Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11S-7-2013.pdf
PDF · 148.95 KB
No categories available
11S/7/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: AG STAVBET s.r.o., Pod Kalváriou 4228, Topoľčany, IČO 36 358 274, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. septembra 2012 č. 1020504/1/1156761/2012, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. septembra 2012 č. 1020504/1/1156761/2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 486,72 eur na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 09. 2012 č. 1020504/1/1156761/2012 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (dodatočný platobný výmer) zo dňa 23. 05. 2012 č. 9400403/5/498074/2012, vydané podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 873,19 eur.
Žalobca v podanej žalobe zo dňa 09. 11. 2012 žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nitra zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania navrhnutých dôkazov, jednostranného hodnotenia dôkazov zo strany daňových orgánov a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, pričom okrem dvoch dodávateľov (spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. a spoločnosť CHOMI TO, s.r.o.) všetci potvrdili vykonanie prác, resp. dodanie tovaru žalobcovi. Bývalý konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Milan Valent sa vyjadril, že len zohnal pracovníkov, ktorých mená si nepamätá, práce nevykonávala táto spoločnosť, ale ním zohnaní pracovníci. Konateľ spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Michal Chochula uviedol, že spoločnosť žalobcu nepozná, faktúry nevystavil, podpis na nich nie je jeho a stavebné práce nevykonala táto spoločnosť. Na základe týchto vyjadrení správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to za obdobie február 2008 v sume 770,82 eur, apríl 2008 v sume 478,68 eur, máj 2008 v sume 1.049,16 eur, jún 2008 v sume 1.292,27 eur, júl 2008 v sume 7.812,75 eur, august 2008 v sume 873,19 eur a september 2008 v sume 7.209,58 eur. Žalobca považoval výsledky daňovej kontroly za nesprávne a tvrdil, že spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. práce skutočne vykonala a niektoré práce vykonávala v subdodávke aj spoločnosť MIRABEL, s.r.o. Stará Ľubovňa, ktorá vykonanie prác tejto spoločnosti fakturovala a boli zaplatené. Žalobca navrhol vykonanie dokazovania i vo vzťahu k spoločnosti MIRABEL, s.r.o. Stará Ľubovňa, čo správca dane nevykonal a prihliadol len na tvrdenia
konateľa spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Milana Chochulu, ktoré sú však úplne nepravdivé a taktiež navrhol vypracovanie grafologického posudku, ktorým by sa preukázala nepravdivosť jeho tvrdení.
Pokiaľ ide o spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., všetky doklady tejto spoločnosti podpisoval vtedajší konateľ Milan Valent a jeho neskorší prednes v tom smere, že práce nevykonávala jeho spoločnosť, ale iba nejakí ľudia, ktorých zohnal, je viac ako nedôveryhodné. Na takejto argumentácii nemožno postaviť záver o tom, že zo strany tejto spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu ako to urobil správca dane, ktorý taktiež nezohľadnil ani platby za dodané zdaniteľné plnenia prevodnými príkazmi na účet spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým mu bol dorubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, odvolanie, ktoré však žalovaný neakceptoval a neprijal ani jeho návrhy na dokazovanie, čo je pre žalobcu neakceptovateľné. Poukázal na to, že v konaní predložil zmluvy, objednávky, dodávateľské faktúry, dodacie listy a za prijaté zdaniteľné plnenia i zaplatil, a to prevodom na účet dodávateľa alebo v hotovosti dodávateľovi.
Žalobca taktiež uviedol, že daňové orgány neprihliadali k faktúram, ktorých prílohou sú i zisťovacie protokoly o vykonávaných stavebných prácach a súpis vykonaných prác, ale prihliadli k prednesu vtedajšieho konateľa Milana Valenta, ktorý údajne do zápisnice potvrdil vykonanie prác, nie však spoločnosťou, ktorej bol konateľom, ale ľuďmi, ktorých zohnal a ďalej ich neidentifikoval. Vyhodnotenie dôkazu bolo v tomto prípade robené v neprospech žalobcu, pretože všetky dôkazy (až na časť výpovede Milana Valenta) svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo realizované a platba zaň bola dôvodná. Nie je vecou žalobcu, akým spôsobom si spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. zabezpečila ľudí na vykonanie prác.
