Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-270-2013.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/270/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom D., ul. S.. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, 2/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., ul. F. č. XXX, 3/ O. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XX, 4/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., ul. S. č. XXX/XX, 5/ I. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., ul. G. č. XX, T. F., 6/ U. U., bytom G. - F., ul. P. č. XXX, T. F., a 7/ O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, (ako právna nástupkyňa po pôvodnom žalovanom V. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX) žalovaní 1/ až 7/ zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom R., G. II č. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/22/2012-112 zo dňa 11. marca 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 261,66 eur k rukám Mgr. Igora Palidera, advokáta so sídlom R., G. II č. XXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 7C/22/2012-112 zo dňa 11. 03. 2013 Okresný súd Námestovo žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 1.084,24 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho právneho titulu, čo aj domnelého, od ktorého by mohol odvodzovať svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam KN-C parc. č. 8824/3 až č. 8824/5, KN-C č. 8827/8 až č. 8827/13, KN-C č. 8829/3 až 8829/5, KN-C č. 8830/4 až č. 8830/5, KN-C č. 8830/7 až č. 8830/12 a KN-C č. 8837/2, ktoré boli vytvorené z KN-E parc. č. 3752/1, 3752/3, 3753/1, 3753/3, 3754/1 a č. 3754/3, nachádzajúcich sa v kat. úz. F.. Za právny titul, od ktorého žalobca odvodzoval svoju dobromyseľnosť pri užívaní sporných pozemkov po celú tvrdenú vydržaciu dobu okresný súd nepovažoval ním tvrdenú ústnu darovaciu zmluvu, ku ktorej malo dôjsť v roku 1965. Konštatoval, že v roku 1965, kedy podľa žalobcu malo dôjsť k darovaniu zo strany jeho rodičov platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 1985, podľa ktorého prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Táto právna úprava bola jasná, zrozumiteľná a nepripúšťala odlišný výklad. Potom ak žalobca tvrdil, že do držby pozemkov vstúpil na základe právneho titulu, ktorý nespĺňal tieto požiadavky, ktoré boli ustanovené vtedy platnou a účinnou právnou normou, ktorej znenie je celkom jednoznačné, nebolo ho možné považovať za oprávneného držiteľa. Pri obvyklej miere opatrnosti bolo totiž možné sa danému právnemu omylu vyhnúť. Pritom právny omyl je ospravedlniteľný len výnimočne, napr. v dôsledku nejasného znenia zákona. Navyše aj svedkovia V. T. a N. T., ktorí mali byť prítomní pri uzatvorení ústnej darovacej zmluvy, sa vo svojich tvrdeniach rozchádzali ohľadom toho, kto mal byť všetko prítomný pri uzatvorení samotnej ústnej darovacej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému prvostupňový súd vyvodil záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu svojho tvrdeného vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené nevykonal ani ďalšie ním navrhnuté dokazovanie a síce ohliadkou na mieste samom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v prospech žalovaných, ktorí mali v konaní plný úspech. Okresný súd im preto priznal náhradu všetkých trovy účelne vynaložených, spojených s bránením práva, spolu v sume 1.084,24 eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Tieto boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby, úkon á 210,24 eur pri zohľadnení zastupovania 7 osôb + režijný paušál, ako aj hotové výdavky (cestovné, náhrada straty času).
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. rozsudok okresného súdu zruší a vráti mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd tiež nevyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle zásad podľa § 132 O. s. p.
V ďalších podrobnostiach odvolateľ uviedol, že okresný súd sa predovšetkým, nevyporiadal s ním predloženými dôkazmi, a to čestným prehlásením jeho matky M. M., ďalej M. Z., C. A., R. O. a O. Y., ktorými preukázal nadobudnutie sporných nehnuteľností rodičmi v roku 1955, keď vstúpili do oprávnenej držby po zaplatení kúpnej ceny, tiež potvrdením obce F. a napokon výpoveďami svedkov M. Z., M. Z., V. T. a N. T..
