Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-132-2013.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košicaich v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčanyovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky L.. A. Z., D. XX.X.XXXX, N. S. G. D. H. X.. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Cyklistickej ul. č.15, proti odporcovi: L.. N. Z., D. X.X.XXXX, N. S. G.L. D. H. X.. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému N. Z., narodenom X.X.XXXX a maloletej N. Z., narodenej XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.1.2013 č.k. 22P/55/2012-62 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode zveril maloletého N. a N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého N. 160 € mesačne a na maloletú N. 130 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne upravil styk odporcu s maloletým N. a s maloletou N..
Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 psím. b/,d/ a f/ O.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že označenie jeho príjmu vo výške 1.000 € nie je presné a navyše priemerný mesačný zárobok 1.000 € podľa jeho názoru nie je možné považovať za príjem nadštandardný tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Uviedol, že príjem v takejto výške je príjem, ktorý človeku s dvoma deťmi umožňuje štandardný spôsob života a nič navyše. Zdôraznil, že jeho mesačné výdavky sú 850 až 900 €, vrátane výživného vo výške 200 €, ktoré poukazuje navrhovateľke mesačne, čo špecifikoval v tabuľke, ktorá je prílohou vyjadrenia zo 4.6.2012. Uviedol, že v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí má ďalšie výdavky, a to poistné pre seba a maloletého N. v sume 50 €, strava 250 €, MHD 18 €, výdavky na svoje oblečenie 40 €, telefón, internet 40 €, údržba domácnosti 15 €, jeho hobby, ako je napríklad kino, šport a lyžovanie priemerne 50 €. Konštatoval, že ide o bežné a nie nadštandardné výdavky. Po odpočítaní uvedených výdavkov mu ostáva suma 125 €. Vyslovil presvedčenie, že stanovené výživné nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletých detí. K úprave styku uviedol, že s navrhovateľkou
sa dohodli o úprave styku tak, že bude sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku 16.30 hod. do nedele 18.00 hod. a nie každý druhý týždeň v mesiaci tak, ako to uviedol konajúci súd. navrhol preto, aby odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné na obidve maloleté deti 200 € mesačne s tým, že na maloletého N. 130 € a na maloleté N. 70 € mesačne a v časti úpravu styku rozhodol tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku 16.30 hod. do nedele 18. 00 hod..
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zákonný. Poukázala na nepomer týkajúci sa majetkových a finančných pomerov na strane odporcu a na strane navrhovateľky, ktorá má v starostlivosti dve maloleté deti. Odporcov priemerný mesačný zárobok je 1.000 € mesačne, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj vo svojom odvolaní, pričom tento príjem nepovažuje v nijakom prípade za nadštandardný s tým, že ide o príjem, ktorý človeku s dvomi deťmi umožňuje štandardný spôsob života, nič viac. V tejto súvislosti zdôraznila, že maloleté deti sú zverené predovšetkým do jej osobnej starostlivosti. S maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť a energie. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 194,70 € a prídavky na deti vo výške 45,08 €, pričom tento mesačný finančný príjem nestačí ani na úhradu základných potrieb maloletých detí. V tejto súvislosti porovnala pomery na strane odporcu, ktorý žije sám, v dvojizbovom byte, pričom jeho jediným dôvodným výdavkom je zálohová platba na byt 210 €, ktorá tak, ako zdôraznila, je zálohová a odporca pravidelne obdrží preplatky, nakoľko žije v domácnosti sám. Vyslovila názor, že maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov a v danom prípade je životná úroveň odporcu nepomerne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky spolu s maloletými deťmi. Vo veci odvolania odporcu o úprave styku s maloletými deťmi súhlasila s tým, aby výrok bol zmenený v zmysle návrhu odporcu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výrok, ktorým návrh matky súd v prevyšujúcej časti zamietol odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je toho presvedčenia, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcom uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o určení výživného. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že námietka odporcu týkajúca sa nedostatočne zisteného jeho priemerného mesačného zárobku nie je dôvodná, nakoľko z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd si vyžiadal od zamestnávateľa odporcu Ixonos Slovakia, s.r.o. správu o priemernom mesačnom zárobku, z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný zárobok odporcu za rok 2011 a 2012 bol 1.084 € mesačne. Odvolací súd nemohol zohľadniť ani námietky týkajúce sa označenia štandardného, resp. nadštandardného priemerného mesačného zárobku odporcu, ale tak, ako aj konajúci súd vychádzal zo skutočných oprávnených a nevyhnutných nárokov tak odporcu, ako aj odôvodnených a nevyhnutných potrieb a nárokov maloletých detí a v neposlednom rade ku skutočnosti, že navrhovateľka je na materskej dovolenke a jej príjem spočíva v rodičovskom príspevku a prídavkov na dve maloleté deti, čo predstavuje príjem, ktorý nepochybne nie je dostatočný ani na zabezpečenie základných a nevyhnutných potrieb maloletých detí a je zrejmé, že v prípade, ak by mala navrhovateľka
žiť samostatne s dvomi maloletými deťmi bez finančnej a materiálnej pomoci svojej matky, resp. rodičov, za daných okolností by jej existencia s deťmi bola ohrozená. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je závislé od viacerých faktorov. Prvoradé sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré zákon o rodine pomenoval ako výživa dieťaťa. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a životný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne a to z viacerých hľadísk, ktoré môžu ovplyvniť vek, zdravotný stav dieťaťa, štúdium dieťaťa a podobne. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného je v aplikačnej praxi potrebné prihliadať u matky predovšetkým na výšku jej príjmu, možnosti jej bývania, či sa osobne o dieťa stará, náklady matky na domácnosť, jej životnú úroveň, jej zdravotný stav, finančné zázemie a konkrétne výdavky na maloleté dieťa. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného na strane otca, teda odporcu je potrebné skúmať výšku jeho príjmu, jeho zamestnanie, iné jeho príjmy, t.j. príjmy iné, než zo závislej činnosti, ktoré podliehajú dane z príjmu a možnosti jeho bývania, vrátane toho, či je vlastníkom nehnuteľnosti, jeho náklady a životnú úroveň. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodiča, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby deti v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, resp. inej činnosti dieťaťa. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s hodnotením možnosti schopnosti a majetkových pomerov odporcu vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine a je toho presvedčenia, že odporca môže reálne plniť bez toho, aby si privodil finančnú núdzu svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako to určil súd prvého stupňa. Preto napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku odporcu s maloletými deťmi. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za daných okolností je takto upravený styk predovšetkým v záujme a v prospech maloletých detí, je upravený v podstate zmysle návrhov obidvoch rodičov, v neštandardne rozsiahlej miere tak, aby aj odporcovi napriek rozvodu bolo umožnené dostatočne sa podieľať na výchove maloletých detí, a to nielen finančne, ale aj osobne. Odvolací súd nevidel dôvod meniť rozsudok súdu prvého stupňa na základe námietky otca, ktorá spočíva vo formulácii výroku, nakoľko tento sa fakticky zhoduje s návrhom odporcu a je formulovaný tak, že žiadnym spôsobom neupiera ani neukracuje otca oproti navrhovanej zmene uvedenej v odvolaní odporcu. Preto aj tento výrok v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.