Pokiaľ ide o dodávateľa spoločnosť CHOMI TO, s.r.o., žalobca uviedol, že namietal úplnú nepravdivosť tvrdení Michala Chochulu a ako dôkaz navrhol spracovanie grafologického posudku na preukázanie, či podpisy na listinách sú podpisy konateľa tejto spoločnosti a taktiež navrhol vypočuť i jej dodávateľa, a to spoločnosť MIRABEL, s.r.o., ktorá mala práce v subdodávke vykonávať. Správca dane navrhnuté dôkazy nevykonal a svoje tvrdenia o neprijatí zdaniteľného plnenia oprel výlučne o výsluch dodávateľov, ktorý je však v rozpore s predloženými dôkazmi a tvrdeniami a v prípade vykonania navrhnutých dôkazov by sa preukázali tvrdenia žalobcu. Správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal zo stavu, ktorý tu bol pri daňovej kontrole, a nie v čase prijatia zdaniteľného plnenia. Žalobca zdôraznil, že ku všetkým prijatým zdaniteľným plneniam doložili zmluvy alebo objednávky, súpis vykonaných prác, doklady o úhrade a doklady preukazujúce, že prijaté zdaniteľné plnenia použili na nimi vykonané plnenia. Počas konania pritom nebolo spochybnené, že práce boli reálne vykonané. Žalobca poukázal na to, že pri zisťovaní skutkového stavu boli správcom dane vykonané úkony, ktoré však nesprávne skutkovo vyhodnotil. Ide o miestne zisťovanie na adrese spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., kde bolo zistené, že spoločnosť sa tam nenachádza, pričom bolo potrebné zisťovať, či sa tam spoločnosť nachádzala v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Zistenie správcu dane nemožno použiť pri hodnotení skutkového stavu a nemá žiadnu spojitosť s uskutočneným zdaniteľným plnením. Z výpovede svedka - bývalého konateľa spoločnosti Milana Valenta vyplynulo, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Spôsob, akým spoločnosť vykonanie prác zabezpečovala bolo výlučne v jeho právomoci. Jeho tvrdenie, že len zohnal ľudí a práce nevykonala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. je podľa názoru žalobcu účelové, ktoré sa nedá použiť ako relevantný dôkaz v daňovom konaní, vzhľadom na jeho rozpornosť s predloženými listinnými dôkazmi. Výsluch súčasného konateľa tejto spoločnosti nie je možné zohľadniť, nakoľko sa stal konateľom až v septembri 2009, teda rok a pol po uskutočnení plnenia a je v rozpore s výsluchom bývalého konateľa, ktorý tvrdil, že doklady odovzdal novému konateľovi Jozefovi Kmeťkovi, ten to však poprel. Pokiaľ sa jedná o dodávky poskytnuté spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, ktoré bolo robené v jeho neprospech, hoci všetky dôkazy až na časť výsluchu Milana Valenta svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané.
K zisteniu správcu dane, že spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. sa na udanej adrese už nenachádza, žalobca uviedol, že konateľ inej spoločnosti, ktorá má na udanej adrese sídlo potvrdil, že v danom čase tu mala spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. sídlo a prijímala tu poštu. Pokiaľ sa konateľ tejto spoločnosti vyjadril tak, že spoločnosť žalobcu nepozná, faktúry nevystavil, podpisy na faktúrach nie sú jeho, fakturované stavebné práce neboli vykonané jeho spoločnosťou a na jej zastupovanie nikoho nesplnomocnil, sú nepravdivé a účelové, pretože subdodávateľ spoločnosti CHOMI TO, s.r.o., a to spoločnosť MIRABEL, s.r.o. potvrdil,
že práce na stavbe vykonával. Daňové orgány nevykonali navrhnuté dôkazy, a tým porušili základné zásady daňového konania a nerešpektovali práva žalobcu. Dôkazy, vykonanie ktorých žalobca navrhol, mohli jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia konateľa spoločnosti CHOMI TO, s.r.o., ktorého výpoveď sa javí ako účelová. Žalobca navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a tieto rozhodnutia zrušil.
Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/103/2012 navrhol preskúmať a zrušiť sedem rozhodnutí žalovaného zo dňa 10. 09. 2012, súd vylúčil preskúmanie jednotlivých rozhodnutí na samostatné konanie, ktoré sa vedú na tunajšom súde pod inými spisovými značkami.
Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 09. 04. 2013, v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že správca dane vykonanou kontrolou zistil, že žalobca si v zdaňovacom období august 2008 uplatnil odpočítanie dane z došlej faktúry č. 28082008 zo dňa 28. 08. 2008 od dodávateľa CHEROKEE, s.r.o. za stavebné práce (základ dane 138.450,- Sk, DPH 19 % - 26.306,- Sk). Mal pochybnosť, či sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie tak, ako je to uvedené na vystavenom doklade, a preto vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane miestneho zisťovania v sídle spoločnosti dodávateľa, t. j. spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., ktorá sa tu však nenachádzala. Za prítomnosti konateľa žalobcu bol vypočutý ako svedok bývalý konateľ tejto spoločnosti Milan Valent, ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach. Práce však nevykonala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., ale ľudia, ktorých zohnal, nepamätá si ich mená, ani to, ako ich zabezpečil a nevie, aké konkrétne práce sa vykonávali na jednotlivých stavbách, ktoré boli fakturované žalobcovi a ten za faktúry zaplatil v hotovosti prostredníctvom konateľa Romana Chlapoviča, s ktorým jednal. Pracovníkov vyplácal v hotovosti priamo na stavbách. Všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti Jozefovi Kmeťkovi, ktorý bol taktiež vypočutý ako svedok. Uviedol, že konateľom spoločnosti je od novembra 2009, neprevzal žiadne doklady a dokumenty týkajúce sa spoločnosti, všetko má pán D., s ktorým jednal. Milana Valenta nepozná a nikdy s ním nejednal. Žalobca predložil pri daňovej kontrole listinné dôkazy, na základe preverovania a hodnotenia ktorých správca dane zistil, že nebolo vierohodne a jednoznačne preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie stavebných prác spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. pre žalobcu, pretože táto spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a z výpovede svedka Milana Valenta vyplynulo, že práce nevykonávala spoločnosť, ale ľudia, ktorých zohnal. Na základe týchto dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca dostatočne a relevantnými, overiteľnými dôkazmi nepreukázal dodanie služieb, čo znamená, že si pri dokazovaní nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa pri dodaní služby. Uplatnením odpočítania dane v sume 26.306,- Sk porušil ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol, ktoré konkrétne dôvody neboli zo strany daňových orgánov akceptované a ktoré navrhované dôkazy neboli prijaté. Skutočnosť, že nový konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. nevedel predložiť listinné doklady mala vplyv na závery daňových orgánov v tom zmysle, že od dodávateľa sa nepodarilo získať doklady v záujme konfrontácie dokladov predložených žalobcom a dokladov založených v evidencii spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., a tým posúdiť reálnosť tvrdení žalobcu a oprávnenosť odpočítania dane z daňových dokladov za dodané služby. V priebehu daňového konania bol preukázaný rozpor medzi tvrdeniami bývalého a súčasného konateľa spoločnosti, ale daňové orgány nemajú postavenie orgánov činných v trestnom konaní, aby mohli preukázať, ktorá z vypočutých osôb vypovedala pravdivo a ktorá klamala. Miestne zisťovanie v sídle spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. vykonal správca dane z dôvodu, že chcel preveriť doklady tejto spoločnosti, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalovaný uviedol, že tvrdenia Milana Valenta vyhodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko sa vyjadril, že práce uskutočnil, nevedel však, o aké práce sa jednalo, kto ich vykonal, pričom doklady odovzdal novému konateľovi Jozefovi Kmeťkovi, čo sa však nepotvrdilo, pretože ten uviedol, že spoločnosť prevzal len za účelom získania finančných prostriedkov a žiadne doklady neprevzal. Žalobca predložil ako dôkaz nečíslovaný príjmový a výdavkový pokladničný doklad spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. zo dňa 05. 09. 2008 na sumu 164.755,50 Sk, čo nepotvrdzuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., ale je to doklad o vydaní finančnej hotovosti. Daňové orgány vzali do úvahy nielen žalobcom predložené listinné doklady, ale všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých vyvodili záver o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane. Žalovaný v podanom vyjadrení okrem iného uviedol, že nezdieľa názor žalobcu,
