Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-229-2013.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/229/2013
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci navrhovateľky B. L., XXX XX F. XXX, IČO: XXXXXXXX, právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti odporcovi U. F., XXX XX F. XXX, IČO: XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 06.09.2013 na tunajší súd návrh vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť otvorenie hlavného vchodu do kultúrneho domu v F. počas prevádzkovej doby Pohostinstva navrhovateľky, t.j. od 07.30 hod. do 22.00 hod. každý deň v týždni, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Podaný návrh odôvodnila tým, že ona ako nájomníčka a odporca prenajímateľ uzavreli dňa 02.09.1998 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, s miestom výkonu v kultúrnom dome v F. a účelom nájmu bolo zriadenie prevádzky bistra na dobu určitú do 31.12.2000. Následne bola dňa 02.01.2002 medzi účastníkmi uzatvorená nová Zmluva o nájme nebytových priestorov za účelom zriadenia prevádzky I. v priestoroch kultúrneho domu v F., opäť na dobu určitú od 02.01.2002 do 31.12.2010. Dňa 01.12.2006 bol medzi účastníkmi uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve zo dňa 02.01.2002, na základe ktorého sa platnosť zmluvy predĺžila až do 31.12.2020, a to za podmienky, ak navrhovateľka ako nájomníčka zrealizuje v prenajatých priestoroch stavebné úpravy. Stavebné úpravy boli odsúhlasené aj odporcom ( viď list odporcu zo dňa 01.12.2006 ). Predmetné zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavrel ako nájomca v 2. rade aj druh navrhovateľky, L. O., ktorý však nie je prevádzkovateľom predmetného pohostinstva, aj keď je naďalej nájomcom.
Navrhovateľka v zmysle Dodatku č. 2 zo dňa 01.12.2006 zrealizovala na vlastné náklady v objekte kultúrneho domu stavebné úpravy. Zriadený a zrekonštruovaný hostinec riadne prevádzkovala, pričom vstup do hostinca bol doteraz počas doby nájmu zabezpečený z predného vchodu kultúrneho domu od hlavnej cesty. Dňa 08.08.2013 starostka Obce F. ako štatutárny orgán, vymenila vložku na vchodových dverách kultúrneho domu a hlavný vchod uzamkla, čím znemožnila klientom navrhovateľky vstup do prevádzky pohostinstva. Zároveň však napriek viacerým výzvam navrhovateľky jej odmietla vydať kľúče od hlavného vchodu kultúrneho vchodu a odmietla tento vchod otvoriť počas prevádzkových hodín pohostinstva tak, aby bol klientom pohostinstva umožnený riadny vstup do jeho priestorov. Uzamknutím hlavného vchodu, kde je zabezpečený bezbariérový vstup do budovy kultúrneho domu, vznikli navrhovateľke veľké problémy pri zabezpečení zásobovania pohostinstva, nakoľko vstup cez zadný vchod má 8 schodov, dodávatelia sa však dožadujú bezbariérového vstupu, ktorý im navrhovateľka
zabezpečuje len prechodom cez kaderníctvo, ktoré taktiež prevádzkuje, čo však vyrušuje zákazníčky kaderníctva. Zároveň týmto konaním odporcu bol sťažený aj vstup do pohostinstva starším osobám a telesne postihnutým osobám. Starostka tiež odmietla povoliť vyvesenie primeranej reklamy na budovu kultúrneho domu, resp. v jej okolí.
Uzamknutím hlavného vchodu bol znemožnený prístup do pohostinstva priamo z parkoviska, ktoré sa nachádza pred budovou kultúrneho domu. Ďalej návštevníci pohostinstva sú nútení využívať zadný vchod, ktorý sa nachádza mimo hlavnej cesty a musia tak obchádzať celú budovu pohostinstva, pričom bez reklamy a označenia na budove, resp. v blízkosti budovy kultúrneho domu, nie je zrejmé, že v budove kultúrneho domu sa nachádza pohostinstvo.
V blízkosti kultúrneho domu sa nachádza ďalší hostinec, ku ktorému je zabezpečený bezbariérový vstup z hlavnej cesty a má aj priľahlé parkovisko, preto aj stáli návštevníci navrhovateľky začínajú využívať služby konkurencie. Zároveň od 08.08.2013 navrhovateľke klesli tržby v prevádzke pohostinstva zhruba o 50%, návštevnosť rapídne klesla a z verbálnych vyjadrení ľudí navrhovateľka zistila, že táto situácia je zapríčinená neoprávneným zásahom odporcu do výkonu jej práv.
Navrhovateľka má s odporcom platne uzatvorená Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej platnosť trvá až do 31.12.2020, pričom konanie starostky ako štatutárneho orgánu obce nebolo v súlade s platnou zmluvou a rovnako bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko aj napriek viacerým výzvam navrhovateľky nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu zo strany odporcu a konaním odporcu vzniká na strane navrhovateľky škoda spočívajúca v poklese zisku a návštevnosti v pohostinstve, pričom môže mať za následok likvidačné následky pre navrhovateľku ako prevádzkovateľku pohostinstva. Navrhovateľka má za to, že osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy a je potrebné v záujme rýchlej a účinnej ochrany dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi až do konečného rozhodnutia vo veci samej uložil povinnosť zabezpečiť otvorenie hlavného vchodu do kultúrneho domu v Ubli počas prevádzkovej doby Pohostinstva navrhovateľky, t.j. od 07.30 hod. do 22.00 hod. každý deň v týždni.
