Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-419-2013.pdf
PDF · 83.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/419/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Čadci č.k. 11C 135/2010-174 zo dňa 06. júna 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa uhradiť odporcovi na trovách konania 2.701,00 Eur m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .
Vo výroku o povinnosti navrhovateľa uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca trovy preddavkované štátom vo výške 71,76 Eur uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti odvolania účastníkov nenapadnutej ponecháva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť odporcovi v rade 1/ na trovách konania 2.701,00 Eur v lehote 15 dní po právoplatnosti uznesenia. Odporkyni v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal. Uložil navrhovateľovi uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca trovy preddavkované štátom vo výške 71,76 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to čo do výroku o povinnosti nahradiť odporcovi v rade 1/ na trovách konania 2.701,00 Eur a nahradiť trovy preddavkované štátom na účet Okresného súdu Čadca 71,76 Eur. Poukazoval na znenie ustanovení § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., § 148 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p. s tým, že okresný súd sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil predmetnými ustanoveniami O. s. p.. Neskúmal či sú na strane navrhovateľa dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a či sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne náhradu trov konania druhému účastníkovi sporu neprizná. Poukazoval, že návrh voči odporkyni v rade 2/, ktorá bola právoplatným rozsudkom uznaná vinnou z prečinu usmrtenia priateľky navrhovateľa a z ublíženia na zdraví navrhovateľovi, podal na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológia MUDr. Z. U., ktorý ohodnotil bolestné navrhovateľa na 45 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.300 bodov. Dôvodne sa preto domnieval, že mu patrí náhrada na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Počas konania súd nechal vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. K. E., pričom tento znalec dospel k záveru, že u navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou nebolo zistené také poškodenie na zdraví, ktoré by malo preukázateľne nepriaznivé následky na jeho životné úkony. Až po vypracovaní tohto znaleckého posudku znalcom z odboru psychiatrie zobral navrhovateľ návrh voči odporcom späť, pričom z procesného hľadiska podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. sa má za to, že navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Poukazoval, že okresný súd pri rozhodovaní o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy konania, nebral vôbec do úvahy, že navrhovateľ podával žalobu voči odporcom na základe znaleckého posudku, pričom až z ďalšieho znaleckého posudku vypracovanom v súdnom konaní sa prijal znalcom odborný záver, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu na sťaženie spoločenského uplatnenia. Zastal názor, že na strane navrhovateľa ide o dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., na ktorý mal súd prihliadnuť. Ďalej poukazoval, že jednou zo skupiny prípadov, v ktorých aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Navrhovateľ sa nachádza v súčasnosti v psychiatrickej liečebni ÚVT Sučany, nakoľko v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený, mu bolo nariadené ústavné psychiatrické liečenie, ktoré v súčasnosti vykonáva. Pred nariadením ústavného psychiatrického liečenia bol vo väzbe ÚVV Žilina a po dlhú dobu nemá žiaden príjem. Je nemajetný, nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, pred rozhodnutím o väzbe býval u svojich rodičov, ktorí za neho hradili všetky náklady súvisiace s bývaním. V tejto súvislosti poukazoval, že odporca v rade 1/ je právnickou osobou a prípadné nepriznanie náhrady trov konania by nemalo na neho až taký veľký dopad, pričom pre neho úhrada trov konania vo výške 2.701,00 Eur je likvidačná a je zjavné, že navrhovateľ by nebol schopný takúto náhradu trov konania odporcovi v rade 1/ nahradiť. Vyjadril presvedčenie, že súd by mal prihliadať na okolnosti, za ktorých podal žalobu, v ktorej bol vystavený znalecký posudok, ktorý mu priznal v súvislosti s dopravnou nehodou náhradu na bolestnom a na sťažení spoločenského uplatnenia. Za potrebné tiež považoval vytknúť, že pri rozhodovaní o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu preddavkované trovy podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd vôbec neprihliadol na to, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a teda nemal ukladať navrhovateľovi takúto povinnosť. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť tak, že neprizná odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania a uznesenie okresného súdu o povinnosti navrhovateľa uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom žiadal zrušiť.
Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal uznesenie okresného súdu, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy konania, ako správne potvrdiť s tým, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., navrhovateľ sám svojim správaním zavinil, že sa konanie v danom prípade muselo zastaviť, a teda bol súdom správne zaviazaný na náhradu trov, ktoré odporcovi v rade 1/ v súvislosti s predmetným konaním vznikli.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ak bolo konanie zastavené, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Ak však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy druhého účastníka, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním. Z tejto zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia existuje výnimka v prípadoch späťvzatia návrhu na začatie konania, ak sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a to pre správanie odporcu, vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V danom prípade jednoznačne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, navrhovateľ, ktorý zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sa naplnia všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
V danom prípade krajský súd na rozdiel od okresného súdu prihliadal na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na súd, pričom takouto okolnosťou bolo predovšetkým to, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 21. 04. 2010 č.k. 1T/36/2010 bola obvinená pôvodná odporkyňa v rade 2/ (vo vzťahu ku ktorej sa predmetné konanie právoplatnosťou skončilo) uznaná vinnou z prečinu usmrtenia a z prečinu neposkytnutia pomoci na tom skutkovom základe, že 07. 06. 2009 okolo 23.30 hod. viedla rýchlosťou najmenej 65 km/h osobné motorové vozidlo značky Toyota RAV 4 striebornej farby EVČ: CA 383 AY po ceste II./487 v smere Turzovka - Čadca, pričom v pravotočivej zákrute v obci S., okres U., kde je najvyššia povolená rýchlosť 50 km/h, sa plne nevenovala vedeniu vozidla, obsluhovala autorádio, v dôsledku čoho s vozidlom zašla na okraj cesty vpravo, kde prednou časťou vozidla narazila do zadného kolesa dámskeho bicykla značky KTM, ktorý riadil v tom istom smere cyklista Z. N. - navrhovateľ a na zadnom nosiči bicykla bola R. E., ktorej spôsobila ťažké zranenie, ktoré spôsobili jej klinickú smrť mozgu, ktorá bola potvrdená 11. 06. 2009 o 13.00 hod.. Navrhovateľovi spôsobila otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie pravého zápästia, pravého predkolenia, kožné odierky pravej ruky, pravej nohy, pravej driekovej krajiny a depresívnu poruchu hranične psychotickú po psychotraume s poruchou zdravia do 12. 10. 2009. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vyhotovil MUDr. Z. U., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológia, bolo ohodnotené bolestné navrhovateľa na 45 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.300 bodov v súvislosti s diagnózou vážnej duševnej poruchy vzniknutej pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií s tým, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel stratu partnera, bol v liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu hranične psychotickú po psychotraume. Ďalej znalec uviedol, že tohto času je pacient z psychiatrického hľadiska podľa nálezu práceschopný, nie je však možné vylúčiť znovuvzplanutie ochorenia.
V nadväznosti na uvedené s prihliadnutím na to, že navrhovateľ žalobu na súd podal na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, krajský súd zastal názor, že sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva na súde, teda výnimočne je možné aplikovať ustanovenie
§ 150 ods. 1 O. s. p. a odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania nepriznať.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval, že aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy i z hľadiska jeho nepriaznivej sociálnej situácie ovplyvnenej tým, že v súčasnosti sa nachádza v psychiatrickej liečebni ÚVT Sučany, kde sa podrobuje ústavnému psychiatrickému liečeniu, je nemajetný, nemá žiaden príjem, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že tento stav si navrhovateľ vyvolal sám svojim vlastným správaním, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že u neho dominuje problematika drogovej závislosti s negatívnym dosahom na osobný, pracovný, rodinný, spoločenský život. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že psychotrauma vyplývajúca zo škodovej udalosti sa teoreticky mohla ako jedna z mnohých spolupôsobiacich príčin spolupodieľať na rozvoji drogovej závislosti u posudzovaného, avšak tento hypotetický spolupodiel a jeho mieru je možné diskutovať iba v teoretickej rovine, z praktického hľadiska ho nie je možné žiadnym spôsobom preukázateľne a jednoznačne špecifikovať alebo kvantifikovať. Zohľadnenie používania drog zo strany posudzovaného ako následku škodovej udalosti pri eventuálnom bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia znalec označil za irelevantný.
V celkovej nadväznosti na uvedené potom krajský súd uznesenie okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca preddavkované trovy štátom vo výške 71,76 Eur ako správne potvrdil, nakoľko i vzhľadom na predmetné vyjadrenie znalca nemohol prihliadať na to, že by boli u navrhovateľa splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. V danom prípade si zavinil navrhovateľ svoju ťaživú sociálnu situáciu sám svojím vlastným zavinením a správaním a toto nemožno prenášať na ťarchu zodpovednosti štátu.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Navrhovateľovi, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov odvolacieho konania v návrhu neuplatnil ani nevyčíslil.
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.