Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-97-2012.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa K. E. V., A..P..U.., A. A. Š. XX, K., práv. zast. advokátskou kanceláriou A. - Š., A..P..U.., Š. XX, K., proti odporkyni U. W., K. L. XXXX/XX, O. - M., štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2012 domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť mu istinu 248,95 eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou A. E., Q..A.. uzavrel zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade nedodržania zmluvných povinností sa zároveň zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v dohodnutej výške. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Odporca je sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, respektíve dodatku ku zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovaných služieb. Faktúrou splatnou dňa 27.5.2009 na sumu 248,95 eur si voči odporcovi vyúčtoval žalovanú istinu ako zmluvnú pokutu. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinný ďalej uhradiť príslušenstvo pohľadávky. V písomnom podaní zo dňa 12.6.2013 poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2013 č. k. 9Co 31/2012, v ktorom súd vyslovil, že sa nestotožňuje s iným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2012 sp. zn. 16Co 33/2012. V tomto smere poukázal na prípustnosť dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu a legitimitu uplatneného práva žalobcu na jej zaplatenie, a to na základe výkladu poskytnutého v predmetnom rozsudku. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa či Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľov. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom. Neobstojí názor odvolateľa o nevyváženosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo/4/1999). Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd môže označiť
dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Neprijateľnosť takéhoto zmluvného ustanovenia musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska posudzovanej primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič, ani zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ. Pre záver neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.
Zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity na službách). Odporcovi bol poskytnutý mobilný telefón A. N. E. J. R. X,- A. , pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 3.690,- Sk (122,49 eur).
Odporca nebol sankcionovaný len za to, že neuhradil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že v dôsledku nesplnenia povinnosti uhrádzať cenu, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu zabezpečiť mu mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plnila funkciu satisfakčnú (reparačnú). Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta v danom prípade plnila aj funkciu preventívnu, pretože podnik chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Pri neexistencii zmluvnej pokuty by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plne neakciové ceny. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovou ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie povinnosti a potom včas a riadne povinnosť splnil. Výška zmluvnej pokuty čo do prijateľnosti je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žiadnu platbu. Z toho pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým, že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom vstúpi, a to uzavretím zmluvy o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Odporca si dokonca nemusel ani mobilný telefón vybrať, čím by výška zmluvnej pokuty bola značne menšia, resp. žiadna. Odporca mal pri dohodnutí výška zmluvnej pokuty, teda značnú účasť a nie je pravdou, aby nemal možnosť výšku pokuty ovplyvniť. Pri tomto argumente navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Ďalej poukázal na analógiu IURIS § 3a ods. 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať iba úroky z omeškania. Toto zákonné ustanovenie je možné primerane aplikovať aj na prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, pretože je toto zariadenie financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Toto mobilné zariadenie je teda v prípade dodržania viazanosti postupne splatené. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške dotácie poskytnutej na kúpnu cenu, ktorá by mohla byť až vo výške dvojnásobku poskytnutej dotácie nie je teda neprijateľne vysoká. Ak by súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Štandardná cena odporcovi poskytnutého telekomunikačného zariadenia bola 3.690,- Sk (122,49 eur). Hodnota dotácie právneho
predchodcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola 3.689,- Sk (122,45 eur). Právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda vo výške dotácie, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne tento plnil počas celej doby viazanosti. Navrhovateľovi by teda mala byť priznaná zmluvná pokuta minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. Zmluvou zo dňa 6.12.2011 spoločnosť A. E., Q..A.. K. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku na navrhovateľa.
Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že využívala služby právneho predchodcu navrhovateľa a čiastočne svoju pohľadávku už uznala a zaplatila. Vec čo do uplatneného nároku na zmluvnú pokutu ponechala na úvahu súdu. Poukázala na svoje osobné a majetkové pomery. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, jediným jej príjmom je vdovský dôchodok vo výške 170,- eur mesačne.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, faktúry, cien hardwarových zariadení zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.10.2008 uzavreli účastníci zmluvu o pripojení, podľa ktorej sa A. E.-M. A., Q..A.. zaviazala odporcovi poskytovať služby v programe Fix 300. Odporcovi bol odpredaný mobilný telefón značky A. N. E. J. C. R. X,- A. Z. DPH. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania, verejných elektronických komunikačných služieb a platným cenníkom. Služby sa zaviazal využívať v období 24 mesiacov, v ktorej nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania, na základe ktorého by druhej zmluvnej strane vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojené odstúpiť od nej alebo právo vypovedať. V prípade porušenia hociktorej povinnosti podľa bodu 3, najmä uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 a i., sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 vo výške 7.500,- Sk. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniklo právo druhej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Faktúrou zo dňa 8.5.2009 splatnou 27.5.2009 bola odporkyni vyúčtovaná suma 248,95 eur ako zmluvná pokuta. Faktúra nešpecifikuje druh porušenia zmluvnej povinnosti. Konštatuje sa v nej, že bola vyhotovená za zúčtovacie obdobie od 8.4.2009 do 7.5.2009.
