Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPs/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, toho času v Domove sociálnych služieb pre dospelých F., so sídlom G. XX, F., IČO: 31 823 572 zastúpeného opatrovníkom: A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, so sídlom Hlavná 25, Galanta, o návrhu navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. -89 zo dňa 16. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) s tým, že navrhovateľ je oprávnený podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 (šiestich) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), trovy konania platí štát (výrok III), žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV).

2. Vecne dôvodil tým, že rozsudkom, č. k. -42 zo dňa 19.01.2012 bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a bola mu ustanovená opatrovníčka, nakoľko zo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 185/2011 vyplynulo, že navrhovateľ trpí trvalou duševnou poruchou, je odkázaný na starostlivosť, a je u neho potrebná kontinuálna odborná liečba. Navrhovateľ, nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony. Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. -14 zo dňa 28.08.2014 navrhovateľovi ustanovil nového opatrovníka, syna navrhovateľa. Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. -104 zo dňa 09.07.2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -42 zo dňa 19.01.2012 tak, že navrhovateľa obmedzil na právne úkony v určenom rozsahu (bližšie špecifikované v ods. 13 napadnutého rozhodnutia). Výrokom II. rozhodol, že navrhovateľ môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 (šiestich) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -14 zo dňa 28.08.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. -42 zo dňa 19.01.2012 v časti povinností opatrovníka ostáva nedotknutý.

3. Súd prvej inštancie rozhodol, keď na podklade vykonaného dokazovania, znaleckým posudkom č. 154/2022 zo dňa 28.10.2022 vypracovaným znalcom MUDr. Máriom Strakom (znalec Ministerstva spravodlivosti SR, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ev. č. 913 226) výsluchom znalca, navrhovateľa, opatrovníka, prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť, keďže neboli splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právnej úkony navrhovateľa. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ trpí alkoholovou telesnou a psychickou závislosťou, v súčasnosti vynútene abstinuje. Trvalou doživotnou

nevyliečiteľnou poruchou organickým psychosyndrómom stredne ťažkého miestami až ťažkého stupňa. Od ostatného posudzovania došlo u navrhovateľa k čiastočnej stabilizácii, ale aj napriek tomu prítomnosť duševnej poruchy u neho trvá, má trvalý charakter. Navrhovateľ nie je schopný samostatnej sociálnej existencie a nie je schopný vykonávať právne úkony. Dôvody obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u navrhovateľa naďalej trvajú, z hľadiska psychiatrického sa jeho duševný stav žiadnym podstatným spôsobom nezmenil oproti predošlým znaleckým posudzovaniam. Vzhľadom k tomu, že nemožno u navrhovateľa očakávať zlepšenie zdravotného stavu, ako aj na závery znaleckého posudku, súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že navrhovateľ môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právnej úkony najskôr po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , (ďalej len „“) , , . O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. , .

4. Proti uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony (rozsudok, sp. zn. ) a zároveň uložil povinnosť dcére, aby mu vrátila finančné prostriedky vo výške 13 400,- eur, opatrovníkovi, aby mu vrátil finančné prostriedky vo výške 49 588,- eur a tiež zariadeniu v ktorom je umiestnený, finančné prostriedky vo výške 600,- eur. Podľa jeho udania ho obmedzili svojprávnosti bez jeho vedomia. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právnej úkony podala jeho dcéra, ktorá mu fyzicky ubližovala v jeho dome. Za opatrovníka mu bola ustanovená dcéra, neskôr syn, avšak obaja o neho neprejavujú záujem. Syn má k dispozícii jeho dôchodok a mesačne mu z neho prispieva 40,- eur. Je umiestnený v Domove sociálnych služieb pre dospelých F. (ďalej „DSS F.“), kde sa o neho nestarajú.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta. Uviedol, že navrhovateľovo odvolanie považuje za bezdôvodné a nepodstatné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Opatrovník navrhovateľa v rozsiahlom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ (otec) nie sú pravdivé. Je pravdou len to, že navrhovateľ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony na návrh jeho dcéry. Na pojednávaní na ktorom sa rozhodlo o jeho pozbavení prítomný nebol, a to vzhľadom na odporučenie lekára. Finančné prostriedky ktorých sa dožaduje boli použité na to, aby navrhovateľ zostal nažive a aby mal dôstojný život. Pôvodná opatrovníčka sa o neho príkladne starala a peniaze, ktoré po opatrovaní zostali, boli použité na pokrytie nákladov súvisiacich s navrhovateľovými potrebami. Ďalej uviedol, že peniaze, ktoré navrhovateľovi zostanú sú mu poukázané na vkladnú knižku. Fakt, že navrhovateľ nedostane finančné prostriedky na ruku neznamená, že neboli použité na jeho potreby. Za posledných jedenásť rokov bolo na navrhovateľa vynaložených desaťtisíce eur, veľa času, nervov a energie celej rodiny ako aj zamestnancov DSS F.. Z jeho podaní musí byť zrejmé, že je mimo realitu a neuvedomuje si, že jedenásť rokov fungovať bez nákladov a výdavkov by nikdy nedokázal.

7. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu opatrovníka a k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol, že je týraný, okradnutý dôchodca. Vo svojom rozsiahlom podaní podrobne popísal svoj životopis a zároveň uviedol zmätočne a s vecou nesúvisiace skutočnosti.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že jeho vyjadrenie je zmätočné a navrhovateľ v ňom uvádza skutočnosti, ktoré sa netýkajú tohto konania.

9. Opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa v podstate zopakoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ neustále pletie fakty a zamieňa minulosť so súčasnosťou. Snaží sa z vlastných chýb a prešľapov obviňovať iných. Hľadá vinníka svojho stavu, vymýšľa si rôzne obvinenia, sumy, prekrúca fakty a slovne útočí najmä na svoju dcéru.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia ako vecne správne potvrdiť.

11. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2014).Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa22.11.2012). Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2014).

12. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2014).

13. Súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti právnym úkonom musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu ako je to nevyhnutne potrebné. Rozhodovanie o obmedzení, prípadne navrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby, a jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie sú schopné uskutočňovať žiadne, alebo niektoré právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jeho

následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť a nie poškodzovať, alebo ohrozovať záujmy občana.

14. Z obsahu spisu prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ doručil súdu prvej inštancie návrh, ktorým sa domáha navrátenia spôsobilosti na právnej úkony z dôvodu, že konanie na ktorom súd rozhodol o jeho pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu sa konalo bez jeho prítomnosti. Namietal, že na konanie nebol predvolaný, konanie sa uskutočnilo za účasti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania. Opatrovníkom sa stal jeho syn a jeho zásluhou sa nachádza v DSS F..

15. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu navrhovateľovi, ktorý navyše neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok tohto konania a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ nie len v odvolaní, ale aj v ďalších podaniach uvádzal skutočnosti, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Argumentácia navrhovateľa v odvolaní nie je spôsobilá na to, aby spochybnila závery znaleckého posudku č. 154/2022 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom (znalec Ministerstva spravodlivosti SR, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ev. č. 913 226). Námietka navrhovateľa spočívajúca v tom, že o jeho pozbavení spôsobilosti na právne úkony bolo rozhodnuté na pojednávaní bez jeho prítomnosti neobstojí, pretože predmetom tohto konania je navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a nie skúmanie splnenia podmienok konania, ktoré bolo ukončené pred niekoľkými rokmi a ktorého výsledkom bolo pozbavenie navrhovateľa spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ by zo znaleckého posudku vyplývalo, že sú splnené podmienky u navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právnej úkony, tak súd by rozhodol o navrátení spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd nie je oprávnený skúmať správnosť záverov znaleckého posudku, nakoľko nie je možné svojou laickou mienkou o odbornej otázke nahrádzať činnosť znaleckého dokazovania. Napriek tomu v zmysle vyššie uvedenej judikatúry naň odvolací súd prihliadal v súvislosti so všetkými okolnosťami a skutočnosťami s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky podmienky, ktoré sú potrebné na navrátenie spôsobilosti na právne úkony a správne dospel k záveru, že tieto neboli v danom prípade splnené, pričom správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľa neumožňuje navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd záverom dodáva, že dôkladne a starostlivo preskúmal odvolanie navrhovateľa aj podanie ostatných účastníkov konania a mal za to, že tieto podporujú závery znaleckého posudku.

19. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).