Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-78-2013.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky B.. Ľ. Č., rod. Štefaniakovej, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. B., P. XX, t.č. bytom B. B., P. XX, zast. Advokátskou kanceláriou ICTUS s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, proti odporcovi P. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., P. XX, zast. Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Ľ. Č., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX a odporcu P. Č., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica vo zv. 36, ročník 2001, na strane 40, pod por. č. 323 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. Č., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, v tomto znení:
Maloletý X. Č., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého X. Č., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 12. 03. 2013 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas spolužitia v manželskom zväzku s odporcom začalo medzi nimi dochádzať k rozporom a nezhodám, ktoré napokon viedli k citovému odcudzeniu sa. Ich nezhody vyplývali z nezlučiteľnosti ich pováh, rozdielnych názoroch na život, financovanie spoločnej domácnosti a intímny život. Všetky rozpory a nezhody napokon vyústili k oddelenému hospodáreniu s vlastnými financiami a k neexistencii intímneho života už viac ako rok. Manželstvo s odporcom prekročilo kritickú hranicu a z toho dôvodu je možné ho považovať za trvalo, hlboko narušené s tým, že nie je možné,
aby plnilo svoj spoločenský účel, pretože s odporcom už nie sú schopný vytvoriť, či udržať harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Zároveň žiadala na čas po rozvode upraviť výkon rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a zároveň úpravy styku otca s maloletým na každý druhý víkend od piatku 17.00 h do nedele 19.00 h, počas letných prázdnin buď celý mesiac júl alebo august po predchádzajúcej vzájomnej dohode.
Dňa 29. 04. 2013 odporca doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že súčasné problémy v ich manželstve pre odlišné názory nepovažuje za tak vážne, že by sa nedali vyriešiť ich vzájomnou komunikáciou a preto ich nepovažuje za dôvod rozvodu manželstva. Poprel, že by ich vzťah s navrhovateľkou bol tak vážne narušený a trvalo rozvrátený, že by ich manželstvo už nemohlo plniť svoj účel. Zo strany navrhovateľky považuje za nezodpovedné, aby riešila ich odlišné názory rozvodom, ktorým najviac utrpí ich malol. dieťa, ktoré má dobrý vzťah k obidvom rodičom. S rozvodom manželstva nesúhlasil a žiadal, aby súd ich ako manželov viedol k odstráneniu príčin rozvratu, usiloval sa o ich zmierenie tak, ako to vyplýva z ust. § 100 ods. 2 O.s.p.
V prebiehajúcom konaní súd účastníkom konania uložil povinnosť zúčastniť sa poradensko- psychologického procesu, z ktorého súdu bola doručená správa datovaná dňom 18. 06. 2013 a z ktorej vyplýva, že navrhovateľka jednoznačne sa vyjadrila pre rozvod manželstva, ktoré urobila po dôkladnej úvahe. K svojmu postoju doplnila informácie, že zhruba 2 mesiace s odporcom už ako manželia žijú oddelene. Práca na prehodnocovaní manželského vzťahu z poradensko-psychologického hľadiska bola preto neaktuálna. Účastníci konania však prejavili vôľu využiť poradensko-psychologickú pomoc v otázkach rodičovstva. Postupne dokázali vytvárať a napĺňať priebežné dohody ohľadom kontaktu otca s maloletým a dospeli k dohode o porozvodovom usporiadaní starostlivosti tak, že v prípade rozvodu manželstva ich maloleté dieťa bude zverené do starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletým nebude upravený z dôvodu fungujúceho doterajšieho spôsobu kontaktovania sa otca s maloletým.
Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, odporca svoje stanovisko zmenil, súhlasil s rozvodom manželstva. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené, neplní svoje funkcie a nie je možné ho obnoviť. Z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že v priebehu konania neurobil žiadne kroky pre záchranu manželstva, čo odôvodnil tým, že by to nemalo význam.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho, kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity a dĺžky svojho trvania, že ich manželstvo neplní a do budúcna už nemôže ďalej plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželstvo účastníkov konania nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, do značnej miery je poznačené nedôverou, citovým odcudzením a stalo sa len formálnym zväzkom. Súd mal tak splnené podmienky uvedené v ust. § 23 ods. 1 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratov vzťahov účastníkov konania považuje požívanie alkoholických nápojov odporcom, čo viedlo k ich postupnému citovému odcudzeniu sa. Súd preto nemôže ani spravodlivo požadovať od navrhovateľky, aby v takomto spolužití zotrvala.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Rodičia maloletého na pojednávaní navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu s tým, že styk otca s maloletým sa neupraví.
Kolízny opatrovník uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. S rodičmi maloletého vykonali pohovory, v rámci ktorých sa snažili usmerniť otca k tomu, aby si riadne plnil svoje rodičovské práva a povinnosti a tiež mu vytkli jeho prípadné chodenie po maloletého pod vplyvom alkoholu. V prípade rozvodu manželstva sa pripojil k navrhnutej rodičovskej dohode, pretože neodporuje záujmom maloletého.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od marca resp. apríla 2013 rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia osobnú starostlivosť o maloletého v celom rozsahu na seba prevzala matka. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Otec potvrdil, že matka sa o dieťa riadne stará, voči jej starostlivosti o maloletého nevzniesol žiadne výhrady, námietky a taktiež voči súčasným bytovým podmienkam maloletého u matky. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že výchovu maloletého zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá, maloletý ju rešpektuje. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý žiadneho z nich neodmieta a má k nim dobrý vzťah. K tejto súvislosti však matka poznamenala, že v súčasnosti má maloletý lepší vzťah k nej, aj keď na otca sa teší. Vo vzťahu k otcovi vyjadrila nedôveru, pretože po maloletého prišiel pod vplyvom alkoholu. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, schválil majúc za to, že neodporuje zákonu, záujmom maloletého. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadol na vytvorené citové, sociálne väzby maloletého v súčasnej domácnosti matky, ako aj skutočnosť, že matka dáva súdu záruku riadnej starostlivosti o maloletého aj do budúcna.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov povinného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 7 rokov, navštevuje 2. ročník ZŠ, do ktorého matka maloletému uhrádza bežné poplatky. Maloletý v súčasnosti navštevuje kurz plávania, za ktorý sa uhrádzal poplatok 60 Eur. Maloletý je členom lyžiarskeho oddielu SKI Racing, do ktorého sa uhrádza ročný poplatok 350 Eur a zakupuje sa sezónny lyžiarsky lístok v hodnote 220 Eur. Maloletý je zdravý. Otec maloletého je SZČO, vykonáva činnosť murára, obkladača, podľa vlastného vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 600 Eur. Okrem maloletého inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Rodičia navrhli súdu zaviazať otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovaná výška výživného rodičmi zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto súd aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Matka maloletého inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je riadne zamestnaná a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 816,99 Eur.
O úprave styku otca s maloletým rodičia žiadali, aby súd nerozhodoval, ponechal ho na ich vzájomnú dohodu. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine a styk otca s maloletým neupravil. V tejto súvislosti však súd apeluje na otca, aby rešpektoval dohodu o jeho úprave styku s maloletým, uzavretú v rámci poradensko-psychologického procesu, na ktorom sa s matkou dohodol, že pri kontakte s maloletým sa bude preukazovať dychovou skúškou a za týmto účelom si zabezpečí alkohol tester, čo splnil. Z vyjadrenia otca však vyplynulo, že posledné 2 razy si po maloletého prišiel pod vplyvom alkoholu, s čím súd nesúhlasí a nemôže sa stotožniť, pretože v takomto prípade otec súdu nepreukazuje svoju schopnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, jeho priaznivý vývoj a byť pre maloletého vzorom, príkladom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.