Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX I., zastúpeného Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s.r.o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, proti oprávnenej osobe: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX I., zastúpenej procesnou opatrovníčkou S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX I., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -52 zo dňa 18.01.2023 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a . V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k jeho synovi J., ktorý dovŕšil vek 18 rokov a keďže je ZŤP, požiadal o poberanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný vo výške XXX,XX eura mesačne s tým, že spätne mu bola vyplatená aj zaostalá suma od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eura. Oprávnený tiež ukončil štúdium na I. základnej škole v I. dňa XX.XX.XXXX a ďalej v štúdiu nepokračuje. Navrhovateľ zároveň navrhol vrátenie výživného od 10.11.2021. Vzhľadom k uvedenému bol toho názoru, že oprávnený je schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu zanikla spätne od dňa 10.11.2021.

2. Dňa 17.10.2022 doručila matka oprávneného súdu vyjadrenie k návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, v ktorom uviedla, že už nie je zákonnou zástupkyňou syna, keďže je plnoletý, ale požiadala súd o ustanovenie opatrovníka, keďže J. nie je schopný výsluchu, nerozpráva, vníma okolie, na ktoré reaguje, avšak nie je spôsobilý sám sa v konaní zastupovať. K návrhu uviedla, že pri plnej invalidite dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po celý jeho život (rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. , ). O J. sa matka osobne stará a zabezpečuje jeho potreby. Medzi mesačné výdavky na J. zahrnula príspevok na bývanie s energiami XXX eur, stravu cca XXX eur, hygienu a pracie prostriedky XX eur (nutné časté pranie, pretože neudrží moč), oblečenie XX eur, pomôcky na hranie - balóniky XX eur, poistenie XX,XX eur, doplatky za lieky XX eur, pohonné hmoty na cestu k lekárom a výlety do prírody cca XX eur. J. má problémy s chodením, motorikou, nerozpráva a reaguje len mimikou. Tento stav u neho nastal po povinnom očkovaní v detstve. Ako matka sa o neho stará celodenne 24 hodín, preto sa nemôže zamestnať. Z úradu práce matka poberá peňažný príspevok na

opatrovanie v sume XXX eur mesačne. Vzhľadom na uvedené navrhla podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci je oprávnený osobou ťažko zdravotne postihnutou, úplne závislou na pomoci a starostlivosti inej osoby, je plne invalidný a z toho dôvodu nebude nikdy schopný sám sa živiť. Navrhovateľ dôvodil, že oprávnený nadobudol plnoletosť a bol mu priznaný invalidný dôchodok, takže je schopný sám sa živiť. Takúto interpretáciu považuje za neobhájiteľnú aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13.03.2013. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že oprávnený pre svoje zdravotné postihnutie nebude nikdy schopný sám sa živiť a s touto schopnosťou nemožno stotožňovať priznanie invalidného dôchodku. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nezaniká ani nadobudnutím plnoletosti detí, ale až nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, pričom v danom prípade táto povinnosť rodičov k oprávnenému bude trvať po celý jeho život. Matka oprávneného sa o syna celodenne stará, a preto sa nikdy nebude môcť zamestnať a zvýšiť si tak príjem, ktorým je jedine príspevok na opatrovanie v zákonom stanovenej výške, zníženej oproti času ostatného rozhodnutia o výživnom. Navyše opatrovníčka oprávneného už s deťmi nebýva u svojej matky, kde býval aj jej brat a na výdavkoch na bývanie sa tak podieľali traja. Žije so svojím priateľom, výdavky hradia spoločne a po priznaní invalidného dôchodku sa určitým spôsobom na výdavkoch domácnosti už môže podieľať aj oprávnený. U navrhovateľa sa osobné, majetkové a zárobkové pomery v porovnaní s časom posledného rozhodnutia o výživnom nezmenili. Sám si je vedomý toho, čo starostlivosť o J. obnáša, pričom navrhovateľ je od takejto neľahkej starostlivosti úplne oslobodený. Preto bol súd toho názoru, že momentálne je aj naďalej v možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu oprávneného. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne vydať rozsudok, ktorým súd zruší jeho vyživovaciu povinnosť voči J. odo dňa podania návrhu. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie a a a . Namietal, že samotné konštatovanie, že plnoleté dieťa sa nikdy nebude schopné samostatne živiť nepokrýva v dostatočnej miere zistenie skutkového stavu. Súd nemôže zamietnuť návrh len s poukazom na jedinú súdnu prax (aj to zahraničnú) tak, ako je tomu aj v danom prípade. Bolo preto nutné zaoberať sa tým, či sú oprávnené výdavky na plnoleté dieťa pokryté v plnom rozsahu jeho príjmom a či možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa umožňujú a pokiaľ áno, v akej miere, úhradu výživného na plnoleté dieťa. Pokiaľ by sme vzali do úvahy konštatovanie súdu v absolútnom meradle, tak by sme mohli dospieť k tomu, že otec by musel prispievať na výživu svojho syna aj v prípade, pokiaľ by jeho majetkové pomery úhradu výživného neumožňovali. Pokiaľ vezmeme v úvahu oprávnené výdavky na plnoletého, tak tieto pozostávajú podľa tvrdení matky z energií vo výške XXX eur mesačne, pričom uvedená suma nie je reálna, keďže v nehnuteľnosti žijú 4 osoby. Výdavky na stravu vo výške XXX eur sú taktiež značne navýšené. Výdavky na hygienu a pracie prostriedky ustálil súd vo výške XX eur, na pohonné hmoty vo výške XX eur, pričom nebral do úvahy, že štát prispieva na kompenzáciu vo výške XX,XX eura a sumou XX eur. N. XX eur za oblečenie je taktiež veľmi nadhodnotená. Doplatok za lieky vo výške XX eur je reálny. Čo sa týka poistenia, je otázne, či je možné osobu s takouto diagnózou poistiť a pokiaľ áno, či je to relevantný výdavok. Ďalej poukázal na to, že plnoleté dieťa býva s matkou v rodinnom dome v osobnom vlastníctve, kým on býva v prenajatom byte. Okrem toho nemá žiadne úspory, kým plnoleté dieťa má k dispozícii finančnú čiastku minimálne vo výške X.XXX,XX eura.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“, v spojení s ) prejednal vec v rozsahu podľa a contrario v spojení s ustanovením , t. j. viazaný rozsahom odvolania s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ), bez nariadenia pojednávania (, , ) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa konanie sa začína len na návrh.

