Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/134/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefaničova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, hlásený trvalý pobyt: C., o zaplatenie sumy 67,30 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.10.2020 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.7.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia uvedeného vo výroku tohto rozsudku titulom dlhu na poistnom v zmysle poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to až do zániku poistenia. Poistenie zaniklo v dôsledku nezaplatenia poistného.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Podľa ust. (ďalej len „“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. , vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

6. Z písomnej Poistnej zmluvy č. 6605923454 súd zistil, že žalovaná ako poistník (poistený) a žalobca ako poisťovateľ uzavreli dňa 9.12.2019 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s dojednaným začiatkom poistenia dňa 9.12.2019. Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na výške ročného poistného 115,37 EUR, ktoré sa žalovaná zaviazala platiť v štvrťročných splátkach vo výške 28,84 EUR, so splatnosťou k 9. decembru, k 9. marcu, k 9. júnu, k 9. septembru.

7. Podľa ustanovenia , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8. Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky.

9. Podľa ustanovenia § 9 ods.4 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods.11 citovaného zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poisťovateľ a žalovaná ako poistený uzavreli dňa 9.12.2019 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanou.

12. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje právnu úpravu lex specialis pre daný typ poistenia.

13. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné ( , ).

14. Z ustanovenia vyplýva, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia 9.12.2019, s dohodnutou dĺžkou poistného obdobia jeden rok, pričom výšku ročného poistného dohodli na 115,37 EUR. Zároveň sa dohodli na spôsobe zaplatenia ročného poistného, a to v štvrťročných splátkach po 28,84 EUR.

15. Žalobca tvrdil, že žalovaná nezaplatila za prvé poistné obdobie 2 splátky poistného vo výške 57,68 EUR (28,84 x 2), ktoré sa stali splatnými dňa 9.6.2020 a dňa 9.9.2020.

16. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje ustanovenie a nasl. V danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu predpokladaného v ustanovení citovaného zákona, a teda z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bolo dohodnuté platenie ročného poistného v štvrťročných splátkach, k právnej skutočnosti, ktorou je nezaplatenie poistného za dohodnuté poistné obdobie jedného roka, došlo momentom nezaplatenia poslednej splátky za dohodnuté poistné obdobie (t.j. 9.9.2020) a teda, nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok. Skutočnosť, že došlo k nezaplateniu poistného za dané poistné obdobie, môže byť totiž poisťovni logicky známa až v momente, ak poistený nezaplatí poslednú splátku poistného za dané poistné obdobie.

17. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade posledná splátka dohodnutého poistného bola splatná dňa 9.9.2020, vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods.4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti zaniklo uplynutím jedného mesiaca od dátumu splatnosti celého ročného poistného, t.j. dňa 8.10.2020. Z poistnej

zmluvy a obsahu Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v danom prípade nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.

18. Z ustanovenia § 11 ods. 11 citovaného zákona vyplýva, že poisťovňa má nárok na pomernú časť poistného až ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie dlžného poistného, predstavujúceho 2 štvrťročné splátky poistného spolu vo výške 57,68 EUR (28,84 x 2), ako aj na pomernú časť poistného za obdobie od 9.9.2020 do zániku poistenia, t.j. do 8.10.2020 vo výške 9,62 EUR, čo spolu predstavuje sumu 67,30 EUR (57,68 + 9,62 = 67,30).

19. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že poistné nebolo zaplatené, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 67,30 EUR.

20. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. .

21. Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.

24. Súd konštatoval, že žalobcovi patria aj úroky z omeškania, pretože žalovaná nesplnila svoj dlh riadne a včas, a preto sa dostala do omeškania ( ). Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Z obsahu poistnej zmluvy nepochybne vyplýva, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobou uplatnenú sumu, predstavujúcu lehotné poistné (štvrťročné splátky) so splatnosťou k 9.6.2020 a k 9.9.2020. Nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky štvrťročného poistného, t.j. 10.9.2020 sa teda žalovaná dostala do omeškania so zaplatením sumy 57,68 EUR, t.j. 2 splátky po 28,84 EUR, a dňa 8.10.2020 sa stal splatným aj dlh vo výške 9,62 EUR, predstavujúci pomernú časť poistného za obdobie od 9.9.2020 do zániku poistenia, t.j. dňa 8.10.2020. Dňa 8.10.2020 sa stal splatný celý dlh uplatnený žalobou. Žalobca si preto dôvodne uplatnil úroky z omeškania z celého dlhu od prvého dňa, nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, t.j. od 9.10.2020 až do zaplatenia.

25. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa Nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc. bodov jej výška činí 5 % ročne.

26. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).