Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-168-2013.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/168/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 (predtým Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s, so sídlom Bratislava, Ondavská 3), proti povinnému: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. XXX/XX, t. č. C., K. XXX, Česká republika, o vymoženie sumy 13,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Er/1012/2007-23 zo dňa 17. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, úhradu trov exekúcie vo výške 34,86 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnému a súdnej exekútorke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil s poukazom na obsah ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Konštatoval, že oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie voči povinnému domáhal vymoženia sumy 13,94 eura na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 05-40/0321-1 zo dňa 31. 01. 2005, vydaný Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Nitra. Dňa 10. 10. 2007 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, Levická 1288/19 (nástupca JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom Vráble, 1. mája 1053), udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 10. 08. 2010 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška navrhol exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zastaviť, lebo nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, keďže lustráciou zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok a zároveň zistil, že voči povinnému sa vedie viacero exekučných konaní. Keďže oprávnený so zastavením exekúcie súhlasil, mal súd za preukázané, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil i trovy exekúcie vo výške 49,61 eura. O trovách exekúcie rozhodol súd s poukazom na obsah ustanovení § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 2011, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 1. Mája 1053, z titulu odmeny a náhrady trov exekútora sumu 31,71 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Keďže v danej veci bolo exekučné konanie začaté dňom 10. 09. 2007, bola výška a spôsob odmeny súdneho exekútora určená podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 01. 05. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“). Súd priznal súdnej exekútorke trovy pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za 2 úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. 2 x 3,32 eura = 6,64 eura, odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eura za jednu začatú hodinu (za úkon exekučnej činnosti: výzva povinnému - vyhlásenie o majetku, návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie -
spolu 53 minút), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 15,77 eura, zároveň bola súdnej exekútorke priznaná i DPH, ale len z odmeny 13,28 eura v sume 2,66 eura. Súd súdnej exekútorke nepriznal odmenu za úkony: opravná doložka k žiadosti o udelenie poverenia, urgencia a odpoveď na žiadosť o doplnenie dokladov, nakoľko sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, za ktorý patrí súdnej exekútorke odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, ktorá jej aj bola priznaná. Pokiaľ ide o úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, za tento úkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Na základe toho súd prvého stupňa zdôraznil, že ak by súdnej exekútorke priznal odmenu za žiadosť o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia aj podľa počtu hodín, išlo by o duplicitne priznanú odmenu, a preto jej za tieto úkony odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu nepriznal. Ďalej súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 6 eur za založenie spisu - archivácia spisu, nakoľko uvedené činnosti považoval za súčasť administratívnej práce, ktorú exekútorský úrad vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 31,71 eura, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP oprávneného, pretože mal za preukázané, že exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekučného konania podala včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá navrhla, aby jej boli priznané trovy exekučného konania vrátane DPH, a to z odmeny ako aj z náhrady hotových výdavkov. V odvolaní poukázala na ust. § 196 Exekučného poriadku, v rámci ktorého je uvedené, že ak je exekútor platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o DPH. Uviedla, že novela Exekučného poriadku - zákonom č. 348/2011 Z. z. nadobudla účinnosť od 01. 01. 2012 bez úpravy prechodných a záverečných ustanovení, kde by sa upravovalo, podľa ktorého zákona sa dokončia konania začaté pred 01. 01. 2012. Poukázala na to, že pokiaľ zákonodarca neuviedol, že konania začaté pred 01. 01. 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, na predmetné konanie bolo potrebné aplikovať novelu Exekučného poriadku účinnú od 01. 01. 2012. Ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17. 12. 2004 ako aj rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha DPH, keďže tieto výdavky súdny exekútor ak platca DPH zaplatil vo svojom mene a na svoj účet. V závere uviedla, že povinnosťou súdneho exekútora ako
zdaniteľnej osoby je odviesť daň a to tak z odmeny ako aj z náhrad.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je čiastočne dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 196 EP účinného v čase rozhodnutia napadnutého uznesenia, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Exekučné konanie sa začína dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby uhradil trovy exekúcie. Ak súd exekúciu zastaví odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd pri rozhodovaní o trovách hodnotí každý úkon, ak uváži, že jeho vykonanie nebolo v konkrétnom exekučnom konaní účelné, je v jeho právomoci mu trovy nepriznať. Po preskúmaní vyúčtovania trov je dôležité zohľadniť tú skutočnosť, že pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora určí dvoma spôsobmi, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony. § 15 ods. 1 vyhlášky vymedzuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 10. 09. 2007, kedy oprávnená doručila svoj návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 13,94 eura (420,00 Sk) súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi. Exekučným titulom v danej veci je platobný výmer č. 05-40/0321-1 vydaný dňa 31. 01. 2005 Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a.s. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi, JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu Levická 1288/16, Vráble udelené dňa 10. 10. 2007. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 10. 08. 2010 navrhol exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť. Následne si súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 49,61 eura, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnej exekútorke, JUDr. Anette Demešovej, ako právnej nástupkyne súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 31,71 eura.
Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého uznesenia, ktorým prvostupňový súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, titulom náhrady trov exekúcie sumu 31,71 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdna exekútorka v odvolaní namietala nepriznanie DPH z náhrady hotových výdavkov - nepriznanie DPH z poštovného.
Pokiaľ ide o priznanie DPH súdnemu exekútorovi v súvislosti s plneniami, ktoré mu vznikli v rámci účelne vynaložených trov exekúcie odvolací súd uvádza, že z citácie zákonných ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom ekonomickou činnosťou sa podľa § 9 ods. 2 cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. V danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň, vydaného príslušným daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, je potom dôvodný záver, že ústavne konformným výkladom ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku je výklad v znení platnom do 31. 12. 2011, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Teda tak ako sa vyvíjala a precizovala výslovná zákonná úprava v ust. § 196 EP v znení, v ktorom norma nepočítala so zvyšovaním o daň z pridanej hodnoty (znenie do 31. 08. 2005), cez znenie, ktorým sa zvyšovala odmena o daň z pridanej hodnoty, až po znenie, ktorým bolo zavedené pravidlo, podľa ktorého za výkon exekučnej činnosti podľa zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (znenie od 01. 01. 2012) prichádzalo podľa názoru odvolacieho súdu k legislatívnemu zosúlaďovaniu danej problematiky s existujúcim ústavokonformným výkladom. Uvedený výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je plne súladný i s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004 sp. zn. II. ÚS 31/04, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého, rešpektujúc článok 20 ods. 1 Ústavy SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň.
Okrem vyššie uvedených úvah odvolací súd uvádza, že pokiaľ ust. § 196 v priebehu
legislatívnych zmien prešlo doteraz celkovo k trom zmenám znenia ustanovenia, od znenia, v ktorom vzťah k DPH riešený nie je (znenie účinné do 31. 08. 2005), cez znenie, v ktorom norma výslovne
priznáva zvýšenie DPH len z odmeny (do 31. 12. 2011), a napokon podľa poslednej legislatívnej zmeny, ktorá sa ust. § 196 EP dotkla stanovuje, že za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Pokiaľ ide o charakter uvedenej normy je potrebné povedať, že zákonodarca pri jednotlivých zmenách uvedeného ustanovenia riešil v prechodných ustanoveniach postup podľa Exekučného poriadku vo vzťahu k času začatia exekučného konania. Pokiaľ však ide o zmenu zavedenú zákonom č. 341/2005 Z. z. zákonodarca výslovne zaviedol pravidlo, podľa ktorého konania začaté do 31. 08. 2005 sa dokončia podľa dovtedajšieho platného práva (čo nie je tento prípad). Naopak, ostatná novela Exekučného poriadku, ktorá sa dotkla tohto ustanovenia, ktorá bola uskutočnená zákonom č. 348/2011 Z. z., nezahrnula do prechodných a záverečných ustanovení riešenie a použitie platného, resp. účinného práva vo vzťahu k začatiu exekučného konania. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 348/2011 Z. z. navrhovaná zmena reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhovaným znením sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu exekútorovi patria podľa Exekučného poriadku. Uvedenou zmenou sa súčasne dosiahne vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnických profesií.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v prípade absencie prechodných a záverečných ustanovení je potrebné vec posudzovať podľa práva (právnej normy), ktoré je účinné v čase rozhodovania súdu. Keďže však odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého prvostupňového súdu vo vytýkanej časti (problematika DPH), ktoré bolo vydané dňa 17. 07. 2012, súd prvého stupňa mal vziať na zreteľ zákonnú zmenu, resp. pravidlo, že nemôže zmeniť právne posúdenie prvostupňového súdu, ktoré sa v dôsledku zákonnej zmeny upravilo, ktoré je platné a účinné od 1. januára 2012 v znení, podľa ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Na základe vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za preukázanú potrebu aplikácie ústavne konformného výkladu príslušných noriem smerujúceho k tomu, že súdnemu exekútorovi (v prípade ak je platiteľ DPH) sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch) o daň z pridanej hodnoty.
V súlade so súdnou praxou (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04) bolo však potrebné zohľadniť zmysel a účel náhrady trov exekučného konania, kedy náhrada trov konania musí byť účastníkovi konania priznaná v celom zákonom rozsahu, vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Rešpektujúc názor v predmetnom náleze Ústavného súdu a skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, postupoval odvolací súd tak, že zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že súdnej exekútorke priznal DPH z hotových výdavkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnej exekútorke v celkovej výške 34,86 eura, ktoré pozostávajú z prvostupňovým súdom správne vypočítanej odmeny spolu s DPH a navýšenia DPH zo správne vypočítaných hotových výdavkov. Uvedené navýšenie oproti prvostupňovým súdom priznanej sumy pozostáva z navýšenia o DPH z hotových výdavkov (poštovné v sume 15,77 + DPH = 18,92 eura). Teda celkovo trovy exekúcie pozostávajú z odmeny vo výške 15,94 eura vrátane DPH a hotových výdavkov vo výške 18,92 eura vrátane DPH, spolu vo výške 34,86 eura.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
Povinnému a súdnej exekútorke, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní (§ 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 OSP) odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.