Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-9Cb/46/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 35 838 825, právne zast. HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti odporcovi O. C.Ľ., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., štátny občan SR o zaplatenie 1 986,08 € s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 311,16 €, úroky z omeškania vo výške 16,50 % ročne zo sumy 1 112 € od 24.2.2004 do 21.8.2005 a úroky z omeškania vo výške 16,50 % ročne zo sumy 199,16 € od 24.2.2004 do 24.8.2005, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť 1 986,08 €, úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Tatra banka a.s. zriadila a viedla pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom došlo k nepovolenému prečerpaniu.

Odporca s podaným návrhom súhlasil, avšak s tým, že suma sa mu zdá neprimeraná.

Súd považuje za preukázané, že odporca dňa 20.8.2001 uzatvoril s Tatra bankou a.s. zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.

Súd považuje za preukázané aj to, že odporca z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 21.8.2001 vybral 40 000 Sk, dňa 24.8.2001 vybral 6 000 Sk, že na účet vložil 3 000 Sk, 2 500 Sk a 1 000 Sk, že banka na ťarchu účtu pripísala poplatky v sume celkom 2 722 Sk a úroky vyčíslila na 13 944,21 Sk (v dôsledku týchto transakcií bol na účte dňa 1.3.2004 zostatok 56 166,21 Sk).

Na druhej strane v konaní nebolo preukázané, že odporca mal právnu povinnosť platiť poplatky a úroky a že strany určili výšku úrokov z omeškania v zmluve.

Súd pri ustálení toho, ktoré skutočnosti boli, resp. neboli preukázané, vychádzal zo zmluvy o bežnom účte, z oznámenia o postúpení pohľadávky (čl. 11) a z výpisu z účtu (čl. 75).

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia „istiny“ 1 864,38 €, úrokov 121,70 € a úrokov z omeškania 25% ročne zo sumy 1 864,38 € od 24.2.2004 do zaplatenia s tým, že odporca nepovolene prečerpal bežný účet.

Z výpisu z účtu skutočne vyplýva, že ku dňu 1.3.2004 bol na účte zostatok MÍNUS 56 166,21 Sk, resp. 1 864,38 € (viď čl. 78) - teda suma, ktorú navrhovateľ v návrhu označil ako „istinu“. Z tohto istého výpisu z účtu je však zrejmé, že suma 56 166,21 Sk zahŕňa „úroky“ (13 944,21 Sk) a „poplatky“ (2 722 Sk); istinou je teda v skutočnosti iba suma 39 500 Sk.

Pretože z výpisu z účtu je zrejmé, že odporca z účtu vybral celkom 46 000 Sk a že na účet vložil iba 6 500 Sk, súd dospel k záveru, že odporca sa bezdôvodne obohatil o 39 500 Sk, resp. 1 311,16 €; súd ho preto zaviazal na úhradu tejto sumy.

Pretože Tatra banka a.s. svoju pohľadávku postúpila na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., súd odporcu zaviazal, aby túto sumu zaplatil už tejto spoločnosti.

Pretože odporca je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania 16,50% ročne (navrhovateľ žiada úroky z omeškania od 24.2.2004 - teda od 1. polroka 2004 a navrhovateľovi tak patrí 10%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu uplatňovanú k 1.7.2003; posledná veta totiž zavádza právnu fikciu, že k 31.12.2003 treba použiť tú úrokovú sadzbu, ktorá bola platná 1.7.2003 - t.j. 6,50% ročne ).

Pokiaľ navrhovateľ žiadal úrok z omeškania 25 % ročne, súd návrh v časti prevyšujúcej 16,50% ročne zamietol. Navrhovateľ totiž nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že strany určili výšku úrokov v zmluve (je síce možné, že takáto dohoda je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach - tieto však navrhovateľ súdu nepredložil).

Súd zároveň návrh zamietol aj v tej časti, v ktorej navrhovateľ žiadal úroky z omeškania až do „zaplatenia“. V prípade vyhovenia návrhu by totiž odporca musel zaplatiť úroky za viac ako 9 rokov. Požadovanie úrokov z omeškania za takéto dlhé obdobie je však podľa názoru súdu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( ) - na takomto náraste sa totiž výraznou mierou podieľal aj navrhovateľ tým, že návrh podal až po 11-tich rokoch od okamihu, keď došlo k nepovolenému prečerpaniu (suma 40 000 Sk bola čerpaná 21.8.2001, pričom do 18.10.2002 odporca vrátil 6 500 Sk; suma 6 000 Sk bola čerpaná 24.8.2001). Vzhľadom na horeuvedené súd priznal úroky z omeškania iba za obdobie 4 rokov od nepovoleného prečerpania s tým, že začiatok úročenia určil navrhovateľ vo svojom návrhu na 24.2.2004 (viď čl. 4).

Pokiaľ ide o sumu 2 722 Sk, resp. 90,35 €, z výpisu z účtu je zrejmé, že ide o rôzne poplatky - konkrétne o spracovateľský poplatok, o poplatky za transakcie, poplatky za výpisy a poplatky za vedenie účtu. Navrhovateľ však nepreukázal (napr. predložením sadzobníka poplatkov, ktorý je síce súčasťou zmluvy o bežnom účte, ale ktorý navrhovateľ súdu nepredložil), že Tatra banka a.s. mala nárok na tieto poplatky a súd preto návrh v tejto časti zamietol.

Z výpisu z účtu je zrejmé aj to, že suma 13 944,20 Sk, resp. 462,86 € sú „úroky“. Pretože však navrhovateľ nepreukázal, že má právo takéto úroky požadovať, súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ totiž nesplnil svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (t.j. z akého základu bol konkrétny úrok počítaný, za aký čas a aká bola pri výpočte použitá úroková sadzba), a preto ani nepreukázal, že Tatra banka a.s. mala právo na tieto úroky - napr. predložením takej zmluvy, z ktorej by vyplynul záväzok odporcu platiť práve ten úrok, ktorý Tatra banka a. s. použila pri výpočte.

Pokiaľ ide o sumu 121,70 €, z návrhu je zrejmé, že ide o „úroky“. Pretože však navrhovateľ nepreukázal, že má právo takéto úroky požadovať, súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ totiž nesplnil svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (t.j. z akého základu bol konkrétny úrok počítaný, za aký čas a aká bola pri výpočte použitá úroková sadzba), a preto ani nepreukázal, že Tatra banka a.s. mala právo na tieto úroky - napr. predložením takej zmluvy, z ktorej by vyplynul záväzok odporcu platiť práve ten úrok, ktorý Tatra banka a.s. použila pri výpočte.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.