Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/156/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: M. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., G. XXXX/X, o vymoženie sumy 2.994,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 21. novembra 2011, č. k. -22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekúcie v sume 70,07 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), , , , o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , , , , čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či exekučný titul je v súlade so zákonom a zistil, že tento čiastočne zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Mal za to, že napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „zmluva o revolvingovej pôžičke“, teda uzavretá podľa ustanovení a nasl. /1991 Z. z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod, ide o spotrebiteľskú zmluvu a to vzhľadom na svoju povahu a s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah, preto na tento vzťah použil ustanovenia spotrebiteľského práva. Navyše uviedol, že z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi. Uviedol, že len zo samej skutočnosti, že sa neprijateľná podmienka, tak, ako je zakotvená v príkladmom výpočte ustanovenia , v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Svoj záver argumentačne podporil i rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/98 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium, ako i vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi. Uviedol, že rozhodcovská doložka je

súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Bol toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Mal za to, že aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Uviedol, že povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Mal za to, že len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dodal, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s uvedenými ustanoveniami. V časti o trovách exekúcie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , Exekučného poriadku, , vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01. 05. 2008 a konštatoval, že nakoľko oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde nedôvodného plnenia a táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania, mal za to, že sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Dôvodil, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím poprel svoj postup, ktorým vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie, t. j. potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. Exekučného poriadku. Vychádzajúc z ust. mal za to, že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľskej zmluve prípustná. V tejto súvislosti dôvodil, že z formulácie čl. 16 ods. 16. 1 zmluvy jednoznačne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Mal za to, že rozhodcovská doložka a konanie pre rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uviedol, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. Uzavrel, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale i v hrubom rozpore s právom EÚ, čím porušil a zásadu rovnosti účastníkov konania.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť, pretože ho považovala za vecne správne ( ).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 11. 08. 2008 podaním návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, Exekútorský úrad Vráble, Levická 1288/16 na vymoženie sumy 90.221,-Sk (2.994,79 eura) spolu so 6% úrokom zo sumy 97.131,-Sk (3.224,16 eura) od 04. 01. 2007 do 26. 03. 2007, zo sumy 96.631,-Sk (3.207,56 eura) od 27. 03. 2007 do 01. 05. 2007, zo sumy 96.131,-Sk (3.190,96 eura) od 02. 05. 2007 do 26. 06. 2007, zo sumy 94.143,-Sk (3.124,98 eura) od 27. 06. 2007 do 26. 07. 2007, zo sumy 92.262,-Sk (3.062,54 eura) od 27. 07. 2007 do 29.

08. 2007, zo sumy 90.221,-Sk (2.994,79 eura) od 30. 08. 2007 do zaplatenia.Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Gustáva Reta, sp. zn. RK-6/07/GR zo dňa 02. 02. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2007 a vykonateľnosť dňa 12. 03. 2007. Súdny exekútor doručil dňa 02. 09. 2008 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, plnú moc, výpis z Obchodného registra a rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa poveril dňa 29. 09. 2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Na žiadosť súdu bola súdu zaslaná Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 43408-18017 spolu so zmluvnými dojednaniami a splátkový kalendár. Dňa 23. 11. 2010 došiel súdu prvého stupňa podnet súdneho exekútora na preskúmanie poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a zároveň žiadal, aby súd prvého stupňa rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu ( Exekučného poriadku), upravuje podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Inštitút rozhodcovského konania je upravený v o rozhodcovskom konaní (ďalej len "") a umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Majetkové spory vznikajú najčastejšie z rôznych typov zmlúv. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Pokiaľ sa tak nestane, platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. Umožňuje mu to ustanovenie Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (, ). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu.

V rámci svojej prieskumnej právomoci preto exekučný súd je oprávnený posudzovať, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi, t.j. spôsobom, ako by o týchto otázkach rozhodoval sám tak, ako

by tu rozhodcovský rozsudok nebol. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté i s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava. I v kontexte s ustanovením § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, je potom dôvodný záver, že v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti, a teda, či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 ods. písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s .

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď v preskúmavanej veci zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, čo mu zákon umožňoval i bez existencie návrhu. Prekážku k takémuto postupu netvorila ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, mal nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle , keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (, Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o revolvingovej pôžičke zo dňa 04. 11. 2004 súd prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia a nasl. . Podľa v znení v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi tohto konania o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. , ktorým sa mení a dopĺňa o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. a od účinnosti tohto zákona, t.j. 1. januára 2008 podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o revolvingovej pôžičke považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, keďže zmluva bola uzatvorená v zmysle a nasl. .

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie , zákona o rozhodcovskom konaní a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o revolvingovej pôžičke zo dňa 04. 11. 2004za spotrebiteľskú zmluvu podľa . Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 16zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovej pôžičke, správne súd prvého stupňa právne posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, ako aj je neplatná pre nedodržanie jej písomnej formy. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah

predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber ovplyvniť, bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Okrem toho dodávateľ v zmluvných dojednaniach k zmluve o revolvingovej pôžičke určil aj neprimerane vysokú sankciu za omeškanie s plnením záväzku, a teda aj plnenie, na ktoré bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom bolo treba hodnotiť ako plnenie priznané v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a odporujúce dobrým mravom, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.