Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-165-2013.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa E. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. R. č. X proti odporkyni E. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na ul. R. č. X zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 27 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. G. Č. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.1.2013 č.k. 25P 295/2012-32 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou. Maloletú G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľ a odporkyňa sú oprávnení mal. G. zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu mal. G. 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odporkyni od právoplatnosti o výroku o rozvode. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa a uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., pretože neboli správne aplikované základné zásady stanovenia výživného a to možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nakoľko výška určenej vyživovacej povinnosti je nízka. Poukázala na to, že preukázala odôvodnené potreby maloletej a na ich zabezpečenie je dôvodné určenie výživného v sume 350 € mesačne. Vyslovila názor, že výdavky uvádzané navrhovateľom sú nadhodnotené a tieto neboli žiadnym spôsobom zdokladované a teda v ich opodstatnenosti absentuje faktor zreálnenia, čo má za následok pochybnosti o ich existencii. V priebehu prvostupňového konania, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že vynakladá sumu 200 € titulom nájomného, teda v celkovej sume 400 €, tento výdavok nebol preukázaný, nakoľko otec býva u svojej priateľky v jej rodinnom dome. Položky vynakladané navrhovateľom na poistky manželky, dcéry a syna v celkovej sume 88 €, tieto prestal uhrádzať a pokiaľ sa jedná o navrhovateľovu úhradu výletu mal. G. do Paríža v cene 230 € a navrhovateľom uvádzaného školného 60 €, ide o mimoriadne príspevky, ktoré nepatria do sumy posudzovanej ako základ pre výpočet podielu na zabezpečovanie bežných každodenných existenčných potrieb maloletej. Pri porovnaní rozdielov jej príjmu a nákladov, ktoré každomesačne vydáva na zabezpečenie potrieb maloletej a vedenie domácnosti, ktorú s ňou zdieľa aj syn navrhovateľa, je pomer disponibilných voľných použiteľných príjmov navrhovateľa neprimerane vysoký a jeho súdom upravený príspevok na výživu maloletej nevystihuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Deficit rovného rozdelenia a spolupodieľania sa navrhovateľa na zabezpečovaní hmotných potrieb
maloletej vykrýva na úkor vlastných, často aj základných potrieb pre neúmernosť podieľania sa na nevyhnutných nákladoch životnej úrovne dcéry, keď z vyčíslenej sumy 500 € má ona s príjmom 596 € uhrádzať 300 € a otec sa podieľa na nákladoch životnej úrovne svojej dcéry sumou 200 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z jej priemerného mesačného príjmu 596 € je na zabezpečenie potrieb maloletej vynakladaných každomesačne 417 € (t.j. podiel na stravnom 150 €, podiel na nájomnom 150 €, cestovné 10 €, hádzaná 17 €, spevokol 6 €, hygienické potreby 75 €, školské pomôcky 10 €), čo znamená, že z disponibilných, inak použiteľných prostriedkov jej zostáva 179 € a navrhovateľovi 590 €. Poukázala na to, že otec býva u priateľky, obaja dosahujú príjem, obaja majú ustálené prirodzene vyhranené hmotné požiadavky, pričom ona vedie a udržuje domácnosť sama a výdavky zabezpečuje z jediného príjmu a má vedomosť o tom, že otec bol na dovolenke s priateľkou v Egypte. Ohľadne odôvodnených potrieb mal. G. poukázala na skutočnosť, že sa jedná o dospievajúce dievča a s tým súvisiace potreby, najmä čo sa týka zdravotnej starostlivosti, ošatenia, stravy, ktoré majú vzrastajúci charakter nákladov a priebežná tvorba akéhosi fondu na úhradu týchto položiek nebola súdom zahrnutá do sumy príspevku na výživu maloletej a vyživovacia povinnosť podľa napadnutého rozsudku nie je založená na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť rozsudok a zvýšiť výživné na 350 € mesačne.
Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože náklady spojené so školou hradí výslovne on a samotné školné činí jednorazovo 67 € ročne, k čomu je potrebné prirátať poistné a pravidelné príspevky, ktoré platí on a nie matka. Rôzne aktivity maloletej taktiež platí on a len za výlet do Paríža uhradil 250 €, pričom pravidelne prispieva polovicou na rôzne mimoškolské aktivity, napríklad sústredenia a podobne. Mimoškolské aktivity týkajúce sa športu hradí výlučne on a jedná sa o hádzanú a náklady s tým spojené a taktiež všetky zdravotné náklady zabezpečuje výlučne on, prehliadky, očné, kardio 20 €, zubné vyšetrenia niekoľkokrát ročne, pričom jedna blomba stojí 35 €. Maloletá sa podrobila operácii kolena, kde úhradu s tým spojenú 300 € taktiež uhradil výlučne on a fyzioterapeuta v sume 300 € uhrádzal taktiež on, ako aj náklady na rôzne zdravotné pomôcky, pričom sa jedná o sumy 20 € vyššie. Maloletej pravidelne platí telefón 10 € a prispieva jej vreckové 10 € mesačne a pravidelne jej sporí mesačne 23,70 € a prvý vklad bol vo výške 50 € a spláca spoločnú pôžičku 53,13 €, pričom všetko z nej zabezpečené užíva matka dieťaťa. Poukázal na to, že matka maloletej v rámci svojej životnej úrovne si mohla dovoliť zakúpiť motorové vozidlo za 5.000 €, zaplatiť za vodičské oprávnenie 400 €, pričom on takéto služby si dovoliť nemôže.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva, o výchove, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletú dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil výživné, pričom matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Navyše odvolacie dôvody tvorili obranu matky už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a
v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. K odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby maloletej, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade stanovená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Uvedené zvýšené výdavky predstavuje u maloletého dieťaťa tiež príprava na budúce povolanie a jeho mimoškolské činnosti a aktivity smerujúce k prehlbovaniu jeho vzdelania, ale najmä k zlepšovaniu zdravotného stavu, na úhrade ktorých sa otec aktívne podieľa. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, keď určil výživné sumou 200 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácii otca a výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu určeného výživného od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.