Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-103-2013.pdf
PDF · 107.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/103/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: P. Q., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXX/XX, D., o vymoženie sumy 851,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. februára 2013 č. k. 18Er/1256/2012-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra dňa 12.02. 2013 č. k. 18Er/1256/2012-23 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 08. 2012. Oprávnený žiadal návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 08. 2012, aby súd poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 6, Bratislava, vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 851,13 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 08464/11 zo dňa 05. 09. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 09. 2011 a vykonateľnosť 22. 09. 2011. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 851,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 851,13 Eur od 12. 04. 2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % p. a. zo sumy 851,13 Eur od 25. 05. 2011do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 262,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený uzatvorením Zmluvy o úvere zo dňa 07. 04. 2010, avšak povinný svoju povinnosť neplnil, v dôsledku čoho sa stal dlh splatný vcelku 12. 04. 2011. Oprávnený s povinnou záväzkový vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou (blankozmenkou). V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku. Exekučný súd z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Na základe vykonaného prieskumu zistil, že sú v rozpore so zákonom, nakoľko vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý povinnú zaväzuje na plnenie, je v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, t. j. exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný súd z formálnej stránky skúmal, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti uvedené v § 34 ZoRK. Z materiálnej stránky skúma splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu, napr. rozpor s právom, dovolenosť alebo rozpor s dobrými mravmi. V rozhodnutí ďalej odkázal na ust. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to: § 45 ods.1, 2, § 35, ďalej na § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Okrem iného odkázal na Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, z ktorého
vyplýva, že súd musí ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v uvedenej zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Na výzvu súdu povinná zaslala podanie dňa 13. 11. 2012, v ktorom oznámila, že poskytnuté finančné prostriedky použila na vyplatenie inkasa a zakúpenie potravín, nakoľko sa ocitla vo finančnej núdzi. Zo spisového materiálu súd zistil, že medzi účastníkmi konania prišlo dňa 07. 04. 2010 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 404200457, ktorá je skutkovým a právnym základom exekučného titulu. V rozhodcovskej zmluve je zaškrtnutá kolónka „výkon povolania“ bez preukázania, aké povolanie spotrebiteľka v čase podpisu zmluvy vykonávala a či bol úver poskytnutý na výkon tohto zamestnania. Z vyjadrenia povinnej je zrejmé, že peňažné prostriedky využila na iný účel. Dôsledkom takéhoto konania dodávateľa je, že poskytnutý úver bol subsumovaný pod úpravu Obchodného zákonníka, čím bola spotrebiteľka značne znevýhodnená. Súd mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský vzťah, nakoľko nie je pochýb o tom, že účastníci vystupujú v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy aj formu zmluvy o úvere, ktorá je rovnako ako obchodné podmienky napísaná malými písmenkami s nahusteným textom, neprehľadne, čo znemožňuje prečítanie a orientáciu v nezrozumiteľnom texte pre bežných spotrebiteľov. Ďalej zistil, že na splnenie dlhu bola vystavená zmenka. Zmenka prijatá, resp. vyplnená veriteľom je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma v čase vyplnenia môže byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nespoplatneného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade uvedenej zabezpečovacej zmenky, ktorá bola vystavená a následne prijatá veriteľom, pričom je zjavné, že samotná výška poplatku za poskytnutie úveru vo výške 346,-- Eur (poskytnutý úver je 350,-- Eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného súd konštatoval, že zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je neplatná. V rámci rozhodcovského konania nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom. Exekučný titul nenadobudol materiálnu vykonateľnosť podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, ktorá je nevyhnutná pre výkon rozhodnutia. Súd preskúmal všeobecné úverové podmienky oprávneného, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že v ods. 15 je rozhodcovská doložka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ považovaná za neprijateľnú podmienku. V zmysle rozhodcovskej doložky, sa všetky vzniknuté spory z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z tejto dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli na rozväzovacej podmienke rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa rozhodcovská doložka zruší, ak niektorá zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd pred podaním žaloby na súde. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje, aby sa spory riešili výlučne pred rozhodcovským súdom je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s ust. § 53 ods. 5 neplatná. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, rovnako práva a povinnosti z nej priznané odporujú dobrým mravom, preto výkon takýchto práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoje tvrdenie oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008). Poukázal na rozsudok vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, z ktorého vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, je považovaná za neprijateľnú. V spotrebiteľskom práve je potrebné princíp zmluvnej slobody konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním reagoval na tvrdenie súdu, ktorým vyjadril, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, pričom vychádzal z aplikácie ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený je presvedčený, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP), ktoré nastane, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval,
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ktoré uvádza „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, v lehote 15 dní poverí exekútora aby vykonal exekúciu.“ Ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 224/2002 Z. z. Oprávnený má za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne ust. § 45 ods. 1 ZoRK. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 ZoRK. Pokiaľ ide o preskúmavanie materiálnej stránky, exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku zastavenia exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Na splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu v rozpore s dobrými mravmi, musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Inú procesnú vadu videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Súd musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané, ktoré v konaní preukázané neboli a ktoré považoval za rozhodujúce. Odôvodnenie musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (§ 3 OSP). Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto § 52 OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. K aplikácii ust. § 54 ods. 2 súdom, oprávnený uviedol, že z tvrdenia súdu možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu. Okrem iného tvrdil, že ak exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právne stránky - vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Súd teda mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti exekučný titul podľa jeho názoru je alebo nie je súladný so zákonom a v tomto zmysle vykonať dokazovanie. Súd mal pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (sp. zn. II.ÚS 87/04 Ústavný súd Českej republiky). Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Exekučné konanie sa začalo návrhom zo dňa 22. 08. 2012 na vydanie poverenia na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej a vymoženie pohľadávky vo výške 851,13 Eur. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08464/11 zo dňa 05. 09. 2011, právoplatný dňa 19. 09. 2011 a vykonateľný dňa 22. 09. 2011. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 851,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 851,13 Eur od 12. 04. 2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % p. a. zo sumy 851,13 Eur od 25. 05. 2011 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 262,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady "nepreskúmateľnosti" vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul. Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť (neplatnosť) ktorých prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať "vnútornú stránku" nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky
plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.
Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie, tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 ZoRK, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Nemožno totiž strácať zo zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie (§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony, ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti má exekútor aj v čase, keď už bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 45 ZoRK je odvolanie vždy prípustné (odsek 3 citovaného paragrafu). Navyše, tento postup exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie), ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od čl. 14 obchodných podmienok, ktoré majú vopred predtlačenú podobu pred podpísaním zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú riešené dohodou strán, resp. mediáciou. Ak by k dohode medzi účastníkmi konania neprišlo, všetky spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní (pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská, a. s.) alebo v prípade podania žaloby pred príslušným súdom SR. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný, ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd má za to, že nemožno založiť právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je
normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvého stupňa pri zmietnutí poverenia na výkon exekúcie súdneho exekútora.
Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov "obchodných" - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred "silnejšími" subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov, najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.
Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných "motivačných" podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.