Užívanie sporných nehnuteľností žalobcom potvrdili výpoveďou nestranní svedkovia, M. Z., ktorý bol dlhodobým predsedom bývalého MNV v Rabčiciach, ktorý mal vedomosť o užívaní poľnohospodárskej pôdy v obci a okrem iného sám býva v lokalite, kde sa tieto pozemky nachádzajú, ďalej svedok M. Z.. Obaja zhodne potvrdili užívanie sporných pozemkov identifikovaných na predloženej snímke z mapy žalobcom resp. predtým jeho právnymi predchodcami v nezmenenom stave dlhodobo už od 60-tych rokov. Dar sporných pozemkov od rodičov a ich nerušené užívanie od roku 1965 potvrdili aj svedkovia V. T. a N. T.. Vzhľadom na odstup rokov, nemožno výpoveď svedkyne N. T., ktorá neuviedla prítomnosť detí, tak ako to uviedol svedok V. T. považovať za nevierohodnú. Pokiaľ okresný súd videl nezrovnalosť v miestnom názve, kde sa pozemky nachádzajú, ako ich označovali vypočutí svedkovia „V.“ a „C.“ je potrebné uviesť, že oba miestne názvy znamenajú tú istú lokalitu.
Za ďalšie odvolateľ po doručení rozsudku zistil, že v archíve na obecnom úrade existuje listina, evidenčný list o plochách kultúr, pre evidenciu vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. V tejto sa nachádza zápis z roku 1971, ktorý svedčí o tom, že aj písomnou formou potvrdil otec žalobcu L. M. na bývalom MNV prevod sporných nehnuteľností na žalobcu. Túto listinu získal žalobca až po ukončení dokazovania a preto ju, nie z vlastnej viny, nemohol predložiť ako dôkaz v súdnom konaní na prvostupňovom súde. Predmetná listina tiež preukazuje žalobcove dobromyseľné nadobudnutia sporných pozemkov. Okrem toho v obci Rabčice bolo založené JRD až v roku 1976. Do toho času sa hospodárilo na poľnohospodárstve súkromne. Nebolo mysliteľné, aby niekto hospodáril na cudzích pozemkoch ktoré nemal vo vlastníctve. Listina - evidenčný list o plochách kultúr z MNV Rabčice slúžila na evidenciu užívania poľnohospodárskej pôdy vlastníkov pôdy za účelom predpísania „kontingentov“, ktoré museli vlastníci poľnohospodárskej pôdy odvádzať. Žalobca pritom platil kontingenty, a to na základe vlastníctva k sporným poľnohospodárskym pozemkom. Okrem toho platil a platí aj dane za sporné pozemky, o čom svedčí potvrdenie Obecného úradu v Rabčiciach.
Žalobcove subjektívne presvedčenie o tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností je podopreté objektívnymi dôkazmi a to výpoveďami svedkov, a nakoniec aj listinným dôkazom, zápisom zo dňa 26. 07. 1971 na evidenčnom liste, ktoré dôkazy potvrdzujú dobromyseľnosť držby a nadobudnutie sporných nehnuteľností v dobrej viere. Prevody nehnuteľností bez dodržania písomnej formy, neformálne, boli na Hornej Orave bežné a skôr pravidlom ako výnimkou, takto si medzi sebou prevádzali nehnuteľnosti občania aj obce Rabčice bežne, či už kúpou, darom, alebo výmenou a vždy sa tieto prevody rešpektovali. Aj v tomto prípade nikdy žiadny zo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov žalobcu ani jeho právnych predchodcov v oprávnenej držbe nerušili, rešpektovali ich vlastníctvo. Sporné nehnuteľnosti žalobca neskôr združil do JRD a po zmene spoločensko-ekonomických pomerov mu boli ako majetkový podiel vydané. Následne ich vniesol do novozaloženého družstva PD Babia Hora, Rabčice, o čom svedčí prihláška do družstva, ktorá je založená v spise ako dôkaz.
