Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-69-2013.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v trestnej veci proti obžalovanému F. W. a spol., pre prečin krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n í :
F. W., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom D. č.d. XXX, bez zamestnania, od 25.4.2013 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov
V. W., nar. X.X.XXXX v Q., trvale bytom A., bez zamestnania, od 25.4.2013 do 17.09.2013 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
s ú v i n n í , ž e
dňa 24.04.2013 v čase asi o 10.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, V., tmavej šedej metalízy, do obce Dolné Orešany, kde obžalovaný F. W. s vozidlom zacúval k neoplotenej obývanej novostavbe rodinného domu č. 571, nachádzajúceho na parcele č. 2001/37 a zatiaľ čo obžalovaný F. W. ako vodič zostal čakať vo vozidle a dával pozor, aby neboli vyrušení, obžalovaný V. W. prešiel k zadnej časti uvedeného rodinného domu, kde nezisteným predmetom vypáčil vchodové dvojité posuvné dvere v oblasti rámu a uzamykacieho mechanizmu, následne so zámerom niečo odcudziť vnikol dovnútra domu, kde v obývacej miestnosti v čase o 10.12 hod. vytrhol 1 ks pohybového čidla signalizácie zn. Paradox a na chodbe domu vytrhol 1 ks pohybového čidla signalizácie zn. Paradox, následkom čoho sa v rodinnom dome spustila zvuková signalizácia oznamujúca narušenie objektu, po spustení ktorej obžalovaný V. W. z domu odišiel bez odcudzenia vecí, následne nastúpil do vozidla zn. Škoda Octavia, v ktorom ho čakal obžalovaný F. W., pričom po krátkom rozhovore F. W. s obyvateľmi susedného domu, ktorí zisťovali dôvody spustenia alarmu a ktorým F. W. predstieral, že prišli na rodinný dom vykonať nejaké práce, obaja obvinení na vozidle z miesta činu odišli, čím uvedeným konaním obžalovaní spôsobili poškodenému L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. G. č. XXX, poškodením vchodových dvojitých posuvných dverí a vytrhnutím 2 ks pohybových čidiel signalizácie zn. Paradox škodu vo výške 905,35 Eur, pričom
uvedeného skutku sa obžalovaný F. W. dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.8.2012, č.k. 3T 45/2012, právoplatným dňa 23.8.2012, odsúdený za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 28.8.2012 a
obžalovaný V. W. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2012, č.k. 0T 91/2012, právoplatným dňa 12.12.2012, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 13.12.2012,
t e d a
obžalovaný F. W. a obžalovaný V. W.
· v úmysle spoločným konaním si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchajú vlámaním, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení, sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, · spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného · spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný F. W. a obžalovaný V. W.· prečin krádeže v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods. 1, § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, · prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona · prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú :
Obžalovaný F. W.
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný V. W.
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Trnava pod sp. zn. 2Pv 281/13 podala dňa 20.08.2013 na okresný súd obžalobu na obžalovaných F. W. a V. W. pre prečin krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné. Pri výsluchu dňa 03.09.2013 súd
rozhodoval o ďalšom trvaní väzby u oboch obžalovaných, pričom oboch ponechal aj naďalej vo väzbe a žiadosť obžalovaného V. W. o prepustenie z väzby zamietol. Po podanej sťažnosti obžalovaného V. W. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 17.09.2013, sp. zn. 3Tos/145/2013 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa ohľadom obžalovaného V. W. a dňom 17.09.2013 ho prepustil z väzby s tým, že nastúpi výkon trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne vo veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/10/2011 zo dňa 07.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.07.2013, sp. zn. 3To/67/2012.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 obžalovaný F. W. odmietol vypovedať, trestnú činnosť oľutoval, urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd po vypočutí vyjadrení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, neprijal. Dôvodom neprijatia vyhlásenia obžalovaného F. W. bola skutočnosť, že v uvedenom čase trestného konania nebolo známe stanovisko spoluobžalovaného V. W. k podanej obžalobe. Súd následne podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítal výpovede obžalovaného F. W. z prípravného konania na č.l. 13 - 16, č.l. 36 - 44, č.l. 45 - 49, pričom obžalovaný F. W. sa odmietol vyjadriť k prípadným rozporom vo svojich výpovediach z dôvodu, že odmietol vo veci vypovedať.
