Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/144/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. hydrometeorogický ústav, A. XX, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpený A.. Z. Z., advokátom, O. 4, C., proti žalovanému: V. R. s.r.o., K. XX, E., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 995,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.2.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II dňa 22.11.2012, č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň upravil Daňový úrad Bratislava, aby vrátil žalobcovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 105,37 eur, v lehote do 3 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobou zo dňa 25.10.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 995,82 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr na základe zmluvy o odplatnom umiestnení telekomunikačného zariadenia. Konštatoval, že podaním zo dňa 15.11.2012 doručeným súdu dňa 20.11.2012 označeným ako zmena návrhu „žalobca zobral žalobu v časti istiny 995,82 eur späť a tiež v časti úrokov z omeškania od 20.9.2012 vyplývajúcich z tejto istiny. Platobným rozkazom zo dňa 22.11.2012 č.k. XXRob/XXX/XXXX-34 súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 Eur, úroky z omeškania v sume 906,42 eur, úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 995,82 eur od 2.2.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Podaním zo dňa 4.12.2012 doručeným súdu dňa 10.12.2012 t.j. v lehote podľa sa žalobca domáhal, aby súd prihliadol na späťvzatie návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.12.2012. Podaním zo dňa 19.12.22012 označeným ako späťvzatie návrhu - žaloby zobral navrhovateľ svoj návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na to, že žalovaný mu po podaní návrhu uhradil aj príslušenstvo pohľadávky v plnej výške. Súčasne si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Prvostupňový súd výrok o zrušení platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice II zo dňa 22.11.2012 č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX a o zastavení konania odôvodnil ustanovením a nadväznosti na to rozhodol aj o trovách konania a to podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a konanie bolo zastavené. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že návrh na začatie konania v časti istiny nebol dôvodný, nakoľko žalovaný uhradil istinu pred podaním návrhu dňa 19.9.2012.

O vrátení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a keďže žalobca uhradil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v kolkoch na prvopise návrhu vo výške 112,00 eur, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,63 eur cestou príslušného daňového úradu, t.j. vo výške 105,37 eur. V nadväznosti na to poukázal aj na ustanovenie citovaného zákona v zmysle ktorého súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia daňovému úradu príslušnému podľa sídla poplatníka, t.j. Daňovému úradu C. VI, ktorý krátený súdny poplatok vráti žalobcovi na účet žalobcu.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť trovy konania vo výške 6,63 eur za súdny poplatok a 347,21 eur za trovy právneho zastúpenia. V odvolaní ďalej uviedol, že súd rozhodol podľa , teda že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko to bolo zastavené, pritom ale nevzal do úvahy ustanovenie druhá veta , že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zdôraznil, že v predmetnom konaní boli predmetom žaloby viaceré samostatné nároky a to jednak istina 995,82 eur s úrokmi z omeškania a úroky z omeškania z ďalších ôsmych faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené po lehote splatnosti v priebehu rokov 2011-2012. Uviedol, že z nárokov nebola dôvodná žaloba len v časti istiny 995,82 eur a bola dôvodná v časti úrokov z omeškania z tejto sumy za obdobie od 2.2.2012-19.9.2012, v dôsledku čoho v časti istiny a úrokov z omeškania po 19.9.2012 žalobca vzal späť ešte pred vydaním platobného rozkazu a teda v súlade s ustanovením súd ani nemal vydať platobný rozkaz v časti istiny 995,82 eur a úrokov z omeškania po 19.9.2012, ale mal vydať platobný rozkaz len na úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 1.021,44 eur. Ako bolo dôkazmi preukázané (výpis z účtu, faktúry, zmluva, mailová komunikácia) žaloba bola v časti úrokov z omeškania a úrokov z omeškania zo sumy 995,82 eur za obdobie 2.2.2012-19.9.2012 plne dôvodná a žalovaný uhradil žalobcovi tieto nároky po podaní žaloby (žaloba bola podaná 9.11.2012 a úhrady boli 12.12.2012 a 13.12.2012). Zastaval názor, že bola preto splnená zákonná podmienka, že v časti úrokov z omeškania bola žaloba podaná dôvodne. Zároveň bola splnená podmienka, že v tejto časti zobral žalobca žalobu späť až podaním zo dňa 19.12.2012 z dôvodu, že žalovaný uhradil žalované nároky po podaní žaloby, čo podľa ustálenej judikatúry súdov je správaním odporcu, pre ktoré sa vzal návrh späť. Na základe uvedeného v tejto časti súd mal žalobcovi priznať náhradu trov konania, pričom zdôraznil, že v späťvzatí si žalobca vyčíslil trovy konania len za dôvodne žalované úroky. Ďalej uviedol, že žalobcovi nie je celkom zrejmé, čo mal súd na mysli, keď na druhej strane predmetného uznesenia v treťom odseku uviedol, že zobral do úvahy skutočnosť nedôvodnosti jedného z nárokov. V časti nedôvodne žalovanej je samozrejmé, že žalobcovi náhrada trov nepatrí a v tejto časti si žalobca náhradu trov ani neuplatňoval. To však nijako nemôže ovplyvniť jeho nárok na náhradu trov vo zvyšných žalovaných nárokoch. Súd pravdepodobne porovnal dôvodne a nedôvodne žalované sumy a pravdepodobne na základe úspechovej zásady (dôvodné a nedôvodné je v porovnateľnej sume) nepriznal náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Zastával názor, že tento postup je však nesprávny a v rozpore so zákonom. Pri aplikácii ustanovenia je vylúčená aplikácia úspechovej zásady podľa Súd musí posudzovať náhradu trov samostatne v nedôvodne žalovanej časti (aplikácia ), prípadne prvá veta a samostatne v dôvodne žalovanej časti (aplikácia druhá veta ).