8. Podľa účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

9. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa (otca dieťaťa) na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletému J., ktorý dovŕšil vek 18 rokov a keďže je ZŤP, podal si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný vo výške XXX,XX eura mesačne s tým, že spätne mu bola vyplatená aj zaostalá suma od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, a to vo výške X.XXX,XX eura. Oprávnený tiež ukončil štúdium na I. základnej škole v I. dňa XX.XX.XXXX a ďalej v štúdiu nepokračuje. Navrhovateľ zároveň navrhol vrátenie výživného od 10.11.2021. Vzhľadom k uvedenému bol toho názoru, že oprávnený je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla spätne od dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -37 zo dňa 25.10.2022 ustanovil J. procesného opatrovníka pre toto konanie na ochranu jeho záujmov, a to jeho matku S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, I.. Procesný opatrovník s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pričom mal za to, že pri plnej invalidite dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po celý jeho život. Matka J. sa o neho osobne stará a zabezpečuje jeho potreby 24 hodín denne. Pred súdom deklarovala svoje výdavky, ako i výdavky svojho opatrovanca. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. -52 zo dňa 18.01.2023 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (, ). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad kupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie všetkých nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti napriek tomu, že dosiahla plnoletosť, nie je schopná sama sa živiť a túto schopnosť nenadobudla ani priznaním invalidného dôchodku. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 24.07.2013 a sp. zn. zo dňa 13.03.2013, ktoré sú v slovenskej ustálenej súdnej praxi akceptované a slovenské súdy na ne odkazujú, pretože vychádzajú z obdobných ustanovení, aké sa nachádzajú v a z rovnakých princípov, na ktorých je postavený . V týchto rozhodnutiach

súd zastal názor, že objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemôže byť pričítaná na ťarchu dieťaťa, ktoré má (podľa SR) základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo, a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už aj tak výrazne obmedzených možností. Dôsledky (i majetkové, t.j. vyživovacia povinnosť) takého postihnutia dieťaťa preto musia ísť najmä na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet - dobrovoľne a pri vedomí všetkých možných dôsledkov - priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. Invalidný dôchodok plnoletej osoby je sociálnou dávkou, ktorá objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne potreby oprávneného príjemcu.

