Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Cpr-4-2013.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cpr/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Ľ. T., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. XX/A, XXX XX K., Š.. občan SR proti odporcovi NIRO, s.r.o. so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 222 283, o zaplatenie 1 736,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 736,48 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 191,32 Eur od 21. 11. 2011 až do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 495,35 Eur od 21. 12. 2011 až do zaplatenia, zo sumy 298,94 Eur od 21. 01. 2012 až do zaplatenia, zo sumy 378,59 Eur od 21. 02. 2012 až do zaplatenia, zo sumy 45,58 Eur od 21. 03. 2012 až do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odpoca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 210,45 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 104,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25. 04. 2012, zmeneným podaním zo dňa 02. 08. 2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 736,48 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 191,32 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 495,35 Eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 298,94 Eur od 21. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 378,59 Eur od 21. 02. 2012 až do zaplatenia, zo sumy 45,58 Eur od 21. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevyplatenej mzdy a stravného. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008 pracoval ako stavebný pracovník u odporcu ako zamestnávateľa s dohodnutou mzdou vo výške 663,88 Eur brutto, s výplatným termínom do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Skončil dňom 16. 02. 2012 na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16. 02. 2012. Navrhovateľ sa od odporcu domáha zaplatenia nevyplatenej mzdy vo výške 1 409,78 Eur za obdobie október 2011 až 16. február 2012 (191,32 Eur za október 2011, 495,35 Eur za november 2011, 298,94 Eur za december 2011, 378,59 Eur za január 2012, 45,58 Eur za február 2012) a náhrady stravného vo výške 326,70 Eur za obdobie júl 2011 až december 2011, spolu za 99 pracovných dní pri hodnote stravného lístka 3,30 Eur. Ďalej uviedol, že v období od 23. 01. 2012 do 15. 02. 2012 bol uznaný za práceneschopného. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania z nevyplatenej mzdy za každý mesiac zvlášť odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne až do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto konal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2008, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.06. 2008, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 16. 02. 2012, výplatnými lístkami za obdobie júl 2011 až február 2012, rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. I. XXX/XX zo dňa 16. 03. 2012, dohodou o skončení zastupovania zo dňa 27. 09. 2013, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008 vyplýva, že bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom na dobu neurčitú s dohodnutým dňom nástupu do práce 25. 06. 2008, s druhom práce stavebný pracovník, s výplatným termínom do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008 došlo k zmene mzdových podmienok pracovného pomeru tak, že mzda je 663,88 Eur brutto mesačne.
Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16. 02. 2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania vyplýva, že pracovný pomer skončil dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce dňom 16. 02. 2012.
Z výplatných lístkov za júl až september 2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ odpracoval 19 dní v júli, 21 dní v auguste a 15 a pol dňa v septembri 2011.
Z výplatného lístka za október 2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ odpracoval 18 a pol dňa, za ktoré mu patrí čistá mzda 519,54 Eur, k výplate po odpočítaní stravného 491,32 Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca z tejto sumy uhradil 300,- Eur, neuhradená zostala mzda vo výške 191,32 Eur.
Z výplatného lístka za november 2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ odpracoval 18 dní, za ktoré mu patrí čistá mzda 522,08 Eur, k výplate po odpočítaní stravného 495,35 Eur.
Z výplatného lístka za december 2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ odpracoval 7 dní, za čo mu patrí čistá mzda 209,10 Eur, titulom náhrady mzdy počas dočasne pracovnej neschopnosti 100,24 Eur za 14 dní; k výplate po odpočítaní stravného 298,94 Eur.
Z výplatného lístka za január 2012 vyplýva, že navrhovateľovi patrí čistá mzda vo výške 239,27 Eur, náhrada mzdy počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 139,32 Eur, spolu k výplate 378,59 Eur.
Z výplatného lístka za február 2012 vyplýva, že navrhovateľovi patrí čistá mzda vo výške 26,66 Eur, náhrada mzdy počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 18,92 Eur, spolu k výplate 45,58 Eur.
Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca mu mzdu a náhradu mzdy za november 2011 až február 2012 neuhradil ani sčasti, zo mzdy za október 2011 uhradil 300,- Eur. Dlžná suma teda predstavuje 1 409,78 Eur (191,32 Eur + 495,35 Eur + 298,94 Eur + 378,59 Eur + 45,58 Eur).