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , a to v napadnutej časti o trovách konania bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V nenapadnutej časti zostalo uznesenie súdu prvého stupňa právoplatné, keďže odvolaním nebolo dotknuté, preto nebolo odvolacím súdom preskúmavané.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť podľa a preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť rozhodnutia v napadnutom výroku a jeho odôvodnenia a na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že z uplatnených nárokov nebola dôvodná žaloba len v časti istiny 995,82 eur a úrokov z omeškania po 19.9.2012, pretože žalobca vzal späť tento nárok ešte pred vydaním platobného rozkazu a teda súd ani nemal vydať platobný rozkaz v časti istiny 995,82 eur a úrokov z omeškania po 19.9.2012, ale len na zvyšnú sumu, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že žalobca podaním zo dňa 15.11.2012 doručeným príslušnému súdu dňa 20.11.2012 oznámil, že uvedená suma 995,82 eur bola zahrnutá do žaloby omylom a žalovaný ju žalobcovi uhradil dňa 19.9.2012, z ktorého dôvodu žalobca zobral späť žalobu v časti istiny 995,82 eur a tiež v časti úrokov z omeškania od 20.9.2012 vyplývajúcich z tejto istiny. Je však potrebné uviesť, že uvedené podanie, ktoré však nebolo označené spisovou značkou, bolo do spisu založené až po zistení a ustálení, že patrí do predmetnej veci a to po vydaní platobného rozkazu zo dňa 22.11.2012, čo vyplýva z obsahu spisu.

S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že v časti uplatňovanej istiny 995,82 eur ako aj úrokov z omeškania po 19.9.2012 žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska, pokiaľ tento peňažný nárok uplatnil vo vzťahu k žalovanému napriek tomu, že bol uhradený ešte pred podaním žaloby (žaloba bola podaná dňa 12.11.2012).

Pokiaľ následne žalobca podaním zo dňa 19.12.2012 (doručené súdu dňa 31.12.2012) zobral späť žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania v sume 906,42 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne za obdobie od 2.2.2012 do 19.9.2012 z dôvodu, že žalovaný úhradou zo dňa 12.12.2012 a úhradou zo dňa 13.12.2012 túto časť nároku uhradil, možno vyvodiť záver, že v tejto časti (v porovnateľnej sume) zavinil zastavenie konania žalovaný, keďže túto časť nároku uhradil až po podaní žaloby a teda žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne.

Súd prvého stupňa teda rozhodol správne, pokiaľ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže je nesporné, že v porovnateľnej sume zavinil zastavenie konania tak žalobca ako aj žalovaný.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, teda vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa .

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení v spojení s ustanovením a keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.