že vyhodnotenie dôkazov bolo vykonané v jeho neprospech. V tejto súvislosti zdôraznil, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním uvádzaných skutočností. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie a akú hodnovernosť a dôkaznú silu prizná jednotlivým dôkazom. Žalovaný uviedol, že splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nespočíva len v ich formálnej deklarácii, resp. predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené v daňovom priznaní a osobou uvedenou na dokladoch, ktorej vznikla daňová povinnosť ako základná podmienka na odpočítanie dane u iného daňového subjektu. V predmetnej veci však daňový subjekt uvedený na faktúre ako dodávateľ poprel vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služby žalobcovi, pretože konateľ deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., uviedol, že práce nevykonala táto spoločnosť, ale iní ľudia ktorých zohnal, pričom ani nevedel, o aké konkrétne práce sa jednalo. Dodanie služby žalobcovi deklarovaným dodávateľom teda nebolo dostatočne preukázané. V daňovom konaní platí prejednávacia zásada, čo znamená, že povinnosťou správcu dane je prejednať nároky uplatnené daňovníkom a umožniť daňovému subjektu, aby relevantnými dôkazmi preukázal dôvodnosť týchto nárokov. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či ju preukázal daňový subjekt. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom bolo definované zneužitie práva a z ktorého vyplýva, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať pri zneužívajúcich a podvodných účeloch a táto všeobecná zásada je uplatniteľná aj na ustanovenia Šiestej smernice (teraz Smernica 2006/112/ES), ktorú podľa Súdneho dvora treba vykladať tak, že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, ak plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. V predmetnej veci správca dane zistil, že predložené a vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobcom uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 28082008 zo dňa 28. 08. 2008 od dodávateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. za stavebné práce viedlo k získaniu daňovej výhody u žalobcu a zneužitiu práva, čo bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na faktúre. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo toto rozhodnutie žalovaného je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto ho podľa 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 25. 09. 2008 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008, v ktorom uviedol daň celkom 1.854.093,- Sk, odpočítanie dane celkom 1.131.291,- Sk a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu 722.802,- Sk. Správca dane vykonal na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 28. 03. 2011 v roku 2011 a 2012 u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008. Podľa úradného záznamu zo dňa 23. 08. 2011 bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. na adrese Obchodná 2, Topoľčany s výsledkom, že v budove s týmto súpisným číslom majú sídlo viaceré spoločnosti, ale spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. sa tam nenachádza. Dňa 22. 09. 2011 bol za účasti konateľa žalobcu Štefana Uhlára ako svedok vypočutý Milan Valent, ktorý uviedol, že v roku 2008 spoločnosť nemala zamestnancov, väčšinou sa zaoberala predajom obuvi a poskytovaním ľudí na pomocné stavebné práce. Potvrdil, že vystavili faktúry č. 212008, 7/2008, 200805/7, 30062008, 30072008 a 28082008 pre spoločnosť žalobcu, ktoré boli uhradené u neho doma v hotovosti p. Chlapovičom, s ktorým taktiež jednal pri objednávaní, vykonávaní a odovzdávaní prác a nepamätal sa, aké konkrétne práce boli vykonané na objekte Hospodársky dvor Jacovce, TOP REFAL Tovarníky a PD Šalgovce. Všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti Jozefovi Kmeťkovi.
V priebehu daňovej kontroly správca dane v podaní zo dňa 11. 10. 2011 žiadal žalobcu, aby preukázal, že prijaté služby od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a CHOMI TO, s.r.o. použil výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, t. j. na účely svojej ekonomickej činnosti a za tým účelom predložil okrem iného i menný zoznam pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali s uvedením, akú konkrétnu
činnosť vykonávali, stavebný denník k jednotlivým stavbám, rozpis, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. na stavbách TOP REFAL Tovarníky, PD Šalgovce a Hospodársky dvor Jacovce a spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. na stavbe Silážny žľab Dvorníky, aby preukázal, kto bol dodávateľom materiálu na stavebné práce, kde bol materiál uskladnený a pod.
