Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/165/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa E. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. R. č. X proti odporkyni E. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na ul. R. č. X zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 27 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. G. Č. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.1.2013 č.k. -32 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou. Maloletú G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľ a odporkyňa sú oprávnení mal. G. zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu mal. G. 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odporkyni od právoplatnosti o výroku o rozvode. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa a uplatnila odvolací dôvod podľa ust. , pretože neboli správne aplikované základné zásady stanovenia výživného a to možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nakoľko výška určenej vyživovacej povinnosti je nízka. Poukázala na to, že preukázala odôvodnené potreby maloletej a na ich zabezpečenie je dôvodné určenie výživného v sume 350 € mesačne. Vyslovila názor, že výdavky uvádzané navrhovateľom sú nadhodnotené a tieto neboli žiadnym spôsobom zdokladované a teda v ich opodstatnenosti absentuje faktor zreálnenia, čo má za následok pochybnosti o ich existencii. V priebehu prvostupňového konania, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že vynakladá sumu 200 € titulom nájomného, teda v celkovej sume 400 €, tento výdavok nebol preukázaný, nakoľko otec býva u svojej priateľky v jej rodinnom dome. Položky vynakladané navrhovateľom na poistky manželky, dcéry a syna v celkovej sume 88 €, tieto prestal uhrádzať a pokiaľ sa jedná o navrhovateľovu úhradu výletu mal. G. do Paríža v cene 230 € a navrhovateľom uvádzaného školného 60 €, ide o mimoriadne príspevky, ktoré nepatria do sumy posudzovanej ako základ pre výpočet podielu na zabezpečovanie bežných každodenných existenčných potrieb maloletej. Pri porovnaní rozdielov jej príjmu a nákladov, ktoré každomesačne vydáva na zabezpečenie potrieb maloletej a vedenie domácnosti, ktorú s ňou zdieľa aj syn navrhovateľa, je pomer disponibilných voľných použiteľných príjmov navrhovateľa neprimerane vysoký a jeho súdom upravený príspevok na výživu maloletej nevystihuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Deficit rovného rozdelenia a spolupodieľania sa navrhovateľa na zabezpečovaní hmotných potrieb

maloletej vykrýva na úkor vlastných, často aj základných potrieb pre neúmernosť podieľania sa na nevyhnutných nákladoch životnej úrovne dcéry, keď z vyčíslenej sumy 500 € má ona s príjmom 596 € uhrádzať 300 € a otec sa podieľa na nákladoch životnej úrovne svojej dcéry sumou 200 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z jej priemerného mesačného príjmu 596 € je na zabezpečenie potrieb maloletej vynakladaných každomesačne 417 € (t.j. podiel na stravnom 150 €, podiel na nájomnom 150 €, cestovné 10 €, hádzaná 17 €, spevokol 6 €, hygienické potreby 75 €, školské pomôcky 10 €), čo znamená, že z disponibilných, inak použiteľných prostriedkov jej zostáva 179 € a navrhovateľovi 590 €. Poukázala na to, že otec býva u priateľky, obaja dosahujú príjem, obaja majú ustálené prirodzene vyhranené hmotné požiadavky, pričom ona vedie a udržuje domácnosť sama a výdavky zabezpečuje z jediného príjmu a má vedomosť o tom, že otec bol na dovolenke s priateľkou v Egypte. Ohľadne odôvodnených potrieb mal. G. poukázala na skutočnosť, že sa jedná o dospievajúce dievča a s tým súvisiace potreby, najmä čo sa týka zdravotnej starostlivosti, ošatenia, stravy, ktoré majú vzrastajúci charakter nákladov a priebežná tvorba akéhosi fondu na úhradu týchto položiek nebola súdom zahrnutá do sumy príspevku na výživu maloletej a vyživovacia povinnosť podľa napadnutého rozsudku nie je založená na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť rozsudok a zvýšiť výživné na 350 € mesačne.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože náklady spojené so školou hradí výslovne on a samotné školné činí jednorazovo 67 € ročne, k čomu je potrebné prirátať poistné a pravidelné príspevky, ktoré platí on a nie matka. Rôzne aktivity maloletej taktiež platí on a len za výlet do Paríža uhradil 250 €, pričom pravidelne prispieva polovicou na rôzne mimoškolské aktivity, napríklad sústredenia a podobne. Mimoškolské aktivity týkajúce sa športu hradí výlučne on a jedná sa o hádzanú a náklady s tým spojené a taktiež všetky zdravotné náklady zabezpečuje výlučne on, prehliadky, očné, kardio 20 €, zubné vyšetrenia niekoľkokrát ročne, pričom jedna blomba stojí 35 €. Maloletá sa podrobila operácii kolena, kde úhradu s tým spojenú 300 € taktiež uhradil výlučne on a fyzioterapeuta v sume 300 € uhrádzal taktiež on, ako aj náklady na rôzne zdravotné pomôcky, pričom sa jedná o sumy 20 € vyššie. Maloletej pravidelne platí telefón 10 € a prispieva jej vreckové 10 € mesačne a pravidelne jej sporí mesačne 23,70 € a prvý vklad bol vo výške 50 € a spláca spoločnú pôžičku 53,13 €, pričom všetko z nej zabezpečené užíva matka dieťaťa. Poukázal na to, že matka maloletej v rámci svojej životnej úrovne si mohla dovoliť zakúpiť motorové vozidlo za 5.000 €, zaplatiť za vodičské oprávnenie 400 €, pričom on takéto služby si dovoliť nemôže.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva, o výchove, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletú dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. . Súd prvého stupňa správne a zákonne určil výživné, pričom matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Navyše odvolacie dôvody tvorili obranu matky už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. a

v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. K odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby maloletej, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade stanovená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Uvedené zvýšené výdavky predstavuje u maloletého dieťaťa tiež príprava na budúce povolanie a jeho mimoškolské činnosti a aktivity smerujúce k prehlbovaniu jeho vzdelania, ale najmä k zlepšovaniu zdravotného stavu, na úhrade ktorých sa otec aktívne podieľa. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, keď určil výživné sumou 200 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácii otca a výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu určeného výživného od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.