Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Co-21-2023.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Subarea
16Co/21/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y., C. XXXX/XX, 2/ I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y., N. U. XXXX/ XX, 3/ B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y., C. XXXX/XX, žalobcovia 1/ 3/ zastúpení usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Amrichom, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Štúrova 27, IČO: 51 209 446, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/73/2019 zo dňa 29. 09. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ každému z nich zvlášť náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu vypočítanej z výšky súdom priznaného plnenia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému z nich zvlášť náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
III. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ až 3/ rade, každému z nich, po 10.000,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že dňa 25. 10. 2018 došlo v H. H. k dopravnej nehode, pri ktorej bolo spôsobené zranenie J. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorým menovaná dňa XX. XX. XXXX podľahla. J. X. bola matka žalobcov v 1/ a 2/ rade a manželkou žalobcu v 3/ rade. Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03. 04. 2019 bol vinník dopravnej nehody právoplatne odsúdený. Žalobcovia uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to žalobcovia v 1/ a 2/ rade po 20.000,- eur a žalobca v 3/ rade 40.000,- eur. Keďže súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému z nich len po 10.000,- eur, vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z toho dôvodu, že žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní (§ 252 ods. 2 CSP ).
3. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie, a to proti výroku o náhrade trov konania, v ktorom poukázali na to, že v predmetnej veci rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, pričom Civilný sporový poriadok nevylučuje priznanie plnej náhrady trov konania žalobcom v prípade, že sú v konaní úspešní čo do základu nároku, keď výška požadovaného plnenia závisí od úvahy súdu. Žalobcovia nesprávnosť napadnutého výroku o náhrade
trov konania odvodzovali aj z judikatúry viacerých krajských súdov Slovenskej republiky vychádzajúc z argumentácie, že nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V tomto smere poukázali aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 02. 2020 sp. zn. 11Co/139/2019 konštatoval: „Hoci v súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa ktorého sa môže plná náhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi priznaný nárok v celej uplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od úvahy súdu, ako to bolo v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení §142 ods. 3 (podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdnom priznaného plnenia), uvedený princíp je naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ustanovenia §255 CSP v spojení s článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 Civilného sporového poriadku . Žalobcov totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcovia v takejto veci sú plne procesne úspešní, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu.“
4. Žalobcovia rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania žiadali zmeniť a žalobcom priznať voči žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, eventuálne rozsudok vo výroku o trovách konania zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379 , § 380 CSP ) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP ) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil podľa ust. § 388 CSP z nasledovných dôvodov.
7. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcov v 1/ až 3/ rade, že v súdenej veci nebol dôvod rozhodnúť o náhrade trov konania podľa zásady čiastočného úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 CSP . Odvolací súd sa stotožňuje s či už rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 10Co/191/2017 , v zmysle ktorého rozhodnutia nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku (tak, ako tomu bolo aj v súdenej veci), a preto žalobcu nie je možné zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 02. 2020 sp. zn. 11Co/139/2019 , ktorý je citovaný vyššie. Občiansky súdny poriadok v § 142 ods. 3 CSP upravoval expresis verbis situáciu, kedy je možné priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, hoci bol v konaní len čiastočne úspešný, a to pre prípad, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V súčasnosti platný Civilný sporový poriadok takúto situáciu výslovne neupravuje, uplatnenie tohto princípu však nie je v konaní vylúčené z dôvodu nutnosti interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 CSP v spojení aj s čl. 2 ods. 1 , čl. 3 ods. 1 a čl. 4 Civilného sporového poriadku . Žalobcov aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Žalobcov v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešných, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku, pričom len výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela, a to výlučne, od úvahy súdu. Krajský súd preto zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ plnú náhradu trov konania, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa bude počítať z výšky súdom priznaného plnenia. O výške náhrady trov konania však bude rozhodnuté súdom prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP ).
9. Odvolanie nesmerovalo proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu, preto v týchto výrokoch krajský súd rozsudok okresného súdu ponechal nedotknutý.
10. Žalobcovia 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, a preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP , podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP ). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP .