Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/98/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Q. nar. XX.X.N. bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťaťa rodičov C. Q. nar. XX.X.N. bývajúceho na P. K.. Č.. N./X R. Q. a O. Q. nar. X.X.N. bývajúcej na ul. A.. J. Č.. N./X R. Q. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 18.1.2013 č.k. -58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním zistil, že otec sa o stratu zamestnania pričinil sám, svojím ľahkovážnym a nezodpovedným správaním, ak pracovný pomer v cudzine, kde dosahoval týždenný zárobok 80 libier, ukončil na vlastnú žiadosť, bez vážneho dôvodu. Konštatoval, že otec sa svojím konaním pripravil o výhodné zamestnanie, následne požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 € mesačne. Takéto konanie otca kvalifikoval ako nezodpovedné so zreteľom na jeho vyživovaciu povinnosť k mal. P., ktorá v čase predchádzajúcej úpravy o výživnom navštevovala 5. ročník a v súčasnosti navštevuje posledný ročník základnej školy, v dôsledku čoho došlo bez ďalšieho k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb v každom smere. Zdôraznil, že mal. P. má aj zdravotné problémy. Matka zo svojho príjmu 491,70 € mesačne po zaplatení nájomného 168 € mesačne, inkasných poplatkov a splátok pôžičky v rozsahu 100 € mesačne nie je schopná doplňovať zdroj výživy maloletej na hranicu jej odôvodnených potrieb bez výživného od otca maloletej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. P. s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel a vytkol konajúcemu súdu, že rozhodol bez zohľadnenia preukázanej skutočnosti, že on je v hmotnej núdzi, pričom má záväzky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni v rozsahu 62,50 €. Konštatoval, že je pravdou, že skončil pracovný pomer sám, ale preto, že nebol ochotný, a ani nevládal pracovať za jednu tretinu mzdy, ktorú zamestnávateľ v Anglicku vyplácal domácim. Uviedol, že má zdravotné ťažkosti, ktoré si musel liečiť silnými analgetikami, pretože k iným liekom prístup nemal. Povinnosti uhradiť poistné Všeobecnej zdravotnej poisťovni mu vznikli tak, že osoba organizujúcu prácu v Anglicku poistenie pre zamestnancov nezabezpečila a neurobil tak ani zamestnávateľ. Uviedol, že akonáhle sa jeho finančná situácia zmení, je ochotný prispievať výživné doposiaľ určené.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odvolanie označila za neopodstatnené. Konštatovala, že otec mal. P. je nezodpovedný a nespoľahlivý, nie je schopný nikde dlhšie pracovať a odvoláva sa na zdravotné problémy. Uviedla, že ak jediným zdrojom príjmu otca je dávka v hmotnej núdzi 62 €, nevie odkiaľ má finančné prostriedky na požívanie alkoholických nápojov. Vyjadrila názor, že aj doposiaľ určené výživné 50 mesačne je nepostačujúce so zreteľom na vývin maloletej, jej zdravotný stav a zdôraznila, že ak je ona zamestnaná a dokáže ako matka zabezpečiť finančné prostriedky na najnutnejšie potreby mal. P., je tak povinný urobiť aj jej otec.

Kolízny opatrovník mal. P. sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa §-u 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak zamietol návrh otca na zníženie výživného. V súlade s §-om 132 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca mal. P. už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Jeho odvolacie námietky sú v plnom rozsahu totožné s jeho obranou v konaní pred súdom prvého stupňa.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že by nebolo zákonné a spravodlivé vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného po tom, čo sa o stratu zamestnania pričinil sám, svojím ľahkovážnym a nezodpovedným správaním, ak pracovný pomer v zahraničí ukončil na vlastnú žiadosť, bez vážneho dôvodu, ktorú skutočnosť sám potvrdil. Takýmto svojím konaním sa pripravil o zamestnanie a následne o zárobok, požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto je jeho jediným zdrojom príjmu dávka v hmotnej núdzi 62,50 € mesačne. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že takéto konanie otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, možno kvalifikovať ako nezodpovedný prístup k plneniu rodičovských povinností. Odvolací súd tiež dodáva, že z ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity. Pretože otec ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť, nemohol súd prihliadnuť na pokles jeho príjmu v dôsledku nezamestnanosti, pretože otec sa vzdal príjmu z pracovnej činnosti bez objektívnych dôvodov, čo nemôže mať za následok v súlade s §-om 75 ods. 1 Zákona o rodine zníženie jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré je odkázané na výživné od neho. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa nemožnosti získania akejkoľvek práce v regióne, v ktorom býva, odvolací súd poznamenáva, že matka mal. P. býva v rovnakom regióne a napriek tomu je schopná si zabezpečiť príjem, ktorý jej umožňuje aj na úkor svojho životného minima zabezpečiť odôvodnené potreby maloletej a takúto povinnosť má aj otec maloletej. Vzhľadom na uvedené, odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 219 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti jeho odôvodnenia doplnil vyššie uvedené dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.