Podľa § 43 ods. 1-8 zák. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik
a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, c) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 13) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 4 písm. k) OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“ vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ(Korčovská).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa v uplatnení zmluvnej pokuty nie je dôvodný. Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 1.10.2008 bola stanovená pevnou sumou na čiastku 7.500,- Sk za porušenie najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, čo je zrejmé z bodu 3 dodatku. Vyjednaná zmluvná pokuta sa teda nevzťahovala len na porušenie povinností uvedených v dodatku k zmluve, ale aj na porušenie konkrétne označených povinností vyplývajúcich zo všeobecných podmienok a ďalších bližšie nešpecifikovaných povinností (pri použití slovíčka najmä). Takéto dojednanie nie je možné označiť za individuálne umožňujúce odporcovi ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu daný a odporca ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Výška zmluvnej pokuty nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1 OZ. Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je napr. rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Môže nastať situácia, že navrhovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na začiatku existencie zmluvného vzťahu a rovnakú pokutu u spotrebiteľa, ktorý poruší povinnosť tesne pred ukončením doby viazanosti. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách týmto poškodzujú spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta podľa názoru súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany- spotrebiteľa, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute už bolo v iných rozhodnutiach súdov vyhlásené za neplatnú zmluvnú podmienku a po vyhlásení týchto zmluvných podmienok za neplatné nebola účastníkovi zmluvy priznaná zmluvná pokuta (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.12.2011, č. k. 4C/164/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/36/2012 a i.).Nemožno zohľadniť ani poskytnutý benefit zo strany navrhovateľa spočívajúci v odpredaji koncového zariadenia - mobilného telefónu za kúpnu cenu značne nižšiu oproti všeobecnej kúpnej cene koncového zariadenia. Poskytnutie takéhoto benefitu je taktikou obchodnej politiky spoločnosti a nemá žiadnu príčinnú súvislosť s predmetom sporu. Navrhovateľom koncipovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj strán. Pretože súd ustanovenia o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné, nemohol navrhovateľovi priznať ani časť zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil ako rozdiel medzi zvýhodnenou kúpnou cenou koncového zariadenia poskytnutého odporcovi a všeobecnou predajnou cenou týchto zariadení. Nie je dôvod vyvodzovania zodpovednosti voči odporcovi zohľadňovaním inej ako dohodnutej kúpnej ceny. Pretože návrh bol čo sa týka opísania rozhodujúcich skutočností odôvodnený nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu za poskytované služby a z porušenia zmluvnej povinnosti, nie je dôvod, aby súd návrh navrhovateľa pri nepreukázaní odôvodnenosti nároku podľa ust. § 544 O.z. posudzoval aj podľa iných ustanovení zákona, napríklad podľa ustanovení o náhrade škody
v zmysle ust. § 420 a nasl. OZ. Pre takéto právne posúdenie veci navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani v návrhu, ani v podaniach adresovaných súdu. Tvrdenia navrhovateľa konštatujúce uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie konkrétneho ustanovenia zmluvy, možnosti odporcu ovplyvnenia výšky pokuty výberom mobilného telefónu prípadne volacieho programu ako aj doby viazanosti, súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako účelové, ktoré nemenia nič na konštatovaní, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z predloženej faktúry nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, za aké porušenie povinnosti zmluvná pokuta uložená bola. Pri navrhovateľom koncipovanej zmluve by dohoda o zmluvnej pokute neobstála pri akomkoľvek zvolenom programe odporcu a výbere akéhokoľvek dotovaného koncového zariadenia.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 o.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešným a odporcovi preukázatelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.