Žalobca reagoval v podaní zo dňa 14. 11. 2011, pričom k faktúre č. 28082008 uviedol, že práce boli vykonané na stavbe PD Šalgovce a pracovníci spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. robili čistenie betónových plôch a vyspravenie dna silážnych žľabov. Za dodávateľa práce odovzdal p. Valent a prevzal p. Chlapovič a faktúra bola uhradená v hotovosti, pričom peniaze odovzdal p. Chlapovič a prevzal p. Valent. V pripojenej faktúre č. 28082008 zo dňa 04. 09. 2008 na sumu 164.755,50 Sk (cena bez DPH 138.450,- Sk, DPH 26.305,50 Sk) je ako zhotoviteľ uvedená spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. a objednávateľ žalobca, pričom faktúra je opatrená pečiatkou spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a nečitateľným podpisom a mala byť zaplatená prevodným príkazom. V zisťovacom protokole o vykonaných stavebných prácach zo dňa 04. 09. 2008, opatrenom pečiatkami spoločností a nečitateľnými podpismi (za zhotoviteľa spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. a za objednávateľa žalobca) za obdobie 01. - 28. 08. 2008 je uvedená stavba označená ako „stavebné úpravy HD Šalgovce“, pričom k tomuto protokolu žalobca pripojil i súpis vykonaných prác zo dňa 04. 09. 2008 za vyššie označené obdobie a na vyššie označenej stavbe. Žalobca ďalej predložil faktúru č. 1280435 zo dňa 09. 09. 2008 na sumu 564.510,50 Sk, ktorú vystavil ako dodávateľ pre odberateľa - PD Šalgovce za práce a dodávky HSV podľa jednotlivých objektov (objekt 33-Silážny žľab - stavebné úpravy, odchovňa mladého dobytka - stavebné úpravy) a k tejto faktúre predložil i zisťovacie protokoly za obdobie od 01. - 28. 08. 2008 zo dňa 09. 09. 2008 a súpisy vykonaných prác za rovnaké obdobie a z toho istého dňa. Dňa 16. 11. 2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu, ktorí boli oboznámení s doterajším priebehom daňovej kontroly a vykonaným dokazovaním, pričom k preverovaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. uviedli, že poukazujú na svoje písomné vyjadrenie, ktoré podali na základe výzvy správcu dane (vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2011).
Dňa 20. 03. 2012 bol predvedený na pojednávanie Jozef Kmeťko, ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti je od novembra 2009, bývalého konateľa nepozná, neprevzal od neho žiadne listiny, jednal s A. D., ktorý vybavoval prepis a taktiež i platil.
Dňa 18. 04. 2012 bol spísaný protokol (v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012) o výsledku zistenia z daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt si odpočítal daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 z faktúry č. 28082008 od dodávateľa CHEROKEE, s.r.o. s dátumom zdaniteľného obchodu 28. 08. 2008 za stavebné práce v hodnote 138.450,- Sk - základ dane a daň z pridanej hodnoty vo výške 26.306,- Sk, t. j., spolu 164.756,- Sk. Z protokolu ďalej vyplýva, že žalobca a jeho dodávateľ relevantnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázali vznik daňovej povinnosti u dodávateľa pri dodaní služieb, v dôsledku čoho správca dane neuznal právo na odpočítanie dane 26.306,- Sk. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 22. 05. 2012. Žalobca v podaní zo dňa 02. 05. 2012 namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkazy, ktoré mu boli predložené a vyvodil z nich nesprávne skutkové a následne i právne závery. Uviedol, že spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. vykonávala pre nich v subdodávke viaceré práce na viacerých akciách, pričom bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú zároveň predkladajú. Správcovi dane žalobca vytkol, že neprihliadal k listinným dokladom, ale zato prihliadol predovšetkým k výpovedi bývalého konateľa Milana Valenta, ktorý uviedol, že práce boli vykonané, nie však jeho spoločnosťou, ale ľuďmi, ktorých zohnal a ďalej neidentifikoval. Žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech s poukazom na to, že všetky listinné doklady podpisoval konateľ dodávateľa a jeho výpoveď v tom zmysle, že práce nevykávala jeho spoločnosť, ale iní ľudia, ktorých zohnal, je po prakticky troch rokoch viac ako nedôveryhodná a na takejto argumentácii nemožno postaviť záver o tom, že zo strany spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. nedošlo k zdaniteľnému plneniu. Dňa 22. 05. 2012 bol za účasti konateľov žalobcu prerokovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 04. 2012, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012. Následne správca dane vydal dňa 23. 05. 2012 dodatočný platobný výmer č. 9400403/5/498074/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 873,19 eur (26.306,- Sk). Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že namieta vyhodnotenie dôkazov tak, ako ho urobil správca dane, pretože bolo robené jednoznačne v jeho neprospech, nakoľko
všetky dôkazy, až na časť výpovede Milana Valenta svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané a platba zaň realizovaná v hotovosti, o čom žalobca pri podaní odvolania predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 05. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že spoločnosti CHEROKE, s.r.o. vyplatil sumu 164.755,50 Sk na úhradu faktúry č. 28082008 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 05. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. prijala od žalobcu v uvedený deň sumu 164.755,50 SK na úhradu faktúry č. 28082008. Oba doklady sú opatrené nečitateľnými podpismi príjemcu, pri ktorom je urobené “x“.
Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie august 2008 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 10. 09. 2012, ktorý svojim rozhodnutím č. 1020504/1/1156761/2012 napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu (dodatočný platobný výmer) zo dňa 23. 05. 2012, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 873,19 eur.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 30. 11. 2008, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 19 ods. 2, veta prvá, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 19 ods. 3 veta prvá, vyššie citovaného zákona, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, a ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom 12. mesiaca.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2, vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane
doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Nie je sporné a z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu - správcu dane vyplýva, že predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2008 bola i faktúra č. 28082008 zo dňa 04. 09. 2008 na sumu 164.755,50 Sk (z toho DPH 26.305,50 Sk) vystavená zhotoviteľom - spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. pre žalobcu ako objednávateľa za vykonané stavebné práce v mesiaci august 2008, pričom pri tejto faktúre si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. V priebehu daňovej kontroly bol dňa 22. 09. 2011 vypočutý ako svedok bývalý konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Milan Valent (za účasti konateľa žalobcu Štefana Uhlára), ktorý potvrdil, že faktúru č. 28082008 pre spoločnosť žalobcu vystavil, práce uvedené na faktúre boli reálne vykonané ľuďmi, ktorých zohnal, pričom jeho spoločnosť v tom čase nemala žiadnych zamestnancov. Žalobca na základe výzvy správcu dane predkladal listinné doklady (zmluva o dielo č. 23/2/2008 zo dňa 23. 02. 2008, faktúra č. 28082008 zo dňa 04. 09. 2008, súpisy vykonaných prác, zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach, faktúra č. 1280435 zo dňa 09. 09. 2008 vystavená žalobcom pre odberateľa a ďalšie) a dňa 20. 03. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý súčasný konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Jozef Kmeťko, ktorý sa však konateľom stal až v roku 2009. Z takto vykonaného dokazovania správca dane ako i žalovaný vyvodili záver, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie stavebných prác spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. pre žalobcu nebolo dostatočne preukázané, nakoľko bývalý konateľ tejto spoločnosti potvrdil, že práce nevykonala jeho spoločnosť, ale ľudia, ktorých zohnal, v dôsledku čoho deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto ani žalobcovi nevzniklo právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty pri tejto dodávke podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ tohto zákona. Podľa daňových orgánov nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa stavebných prác deklarovaného v predloženej faktúre č. 28082008 z dňa 04. 09. 2008, t. j. u spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., v dôsledku čoho potom ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Nemožno spochybniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností vymedzených v ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty je na daňovom subjekte. Jeho povinnosťou je najmä preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol priebežne oboznamovaný s výsledkami vykonávaného dokazovania a na základe výzvy správcu dane predkladal i listinné doklady, ktoré mal vo svojej reálnej dispozícii. Samotná existencia listinných dôkazov predložených žalobcom - faktúr vystavených v mene tvrdeného dodávateľa stavebných prác spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., existencia zisťovacích protokolov a súpisov vykonaných prác však ešte nie je dôkazom toho, že deklarované zdaniteľné plnenie
sa aj uskutočnilo, pretože splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítane dane nespočíva len v ich formálnej existencii, ale tieto doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. Za účelom preukázania existencie reálneho plnenia žalobca predložil i faktúru č. 1280435 zo dňa 09. 09. 2008 vystavenú ním ako zhotoviteľom pre PD Šalgovce (údaj z faktúry) ako odberateľa spolu so zisťovacími protokolmi o vykonaných prácach zo dňa 09. 09. 2008 za obdobie 01. - 28. 08. 2008 (na stavbu označenú ako „Stavebné úpravy HD Šalgovce“, „obj. 33 - Silážny žľab - stavebné úpravy“, „obj. 32 odchovňa mladého dobytka - stavebné úpravy“) a súpismi vykonaných prác zo dňa 09. 09. 2008. Správca dane tieto listinné doklady nechal bez povšimnutia, žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či a ako tieto listiny súvisia, resp. či vykonanie prác v nich deklarovaných súvisí s prácami fakturovanými žalobcovi faktúrou č. 28082008 zo dňa 04. 09. 2008 (vystavenou deklarovaným dodávateľom stavebných prác spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., u ktorej si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty) a k nej pripojeným zisťovacím protokolom a súpisom vykonaných prác a či sa prípadne jedná alebo nejedná o plnenie, ktoré je súčasťou reťazca. Správca dane v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a nevyužil ani všetky možnosti, ktoré mu dával zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011, ktorý bolo potrebné aplikovať v predmetnej veci, a to s poukazom na ust. § 165 ods. 2, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Úlohou správcu dane pritom je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť.
Súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovaného na tú skutočnosť, že neboli vypočutí konatelia žalobcu na objasnenie obchodných vzťahov s deklarovaným dodávateľom stavebných prác
- spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., nakoľko je zrejmé, že zmluva o dielo č. 23/2/2008 zo dňa 23. 02. 2008 má evidentne len „rámcový“ charakter a nie sú v nej dohodnuté podstatné náležitosti (dohoda o predmete plnenia, záväzok zaplatiť cenu), čo daňové orgány ani nevyhodnotili. Konatelia žalobcu mali byť podrobne vypočutí k okolnostiam, za ktorých došlo k dohode so spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., resp. jej bývalým konateľom ohľadne realizácie stavebných prác a ohľadne konkrétnej dohody týkajúcej sa stavby označovanej ako „Stavebné úpravy HD Šalgovce“, čo je údaj zo zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 04. 09. 2008, ktorý žalobca predložil k faktúre č. 28082008 zo dňa 04. 09. 2008. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či zo strany spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia žalobcovi, mal byť predovšetkým podrobný výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti (napr. k otázkam, prečo prijal zákazku, keď nemal zamestnancov, ako ju mienil realizovať, prečo vystavil faktúry v mene svojej spoločnosti, keď podľa jeho tvrdenia práce nevykonala, prečo prijal peniaze v mene spoločnosti a pod.), prípadne i ďalších osôb. Podľa obsahu výpovede a jej vyhodnotení v intenciách ustanovenia ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bude treba zvážiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia medzi bývalým konateľom spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a konateľmi žalobcu, resp. i výsluch ďalších osôb. Správca dane sa však nemôže uspokojiť s výsluchom na vopred pripravené otázky, pretože takýto výsluch podľa názoru súdu nemá potrebnú výpovednú hodnotu. V záujme objasnenia otázky, ktorú je potrebné výsluchom zistiť, treba vypočúvanej osobe položiť i také otázky, ktoré vyplynú z kontextu jej výpovede a neuspokojiť sa s odpoveďami typu „áno, nie, neviem, nepamätám si“ na otázky, ktoré má správca dane vopred pripravené. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom smere budú môcť daňové orgány zvážiť prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania.
S poukazom na vykonané dokazovanie zo strany správcu dane súd dospel k tomu názoru, že pre účely daňovej kontroly s následným vyrubením rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo dokazovanie vykonané nedostatočne a zistenie skutkového stavu zo strany daňových orgánov je nedostačujúce na posúdenie veci, pričom daňové orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011, keď v dostatočnom rozsahu neobjasnili všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť, či u žalobcom deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a či žalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 51 ods. 1, písm. a/ tohto zákona právo na odpočítanie dane pri tomto
plnení. Objasnenie týchto otázok a okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu.
Je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako daňový subjekt znáša dôkazné bremeno aj pri ďalšom dokazovaní, pokiaľ ide o skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov alebo subdodávateľov. Tieto právne vzťahy nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu a žalobca nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Takýto názor súdu vychádza z ustálenej súdnej praxe a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf/1/2010, 5Sžf/6/2012).