Ani žalobcovi právni predchodcovia, ktorí do oprávnenej držby vstúpili už v roku 1955 ani žalobca sa bezprávne sporných nehnuteľností nezmocnil. Žalobca v konaní preukázal splnenie oboch podmienok vydržania vlastníckeho práva, dobromyseľnosť držby a nerušenú držbu so započítaním držby svojich právnych predchodcov, od roku 1955 doposiaľ je to 57 rokov. Nedodržanie príslušnej právnej formy pri prevode vlastníctva nevylučuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Inak povedané neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním (R 44/1996). Ak by súd uplatňoval podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva len na základe perfektného právneho úkonu, potom by inštitút vydržania nemal v systematike nášho právneho poriadku miesto.
V závere podaného odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli a sú určité, majú v prírode svoje hranice, podľa výpovedi svedkov nezmenené od doby započatia vstupu do oprávnenej držby ešte právnymi predchodcami žalobcu, na čo navrhol vykonať dôkaz ohliadkou na mieste samom. Okresný súd ale navrhnutý dôkaz zamietol vykonať.
Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Zdôraznili, že na strane žalobcu absentuje riadny nadobúdací titul a dobromyseľnosť ako zákonné podmienky pre vydržanie sporných pozemkov. V konaní bolo aj správne ustálené, že žalobca pri preberaní pozemkov nekonal ani v omyle, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ospravedlniteľný omyl a platná právna úprava v roku 1965, kedy mal sporné pozemky nadobudnúť jednoznačne ukladala povinnosť realizovať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam písomnou zmluvou, ktorá si na účinnosť vyžadovala registráciu bývalého štátneho notárstva. Žalobca však takto nepostupoval a ani neuviedol iný dôvod, ktorým by presvedčivo svoj postup odôvodnil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak žalobca, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaní konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Pokiaľ žalobca prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd sa s uvedeným nestotožnil. Taktiež bol toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal predovšetkým titul, od ktorého by mohol odvíjať svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Za takýto ani odvolací súd nepovažoval žalobcom tvrdenú ústnu darovaciu zmluvu či už z dôvodu jej nepreukázania, resp. pre právny omyl, ktorý nie je ospravedlniteľný. Navyše odvolací súd dodáva, že zo skutkových okolností tvrdiacich žalobcom v spojitosti s ďalšími už vykonanými dôkazmi, poprípade aj ohliadkou na mieste samom, by bolo možné vyvodiť záver o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním zo strany právnych predchodcov žalobcov, avšak len za predpokladu, ak by bola reálna deľba pozemno-knižných parciel, z ktorých vznikli parcely predmetu konania, v súčasnosti zapísané v registri KN-C preukázaná. V danom prípade však ani jeden zo žalovaných, ktorým súčasne svedčil aj zápis v pozemkovej knihe existenciu takejto dohody nepotvrdil. Za daného stavu len v samotnom užívaní sporných nehnuteľností ani odvolací súd nevidel splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Na veci nič nemôže zmeniť ani to, že užívanie sporných nehnuteľností potvrdili žalobcovi viacerí ním označení svedkovia, že žalobca od sporných nehnuteľností platil kontingenty, prípadne dane, resp. že bol v evidenčnom liste zapísaný ako užívateľ na základe ohlásenia, ktoré na vtedajšom MNV vykonal jeho otec. Všetky tieto žalobcom označené dôkazy mohli viesť k záveru o tom, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností len za predpokladu, ak by bol v konaní preukázaný titul, od ktorého by mohol žalobca odvodzovať svoje vlastnícke právo, nadobudnuté neformálnym spôsobom. Keďže existencia takéhoto titulu v konaní preukázaná nebola, správne prvostupňový súd na všetky ďalšie žalobcom predložené listinné dôkazy neprihliadol. S poukazom na uvedené nebol ani dôvod bližšie sa zaoberať s novo predloženým dôkazom
- evidenčným listom ohľadom užívania sporných nehnuteľností.
Odvolaciu námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, konkrétne ohliadky na mieste samom odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade už tie dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie okresného súdu.
Prvostupňový súd sa v prejednávanej veci dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaných, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd im preto priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 261,66 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu (210,24 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH) podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .