Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-26-2013.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. J. N., nar. X.X.XXXX, bytom C. K., M. R. C. XX, o zaplatenie 554,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.11.2012 pod č. k. 10C/149/2012-34, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 554,34 eur s príslušenstvom, a to plnenia na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2004. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Ge Capital Multiservis) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere dňa 13.2.2004, pričom žalovaný plnil svoju povinnosť splácať dlh v splátkach po 500,- Sk. Naposledy zaplatil splátku v tejto výške dňa 20.4.2005. Poskytnutý úver mal byť zaplatený v 20-tich mesačných splátkach, t.j. celý dlh mal byť zaplatený do konca októbra 2005. Dňom 1.11.2005 začala plynúť premlčacia doba na zaplatenie nárokov z predmetnej úverovej zmluvy, pričom ak by aj súd bral do úvahy 4-ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení Obch. zákonníka, táto uplynula dňa 1.11.2009. Preto uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. Taktiež sa vyporiadal aj s písomným uznaním dlhu, ktoré predložil žalobca a z ktorého vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uznal čo do dôvodu a do výšky. Samotná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola uzavretá dňa 24.1.2011, teda v čase, keď už bol dlh premlčaný, pričom žalovaný počas konania uviedol, že nemal vedomosť o premlčaní nároku žalobcu. Ani z dohody nevyplýva, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Táto skutočnosť sa objavuje v tretej časti dohody, ktorá sa týka formy splatenia záväzku, kde sa v bode 3.4 (správne má byť 3.1) uvádza: dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Logickým výkladom tohto bodu, možno dospieť k záveru, že veta, v ktorej dlžník vyhlasuje o svojej vedomosti o premlčaní dlhu, sa vzťahuje na príslušenstvo pohľadávky a jednoznačne celé toto ustanovenie má súvis len s formou splatenia záväzku. Podľa zásad ochrany spotrebiteľa nemožno túto vetu posúdiť ako relevantné uznanie premlčaného dlhu, resp. nemožno z nej vyvodiť záver, že naozaj dlžník vedel o premlčaní. Ako to vyplýva z § 558 Obč. zákonníka, ak dlžník, ktorý uznal svoj dlh, nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl
právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Takéto uznanie dlhu bez uvedenia skutočnosti, že dlžník vedel o premlčaní dlhu v bode 2, ktorého sa týka uznanie tohto záväzku, nemožno považovať za úkon, ktorý by mal právne účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zákonníka v súvislosti s plynutím premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Preto pre dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému žalovanému trovy nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 52,98 eur. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 a ustanovenie § 558 Obč. zákonníka v tom zmysle, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, veta prvá, Obč. zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka. Preto nesúhlasil so zamietnutím návrhu z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Zdôraznil, že na uvedenú dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky.
Žalovaný na odvolacom pojednávaní žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu z dôvodu premlčania zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:
Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, nemožno stotožniť s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Treba však zdôrazniť, že dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 24.1.2011 je neplatná v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vyššie označená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v bode 2.2.1 upravuje uznanie záväzku, pričom v bode 3 pod názvom „Forma splatenia záväzku“ je uvedený text o tom, že žalovaný má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Tento text sa ale nenachádza v časti o uznaní záväzku, pričom ustanovenie § 558 Obč. zákonníka vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Teda ak žalobca vyhotovil predmetnú dohodu, pričom uznanie záväzku nevyjadril hore naznačeným
spôsobom v písomnej podobe, je treba jeho konanie posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, teda konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu takéto písomné uznanie záväzku je neplatné. Z kontextu dohody vyplýva to, že išlo o konanie využívajúce nerovnosť zmluvných strán a znamenajúce porušovanie zmluvnej slobody. Text dohody bol vopred pripravený na predtlači používajúcej rôznu terminológiu z hľadiska ustanovenia § 110 a ustanovenia § 558 Obč. zákonníka, čo mohlo vo vzťahu k žalovanému pôsobiť mätúco.
Zároveň ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje situáciu, ak právo dlžník písomne uzná, a ustanovenie § 558 Obč. zákonníka upravuje uznanie dlhu. Z hľadiska terminologického ide o rozdielne prejavy. Z tohto pohľadu je dohoda z 24.1.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, aj neurčitá, keďže nie je z nej zrejmé, či išlo o uznanie záväzku podľa § 558 Obč. zákonníka alebo o situáciu, ktorú upravuje § 110 ods. 1, veta druhá, Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Aj z týchto dôvodov rozhodol súd prvého stupňa správne, ak návrh žalobcu z dôvodu jeho premlčania zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania výslovne nežiadal, ich náhrada mu priznaná nebola.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.