V predmetnej veci daňové orgány okrem nedostatočného zistenia skutkového stavu nesprávne posúdili a rozložili dôkazné bremeno medzi žalobcu ako daňový subjekt (platiteľa dane z pridanej hodnoty) a správcu dane s poukazom na to, že prijaté zdaniteľné plnenie (stavebné práce) i podľa daňových orgánov materiálne existuje a taktiež žalobcom predložená faktúra obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, čo nebolo spochybnené ani daňovými orgánmi. Pochybnosti však sú o ich deklarovanom dodávateľovi (t. j. spoločnosti CHEROKEE, s.r.o.), ktorého bývalý konateľ v rozpore s vystavenými faktúrami poprel ich vykonanie touto spoločnosťou. Správca dane, ktorý vykonával dokazovanie tieto rozpory medzi predloženými listinnými dokladmi (faktúrou, zisťovacími protokolmi, súpisom vykonaných prác) a výpoveďou bývalého konateľa neodstránil a nedoplnil dokazovanie jeho podrobným výsluchom ohľadne jeho tvrdení a žalobcom predložených listinných dokladov. Ide pritom o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a ktorý za ne i zodpovedá. V zásade nie je možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby sledoval a kontroloval u svojho dodávateľa, či práce, ktoré tento dodávateľ pre neho vykonáva, realizujú jeho zamestnanci, resp., či vykonanie prác zadal inému subjektu ako podnikateľovi alebo fyzickej osobe. Pochybenia sa teda daňové orgány dopustili i v tom, že nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, pretože ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.
Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu uplatňujúceho odpočet dane z pridanej hodnoty je taktiež modifikované právom Európskej únie, pričom daňové orgány nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie.
Skutkové okolnosti vo veci samej nastali po 01. 01. 2007, teda po nadobudnutí platnosti smernice 2006/112/ES, ktorá zrušila a nahradila Šiestu smernicu a za týchto podmienok je potrebné vychádzať z ustanovení smernice 2006/112. Táto smernica sa má s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-324/11 - Gábor Tóth vykladať v tom zmysle, že „skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, resp., či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry“. „Právo na odpočítanie dane môže byť zmietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa.“
S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude potrebné doplniť dokazovanie podrobným výsluchom konateľov žalobcu ohľadne objednania a dodania stavebných prác zo strany spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a najmä podrobným výsluchom bývalého konateľa tejto spoločnosti Milana Valenta, ktorý bude musieť objasniť rozpory medzi svojimi tvrdeniami ohľadne vykonania stavebných prác a vystavenými dokladmi
(faktúra, súpis vykonaných prác, zisťovacie protokoly) a taktiež i zástupcu deklarovaného odberateľa stavebných prác. V ďalšom konaní a rozhodnutí sa preto daňové orgány vysporiadajú i so záverom vysloveným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C- 142/11 (Mahagében kft), z ktorého vyplýva, že „odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil vystaviteľ faktúry. Odpočet dane z priadnej hodnoty však môže byť zamietnutý, ak zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje odpočet vedel, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce nárok na odpočet, je súčasťou daňového podvodu. Dôkazné bremeno však nesú daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet dane z pridanej hodnoty, môže byť požadovaná iba obozretnosť primeraná okolnostiam“.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko zistený skutkový stav je nedostačujúci na to, aby súd mohol vo veci samej rozhodnúť meritórne a vysloviť právny názor.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP) opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorý správca dane vydal dňa 23. 05. 2012, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 48 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že napríklad môže výsledky daňového konania sám doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný môže rozhodnutie správcu dane v odôvodnených prípadoch zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 486,72 eur (347,27 eur + 69,45 daň z pridanej hodnoty + 70,- eur súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby). Suma 347,27 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 310,10 eur, t. j. za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (prevzatie a prípravu veci) po 127,16 eur, 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (podanie žaloby na súd v spojených 7 veciach) po 52,78 eur, 1 úkon právnej služby po 130,16 eur (účasť na pojednávaní v roku 2013) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ust. § 11 ods. 4, ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 23,07 eur, t. j. 2 x 7,63 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2012 a 1 x 7,81 eur k úkonu vykonanému v roku 2013, zo sumy 3,69 eur (1/5 náhrady hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom Mitsubishi ASX z Topoľčian do Nitry a späť dňa 01. 10. 2013 pri základnej náhrade 12,81 eur = 0,183 eur za 1 km x 70 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 5,62 eur = 5,7 l : 100 km x 70 km x 1,41 eur, a to z dôvodu účasti na 5 pojednávaniach v jeden deň) a z náhrady za stratu času 10,41 eur (to je 4 polhodiny x 13,01 eur za čas strávený cestou na pojednávanie z Topoľčian do Nitry a späť, pričom z dôvodu účasti na 5 pojednávaniach v jeden deň bola právnemu zástupcovi priznaná 1/5 zo sumy celkovej náhrady za stratu času, t. j. 52,04 eur). Právny zástupca žalobcu predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).