie záväzku je neplatné. Z kontextu dohody vyplýva to, že išlo o konanie využívajúce nerovnosť zmluvných strán a znamenajúce porušovanie zmluvnej slobody. Text dohody bol vopred pripravený na predtlači používajúcej rôznu terminológiu z hľadiska ustanovenia § 110 a ustanovenia § 558 Obč. zákonníka, čo mohlo vo vzťahu k žalovanému pôsobiť mätúco.

Zároveň ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje situáciu, ak právo dlžník písomne uzná, a ustanovenie § 558 Obč. zákonníka upravuje uznanie dlhu. Z hľadiska terminologického ide o rozdielne prejavy. Z tohto pohľadu je dohoda z 24.1.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, aj neurčitá, keďže nie je z nej zrejmé, či išlo o uznanie záväzku podľa § 558 Obč. zákonníka alebo o situáciu, ktorú upravuje § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Aj z týchto dôvodov rozhodol súd prvého stupňa správne, ak návrh žalobcu z dôvodu jeho premlčania zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania výslovne nežiadal, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.