Z výplatných lístkov za júl 2011 až december 2011 mal súd preukázané, že odporca v uvedenom období odpracoval 99 dní, za čo mu patrí stravné vo výške 326,70 Eur (3,30 Eur x 99).
Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že zo strany odporcu mu nič vyplatené nebolo, preto na návrhu trval. Ďalej uviedol, že už ho právny zástupca nezastupuje, pomoc z Centra právnej pomoci mu bolo odobratá vzhľadom k tomu, že už pracuje. Vzhľadom na nízky príjem cca 450,- Eur v čistom žiadal, aby ho súd oslobodil od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec sp. zn. N 433/12 zo dňa 16. 03. 2012 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Peter Peružek, ktorý navrhovateľa v súdnom konaní zastupoval. Dňa 30. 09. 2013 bola súdu doručená dohoda o skončení zastupovania zo dňa 27. 09. 2013.
Podľa § 252i ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platom znení, týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2013.
Podľa § 252i ods. 4 Zákonníka práce, dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
Podľa § 42 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 462/2003 Z.z. o dočasnej pracovnej neschopnosti v znení účinnom do 31. 12. 2012, náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. výška náhrady príjmu je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55% denného vymeriavacieho základu.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu
pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného účinného od 01. 01. 2011, sumy stravného sú 3,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov ďalej „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z dokazovania vykonaného z dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom v konaní súd považoval za preukázané, ž na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008 vznikol medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer od 25. 06. 2008 na dobu neurčitú. Navrhovateľ bol práceneschopný od 23. 01. 2012 do 15. 02. 2012. Pracovný pomer skončil v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce dohodou dňom 16. 02. 2012. V súlade s § 118 ods. 1 Zákonníka práce vznikla odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi za vykonanú prácu mzdu a to vo výške dohodnutej v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28. 06. 2008, t.j. 663,88 Eur brutto mesačne, splatnú pozadu za mesačné obdobie najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zároveň bol odporca v súlade s § 7, 8 zákona č. 462/2003 Z.z. povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu príjmu pri jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporca nevyplatil časť mzdy za október vo výške 191,32 Eur splatnú 20. 11. 2011, mzdu za november 2011 vo výške 495,35 Eur splatnú dňa 20. 12. 2011, mzdu za december 2011 vo výške 298,94 Eur splatnú dňa 20. 01. 2012, mzdu a náhradu mzdy za január 2012 vo výške 378,59 Eur splatnú dňa 20. 02. 2012,
mzdu a náhradu mzdy za február 2012 vo výške 45,58 Eur splatnú dňa 20. 03. 2012, celkom teda sumu 1 409,78 Eur. Výšku mzdových nárokov mal súd preukázanú z výplatných lístkov. V súlade s § 152 Zákonníka práce vzniklo ďalej navrhovateľovi za obdobie júl 2011 až december 2011 právo na stravné vo výške 3,30 Eur za odpracovaných 99 dní, t.j. vo výške 326,70 Eur.
Keďže odporca v konaní nepreukázal, že by jeho záväzok zanikol splnením, a to ani sčasti, súd návrhu čo do zaplatenia sumy 1 736,48 Eur pozostávajúcej z nevyplatenej mzdy, náhrady mzdy a stravného, vyhovel.
Navrhovateľovi vzniklo právo aj na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z v znení účinnom do 30. 01. 2013. Keďže odporca nezaplatil mzdu vo výplatnom termíne, t.j. do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, je v omeškaní so zaplatením mzdy resp. náhrady mzdy a to za október 2011 od 21. 11. 2011, za november 2011 od 21. 12. 2011, za december 2011 od 21. 01. 2012, za január 2012 od 21. 02. 2012, za február 2012 od 21. 03. 2012. Súd preto priznal uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých pohľadávok od uvedených dátumov až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 210,45 Eur za 2 úkony právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci samej - návrh zo dňa 25. 05. 2012) vo výške tarifnej odmeny v sume 81,33 Eur za každý úkon, k tomu 2x režijný paušál vo výške 7,63 Eur za úkony v roku 2012, plus 20 % DPH z celkovej odmeny v sume 32,53 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 10, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Keďže súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 104,- Eur zaviazal odporcu (6 % zo žalovanej sumy v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.