Odporca sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyjadril.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak de o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvami o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.1998, zo dňa 02.01.2002, Dodatkom č. 2 zo dňa 01.12.2006, Dodatkom č. 3 zo dňa 01.12.2006, Oznámením obce F. o súhlase so stavenými úpravami v prenajatých priestoroch kultúrneho domu, prílohami k návrhu stavebných úprav, výpisom zo živnostenského registra a ďalšími písomnými podaniami nachádzajúcim sa v spise.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli počas konania alebo v začatom konaní o veci samej nastať. Ide o inštitút, ktorý má zabrániť hroziacej reálnej ujme, alebo má zabrániť zväčšovaniu reálnej ujmy. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Nariadenie predbežného opatrenia však predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva bez pochybení o potrebe predbežnej úpravy, pričom neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Dočasný charakter umožňuje, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Pri predbežnom opatrení, na rozdiel od konania vo veci samej, je odlišná miera zisťovania skutkového stavu. Pri dokazovaní vo veci samej sa zisťuje náležite skutkový stav a v prípade predbežného opatrenia postačuje osvedčiť, to znamená, že sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia sú dôležité. Výsledkom takéhoto neformálneho postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo však navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil.
Osvedčiť potrebu vydania predbežného opatrenia má navrhovateľka. Navrhovateľka musí na to, aby bola úspešným účastníkom konania aspoň osvedčiť, že konaním odporcu dochádza k nebezpečenstvu ujmy, resp. táto ujma, ktorá už nastala, sa zväčšuje.
Dňa 02.01.2002 odporca ako prenajímateľ a navrhovateľka ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov v kultúrnom dome v F., pričom jednalo sa o bývalú sobášnu miestnosť, bývalý klub, WC a chodbu o výmere celkom 113 m2. Účelom nájmu bolo zriadenie prevádzky I., pričom nájomca sa zaviazal užívať predmet nájmu výhradne na tento účel. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú a to do 31.12.2010 a počas tejto doby nebolo možné zo strany prenajímateľa podať výpoveď. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné, ktoré bolo medzi účastníkmi dohodnuté. Zmeny na prenajatom predmete nájmu bol nájomca oprávnený vykonať len so súhlasom prenajímateľa, na vlastné náklady a bez úhrady zo strany prenajímateľa. Dňa 01.12.2006 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, pričom rozšíril sa predmet zmluvy a predmetom prenájmu sa stala ďalšia miestnosť o výmere 31,5 m2 na účely zriadenia holičstva a kaderníctva, pričom ostatné nebytové priestory boli zriadené za účelom prevádzky hostinca. Zároveň sa zmenila a predĺžila doba
nájmu, a nájom bol uzatvorený na dobu určitú v trvaní od 01.01.2002 do 31.12.2020. Teda nájom sa končí dňa 31.12.2020 a do tejto doby nie je možné podať výpoveď zo strany prenajímateľa, ak nájomcovia zrealizujú v prenajatých priestoroch stavebné úpravy podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy do 31.12.2010.
Predmetná nájomná zmluva je teda stále platná. V zmluve však absentuje uvedenie konkrétneho vstupu do pohostinstva, nakoľko ani v jednom článku, ustanovení zmluvy nie je medzi účastníkmi dohodnutý vstup do pohostinstva, ktorý by špecifikoval hlavný vchod, resp. vedľajší vchod do pohostinstva, a zároveň určoval, že práve vchod od hlavnej cesty má byť vchodom hlavným. Rovnako navrhovateľka a hostia nemajú úplne znemožnený vstup do pohostinstva, nakoľko môžu využívať zadný vchod, ktorý je všetkým prístupný. Podobne je to aj v prípade zásobovania, kde okrem zadného vchodu, možno využívať prechod cez priestory, ktoré má navrhovateľka tiež v nájme. Pokiaľ ide o pokles tržieb, navrhovateľka je povinná znášať podnikateľské riziko, nakoľko na trhu môže popri sebe pôsobiť viacero podnikateľských subjektov, ktoré ponúkajú rovnaké služby, komodity, pričom je už len na konečnom zákazníkovi, ktorému zariadeniu, službe dá prednosť. V prípade škody, ktorá navrhovateľke mala vzniknúť, súd poukazuje aj na iné právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať náhrady vzniknutej škody, a to podaním žaloby v občiansko-súdnom konaní.
Uvedeným osvedčovacím dôkazom navrhovateľka v návrhu na vydanie predbežného opatrenia nepreukázala, že odporca -U. F. prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, svojím úkonom, a to výmenou vložky na vchodových dverách, spôsobil protiprávny stav, v dôsledku ktorého hrozí ujma.
Unesenie dôkazného bremena pri vydaní predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa predpokladá len to, aby navrhol súdu aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, dôkazy pre osvedčenie naliehavosti a nevyhnutnosti predbežného opatrenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že nie je splnený predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia považujúc ho za nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 145 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. , avšak z dôvodu, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.