Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/132/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košicaich v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčanyovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky L.. A. Z., D. XX.X.XXXX, N. S. G. D. H. X.. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Cyklistickej ul. č.15, proti odporcovi: L.. N. Z., D. X.X.XXXX, N. S. G.L. D. H. X.. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému N. Z., narodenom X.X.XXXX a maloletej N. Z., narodenej XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.1.2013 č.k. -62 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode zveril maloletého N. a N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého N. 160 € mesačne a na maloletú N. 130 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne upravil styk odporcu s maloletým N. a s maloletou N..

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ podal odvolanie z dôvodov podľa psím. b/, a s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že označenie jeho príjmu vo výške 1.000 € nie je presné a navyše priemerný mesačný zárobok 1.000 € podľa jeho názoru nie je možné považovať za príjem nadštandardný tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Uviedol, že príjem v takejto výške je príjem, ktorý človeku s dvoma deťmi umožňuje štandardný spôsob života a nič navyše. Zdôraznil, že jeho mesačné výdavky sú 850 až 900 €, vrátane výživného vo výške 200 €, ktoré poukazuje navrhovateľke mesačne, čo špecifikoval v tabuľke, ktorá je prílohou vyjadrenia zo 4.6.2012. Uviedol, že v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí má ďalšie výdavky, a to poistné pre seba a maloletého N. v sume 50 €, strava 250 €, MHD 18 €, výdavky na svoje oblečenie 40 €, telefón, internet 40 €, údržba domácnosti 15 €, jeho hobby, ako je napríklad kino, šport a lyžovanie priemerne 50 €. Konštatoval, že ide o bežné a nie nadštandardné výdavky. Po odpočítaní uvedených výdavkov mu ostáva suma 125 €. Vyslovil presvedčenie, že stanovené výživné nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletých detí. K úprave styku uviedol, že s navrhovateľkou

sa dohodli o úprave styku tak, že bude sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku 16.30 hod. do nedele 18.00 hod. a nie každý druhý týždeň v mesiaci tak, ako to uviedol konajúci súd. navrhol preto, aby odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné na obidve maloleté deti 200 € mesačne s tým, že na maloletého N. 130 € a na maloleté N. 70 € mesačne a v časti úpravu styku rozhodol tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku 16.30 hod. do nedele 18. 00 hod..

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zákonný. Poukázala na nepomer týkajúci sa majetkových a finančných pomerov na strane odporcu a na strane navrhovateľky, ktorá má v starostlivosti dve maloleté deti. Odporcov priemerný mesačný zárobok je 1.000 € mesačne, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj vo svojom odvolaní, pričom tento príjem nepovažuje v nijakom prípade za nadštandardný s tým, že ide o príjem, ktorý človeku s dvomi deťmi umožňuje štandardný spôsob života, nič viac. V tejto súvislosti zdôraznila, že maloleté deti sú zverené predovšetkým do jej osobnej starostlivosti. S maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť a energie. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 194,70 € a prídavky na deti vo výške 45,08 €, pričom tento mesačný finančný príjem nestačí ani na úhradu základných potrieb maloletých detí. V tejto súvislosti porovnala pomery na strane odporcu, ktorý žije sám, v dvojizbovom byte, pričom jeho jediným dôvodným výdavkom je zálohová platba na byt 210 €, ktorá tak, ako zdôraznila, je zálohová a odporca pravidelne obdrží preplatky, nakoľko žije v domácnosti sám. Vyslovila názor, že maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov a v danom prípade je životná úroveň odporcu nepomerne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky spolu s maloletými deťmi. Vo veci odvolania odporcu o úprave styku s maloletými deťmi súhlasila s tým, aby výrok bol zmenený v zmysle návrhu odporcu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výrok, ktorým návrh matky súd v prevyšujúcej časti zamietol odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a vo vzťahu k výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je toho presvedčenia, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcom uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o určení výživného. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že námietka odporcu týkajúca sa nedostatočne zisteného jeho priemerného mesačného zárobku nie je dôvodná, nakoľko z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd si vyžiadal od zamestnávateľa odporcu Ixonos Slovakia, s.r.o. správu o priemernom mesačnom zárobku, z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný zárobok odporcu za rok 2011 a 2012 bol 1.084 € mesačne. Odvolací súd nemohol zohľadniť ani námietky týkajúce sa označenia štandardného, resp. nadštandardného priemerného mesačného zárobku odporcu, ale tak, ako aj konajúci súd vychádzal zo skutočných oprávnených a nevyhnutných nárokov tak odporcu, ako aj odôvodnených a nevyhnutných potrieb a nárokov maloletých detí a v neposlednom rade ku skutočnosti, že navrhovateľka je na materskej dovolenke a jej príjem spočíva v rodičovskom príspevku a prídavkov na dve maloleté deti, čo predstavuje príjem, ktorý nepochybne nie je dostatočný ani na zabezpečenie základných a nevyhnutných potrieb maloletých detí a je zrejmé, že v prípade, ak by mala navrhovateľka

žiť samostatne s dvomi maloletými deťmi bez finančnej a materiálnej pomoci svojej matky, resp. rodičov, za daných okolností by jej existencia s deťmi bola ohrozená. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je závislé od viacerých faktorov. Prvoradé sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré zákon o rodine pomenoval ako výživa dieťaťa. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a životný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne a to z viacerých hľadísk, ktoré môžu ovplyvniť vek, zdravotný stav dieťaťa, štúdium dieťaťa a podobne. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného je v aplikačnej praxi potrebné prihliadať u matky predovšetkým na výšku jej príjmu, možnosti jej bývania, či sa osobne o dieťa stará, náklady matky na domácnosť, jej životnú úroveň, jej zdravotný stav, finančné zázemie a konkrétne výdavky na maloleté dieťa. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného na strane otca, teda odporcu je potrebné skúmať výšku jeho príjmu, jeho zamestnanie, iné jeho príjmy, t.j. príjmy iné, než zo závislej činnosti, ktoré podliehajú dane z príjmu a možnosti jeho bývania, vrátane toho, či je vlastníkom nehnuteľnosti, jeho náklady a životnú úroveň. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodiča, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby deti v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, resp. inej činnosti dieťaťa. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s hodnotením možnosti schopnosti a majetkových pomerov odporcu vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine a je toho presvedčenia, že odporca môže reálne plniť bez toho, aby si privodil finančnú núdzu svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako to určil súd prvého stupňa. Preto napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom v zmysle ust. potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku odporcu s maloletými deťmi. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za daných okolností je takto upravený styk predovšetkým v záujme a v prospech maloletých detí, je upravený v podstate zmysle návrhov obidvoch rodičov, v neštandardne rozsiahlej miere tak, aby aj odporcovi napriek rozvodu bolo umožnené dostatočne sa podieľať na výchove maloletých detí, a to nielen finančne, ale aj osobne. Odvolací súd nevidel dôvod meniť rozsudok súdu prvého stupňa na základe námietky otca, ktorá spočíva vo formulácii výroku, nakoľko tento sa fakticky zhoduje s návrhom odporcu a je formulovaný tak, že žiadnym spôsobom neupiera ani neukracuje otca oproti navrhovanej zmene uvedenej v odvolaní odporcu. Preto aj tento výrok v zmysle ust. ako správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.