16. V predmetnom konaní nebola preukázaná objektívna možnosť plnoletého J. dosahovať vlastný príjem a schopnosť sám sa živiť, čo je hmotnoprávnym predpokladom pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Priznané sociálne dávky vo forme invalidného dôchodku sú len kompenzovaním zdravotného stavu postihnutej osoby, teda nemožno ich považovať za okolnosť, na základe ktorej by dieťa nadobudlo, bez ďalšieho, schopnosť samostatne sa živiť. Bolo preukázané, že J. sa z dôvodu vážneho zdravotného postihnutia nemôže zamestnať a mať vlastný príjem. Vzhľadom na diagnózy preukázané lekárskymi správami je nepochybné, že potrebuje pomoc, ktorá by mu zabezpečila, aby bol jeho život čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Príjem plnoletého J. je tvorený výlučne invalidným dôchodkom, príspevkami zo strany štátu a výživným, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je schopný vlastným pričinením dosahovať akýkoľvek príjem. Konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne potreby oprávneného J. a ak ten ani do budúcna nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, mala by vyživovacia povinnosť rodičov trvať naďalej. V konaní bolo preukázané, že je v možnostiach navrhovateľa naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu plnoletému, zdravotne ťažko postihnutému synovi, pričom k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úplne zrušenie vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľa alebo plnoletého J., nedošlo.

17. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že súd vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že plnoleté dieťa nikdy nebude schopné samostatne sa živiť, čo nepokrýva v dostatočnej miere zistenie skutkového stavu, tak s touto námietkou sa odvolací súd nemohol stotožniť. Súd prvej inštancie v priebehu konania riadne zistil skutočný stav v predmetnej rodine, preskúmal majetkové pomery na strane jednak navrhovateľa a oprávneného J., a súčasne preskúmal aj majetkové pomery jeho matky a osôb s nimi žijúcimi v spoločnej domácnosti. Rovnako sa zaoberal odôvodnenými potrebami oprávneného a výdavkami oboch jeho rodičov. Skutočnosť, že v danej veci neexistujú predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, čo bolo dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu, neznamená, že súd uvedené pomery nezisťoval dostatočne. Aj keď sa uplatňuje pravidlo, že priznaním invalidného dôchodku plnoletému dieťaťu neschopnému sa samé živiť nezaniká vyživovacia povinnosť jeho rodičov, toto pravidlo nemožno chápať tak, že rodič by musel prispievať na výživu dieťaťa aj v prípade, pokiaľ by jeho majetkové pomery úhradu výživného neumožňovali. Takýto názor súd nevyjadril ani v napadnutom rozhodnutí, práve naopak, súd skúmal, či navrhovateľove majetkové pomery umožňujú plnenie si jeho vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ býva v prenajatom byte a nemá žiadne úspory neznamená, že by sa nemal podieľať na vyživovacej povinnosti voči J., pretože mu to jeho majetkové pomery neumožňujú. Je potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o J. plní každodenne, a to 24 hodín denne, pretože syn je na jej starostlivosť odkázaný. Je teda nevyvrátiteľné, že ani vyživovacia povinnosť matky priznaním invalidného dôchodku nezanikla, ale pokračuje i naďalej. Navrhovateľ sa o J. osobne nestará, nestretáva sa s ním a na jeho výžive sa formou osobnej starostlivosti nepodieľa, preto je vhodné, aby sa na jeho výžive podieľal aspoň prostredníctvom hradenia vyživovacej povinnosti.

18. Pokiaľ navrhovateľ namietal vyčíslenie výdavkov J., ktoré považoval za nadhodnotené, a tiež zdôraznil potrebu nutnosti zaoberať sa tým, či sú oprávnené výdavky na plnoleté dieťa pokryté v plnom rozsahu jeho invalidným dôchodkom a či možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa umožňujú, a pokiaľ áno, v akej miere, úhradu výživného na plnoleté dieťa, tu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Podaným návrhom sa otec domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči J., pričom pokiaľ súd zistil, že naďalej existujú zákonné predpoklady na trvanie vyživovacej povinnosti, ktorú navrhovateľ je schopný vzhľadom na jeho majetkové pomery plniť, nebolo potrebné, aby súd bližšie preskúmaval výšku výdavkov J. a mieru akou sú jeho výdavky pokryté invalidným

dôchodkom a akou mierou výživným zo strany navrhovateľa. Uvedené by súd preskúmaval v konaní o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa, ktoré však zo strany navrhovateľa iniciované nebolo. Je potrebné zdôrazniť, že návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa v sebe nezahŕňa automaticky i návrh na zníženie výživného na plnoleté dieťa (opačne to platí pri maloletých deťoch podľa ustálenej judikatúry publikovanej pod R 2/1967). Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa začínajú len na návrh (dispozičný princíp) a v týchto konaniach je súd viazaný žalobným návrhom, ktorý nie je oprávnený prekročiť. Z uvedeného dôvodu súd v predmetnej veci neposudzoval predpoklady pre zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, pretože o znížení tejto vyživovacej povinnosti by rozhodoval nad rámec podaného návrhu.

19. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené nie sú schopné zmeniť správne prijaté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).