Obžalovaný V. W. vyhlásil, že je vinný a že spáchanie skutku ľutuje. Súd u neho postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, pričom obžalovaný odpovedal na všetky otázky „áno“. Súd v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného neprijal. Obžalovaný V. W. po oboznámení sa s výpoveďou obžalovaného F. W. uviedol, že pravdivé sú prvé dve jeho výpovede.
Súd vypočul ako svedkov - poškodených L. T. a L. T., ktorí v celom rozsahu zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania. Od výsluchu svedkov D. E. a L.. T. E. súd upustil, a to s ohľadom na vyhlásenia o vine zo strany oboch obžalovaných.
K prečítanému znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava na č.l. 96 - 97 ani jeden z obžalovaných nemal žiadne pripomienky. Obdobne obaja obžalovaní nemali výraznejšie pripomienky ani k oboznámeniu listinných dôkazov, až na to, že F. W. tvrdil, že bol iba raz podmienečne prepustený a V. W. uvádzal, že bol iba trikrát vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný F. W. bol zrejme podmienečne prepustený z viacerých trestov odňatia slobody a rovnako obžalovaný V. W. súčasne vykonával viaceré tresty odňatia slobody, i keď V. W. má viaceré záznamy o nepodmienečných trestoch odňatia slobody.
Na základe uvedených skutočností mal súd vinu obžalovaných zo žalovaných trestných činov za jednoznačne preukázanú. Súd sa nestotožnil s námietkami obhajkýň oboch obžalovaných, ktoré tvrdili, že u obžalovaných neprichádza použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože práve predchádzajúce odsúdenie tomuto obžalovanému sprísňuje právnu kvalifikáciu, naopak obhajkyňa obžalovaného F. W. navrhla u tohto použiť ako poľahčujúcu okolnosť aj ustanovenie § 36 písm. n/ Trestného zákona, teda že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní k objasneniu trestnej činnosti. Obhajkyňa obžalovaného V. W. poukázala navyše aj na to, že vo veci Okresného súdu Trnava, č.k. 3T/10/2011 bol tomuto obžalovanému uložený pomerne vysoký trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý v súčasnom období aj vykonáva. Je tiež potrebné uviesť, že proti obžalovanému F. W. sa na tunajšom okresnom súde vedú ešte ďalšie trestné konania, a to podľa č.l. 233 vo veci sp. zn. 30T/33/2005 a sp. zn. 4T/41/2012. Vedenie ďalších trestných konaní u obžalovaného F. W. podľa názoru súdu nebránilo, aby v teraz prejednávanej veci bolo rozhodnuté.
K námietkam obhajoby je potrebné uviesť, že pokiaľ v ustanovení § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona je konštatované, že F. W. bol v posledných dvoch rokoch odsúdený, je nutné uviesť, že obžalovaný F. W., ale tiež obžalovaný V. W. podľa odpisu registra trestov boli v minulosti zhodne viackrát súdne trestaní a teda za tejto situácie použitie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona je u oboch obžalovaných dôvodné a rovnako je dôvodné aj použitie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, pretože bolo jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili viacerých trestných činov. U oboch obžalovaných tak zostala poľahčujúca okolnosť iba podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že obaja sa k trestnej činnosti priznali a túto oľutovali, keď na druhej strane aj použitie tejto poľahčujúcej okolnosti je v podstate diskutabilné, pretože o ľútosti oboch obžalovaných je
možné polemizovať a obaja obžalovaní síce navonok trestnú činnosť oľutovali, ale ich osoby nedávajú ani do budúcnosti záruku vedenia riadneho života.
Aj na základe týchto skutočností, najmä s prihliadnutím na predchádzajúci spôsob života obžalovaných, na skutočnosť, že ani jeden z obžalovaných nie je v pracovnom pomere a prostriedky na obživu si obaja aspoň sčasti zadovažujú páchaním trestnej činnosti, súd pri použití sprísnenej trestnej sadzby § 212 ods. 3 Trestného zákona od šesť mesiacov do troch rokov, keď sprísnená sadzba začína na hranici 16 mesiacov, uložil obom obžalovaným zhodné nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, teda na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Pretože obaja obžalovaní boli v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, boli zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak odvolanie nespĺňa podmienky, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzve nevyhovie iná osoba, ako obžalovaný, môže súd postupovať podľa § 70 Trestného poriadku.