Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/275/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: S. Š., E.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D.U., Š. XX, zastúpenej opatrovníkom O.. Š. O., Y. F. S.Ú. D. U., vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. Ex 11911/2012, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.258,59 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. -26 zo dňa 04.10.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. -26 zo dňa 04.10.2012 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 11911/2012.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych vzťahov v Bratislave č. II/2010-5833 zo dňa 11.7.2011.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami súdny exekútor súdu doručil dňa 03.07.2012.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), ustanovenia a nasledujúcich (ďalej len „“), čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a) a písm. b), čl. 3 ods. 1 a 3 smernice Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 a , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

S odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu prvého stupňa vyplynulo, že súd pri rozhodovaní, či súdnemu exekútorovi udelí alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym exekútorom predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti je

úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tom ktorom exekučnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je však rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) . Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru exekučného súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané ustanovenie , ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v . Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Ako exekučný súd ďalej uviedol, pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2005 (ďalej len „Zmluva“) vrátane Všeobecných obchodných podmienok, pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške 1.062,21 € a povinná sa zaviazala oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach po 28,18 Eur mesačne.

Podľa predmetnej Zmluvy, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkom (povinnej), ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú Zmluvu uzavretú dňa 29.12.2005 ako spotrebiteľskú zmluvu. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právny režim o spotrebiteľských úveroch a a nasledujúcich .

Ďalej súd preskúmal Všeobecné obchodné podmienky, pričom zistil, že zmluvné strany sa v bode 18 (Rozhodcovská doložka) dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových prevodov, spory, ktorý vznikli alebo vzniknú v súvislosti so Zmenkou vystavenou Klientom v prospech Banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle neplatná.

Okrem toho, podľa názoru súdu prvého stupňa za nekalú podmienku možno považovať každú takú podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

Preto súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 46,01 € s DPH.

Oprávnený predovšetkým namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril . S poukazom na ustanovenie a (ďalej len „“) uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že ak sú splnené dôvody podľa , je exekučný súd oprávnený a povinný podľa citovaného zákona konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie.

S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) oprávnený uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovenia až 54 , účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa . Poznamenal tiež, že zmluva bola uzavretá pred 01.01.2008, preto nie je možné aplikovať ustanovenia až 54 . Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej, ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde. Tiež zdôraznil, že oprávnený, respektíve jeho právny predchodca uzavretím rozhodcovskej zmluvy plnil len povinnosť, ktorú im ukladá ustanovenie o bankách.

Pripojil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.

(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude preto len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Ustanovený opatrovník navrhovateľky, ako i súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( ).

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

V podanom odvolaní oprávnený namietal predovšetkým, že exekučný súd mohol exekučné zastaviť, ale nebol dôvod nevydať poverenie, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia má exekučný súd nielen možnosť, ale i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok aj do dôvodov, nezodpovedá existujúcej právnej úprave. Ustanovenie

obsahuje totiž osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V prípade zistených nedostatkov podľa alebo c) súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ustanovenie teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a tiež či rozhodcovský súd podľa dohody zmluvných strán bol oprávnený vo veci rozhodnúť. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom. Odvolacie námietky oprávneného v tomto smere sú preto nedôvodné.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, v danom prípade podľa osobitného predpisu, ktorým je ( a ), bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a potom exekúciu zastavil. Postup súdu prvého stupňa bol preto v súlade so zákonom.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa 29.12.2005) platil na území Slovenskej republike o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od 200 € do 20 000 €.

Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. ( a )

Predmetná zmluva je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spravujúca sa ustanoveniami o spotrebiteľských

úveroch. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že ju uzatvorila povinná ako fyzická osoba a úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, povinný sa preto podľa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca oprávneného- Slovenská sporiteľňa a.s. je veriteľom podľa , lebo úver poskytla ako právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho podnikania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na všeobecné obchodné podmienky, je potrebné zdôrazniť, že pripojené všeobecné obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, lebo nedošlo k ich podpísaniu obidvoma stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka platne uzavretá nebola.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V posudzovanej veci zmluva o úvere neobsahuje platnú dohodu o rozhodcovskej doložke, preto rozsudok rozhodcovského súdu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého možno nariadiť výkon.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.