Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19CoE-92-2013.pdf
PDF · 77.79 KB
Case nature
Subarea
19CoE/92/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: B. N. - O., so sídlom B. C. XX, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom W.. B. S., so sídlom W. 2, D., proti povinnému: N. O. s.r.o., so sídlom C. I. XX, M., Y.: XX XXX XXX (t.č. vymazaný z obchodného registra), pre vymoženie istiny vo výške 2.054,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. októbra 2012, č.k. 15Er/879/2009-15, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 109,97 Eur, k rukám súdneho exekútora PhDr. JUDr. M. A., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,41 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12Ro/18/2009 z 16.02.2009. Poverený súdny exekútor dňa 20.12.2010 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd citoval ustanovenie § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/66/2010-114 zo dňa 17. februára 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2011, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť N. O. s.r.o., so sídlom Na I. XX, M., IČO: XX XXX XXX pre nedostatok majetku dlžníka. Následne, dňa 13.04.2011, bol povinný z obchodného registra vymazaný. Súd uviedol znenie § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 127,36 Eur. Tieto trovy špecifikoval ako odmenu za 13 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného /Soc. poist., DÚ/, každé zisťovanie majetku povinného /ODI, kataster, 4 x konateľ/. Taktiež si vyúčtoval aj náhradu hotových výdavkov (poštovné - 71 Eur, telekomunikačné poplatky, zložky, obálky - 5 Eur) v celkovej sume 76 Eur. Nakoľko je súdny exekútor plátca DPH, pripočítal si k odmene aj 19 % DPH, t.j. 8,20 Eur. Odmena bola súdnemu exekútorovi priznaná za 12 úkonov exekučnej činnosti, nakoľko zisťovanie majetku povinného cez kataster, nebolo exekučným spisom preukázané. Vynaloženie hotových výdavkov na poštovné (doručenie žiadosti o udelenie poverenia, 2 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie výzvy na vyhlásenie o majetku - 4 x, doručenie správy o stave exekúcie 1 x, doručenie návrhu na uloženie poriadkovej pokuty 1x a návrhu na zastavenie exekúcie 1 x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x, doručenie exekučného príkazu 4 x), úhradu nákladov za telekomunikačné poplatky, úhradu kancelárskych potrieb (obal, papier, obálky) v celkovej výške 29 Eur súd považuje za účelné, a preto náhradu týchto výdavkov exekútorovi priznal. Výdavky za poštovné (uznesenie na vyznačenie právoplatnosti, zrušenie exekučných príkazov do bánk, vrátenie poverenia v celkovej výške 24,20 Eur) súd nemohol priznať, nakoľko k vynaloženiu týchto výdavkov doposiaľ nedošlo. Výdavky za poštovné doručenia príkazu na začatie exekúcie, ktoré súdny
exekútor doručoval do piatich bánk, súd priznal iba poštovné za doručenie dvom bankám, nakoľko z obsahu exekučného spisu bolo preukázané zistenie účtov v dvoch bankách. Tak isto aj v prípade doručovania exekučných príkazov, ktoré súdny exekútor doručoval spolu 13 bankám, 2 x povinnému a 2 x oprávnenému, súd priznal výdavky iba za doručovanie 1 x povinnému, 1 x oprávnenému a dvom bankám, v ktorých mal povinný, ako bolo zistené, vedené účty. Doručovanie exekučných príkazov do každej banky, bez predchádzajúceho zistenia, či tam má povinný vedený účet považuje súd za neúčelné a nehospodárne. Poukázal na § 95 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty. Súd priznal DPH v uplatnenej 19% sadzbe. Súdnemu exekútorovi tak priznal náhradu trov exekúcie v sume 76,41 Eur (odmenu za úkony 39,84 Eur + 19 % DPH 7,57 Eur + náhradu hotových výdavkov 29 Eur). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Nesúhlasí s nepriznaním vyčíslených trov označených ako výdavky za poštovné za uznesenie na vyznačenie právoplatnosti, zrušenie exekučných príkazov do bánk, vrátenie poverenia v celkovej výške 24,20 Eur. Poukázal na to, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a jej vyznačenia pri vrátení poverenia musí súdny exekútor písomne oznámiť túto skutočnosť všetkým osobám, pre ktoré vydal exekučný príkaz a aj finančným ústavom oznámiť zastavenie konania. Hotové výdavky o právoplatnom skončení, a teda zrušení budú verifikovateľné až po skončení exekúcie a vyplývajú z procesu konania. Má za to, že žiadna právna norma neuvádza koľko úkonov má byť vo veci vykonaných, ak sa má dosiahnuť požadovaný výsledok. Neuznanie výdavkov za doručovanie do viacerých bánk súdom považoval za nesprávne. Nemá vedomosť, že podnikateľské subjekty a občania majú účty len v tých bankách, ktoré oznámia štátnej správe. Má za to, že Exekučný poriadok neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť doručiť príkaz na začatia exekúcie len tej banke, v ktorej má za preukázané, že vedie účet povinnému. V čase rozhodovania o DPH už minimálne rok nebola jej výška 19%, ale 20%. Nesúhlasí so spochybnením doručenia zásielky pre účastníkov konania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd predmetné rozhodnutie zrušil a vo veci znovu rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Odmena súdneho exekútora sa určuje podľa § 196 a nasl. Exekučného poriadku v nadväznosti na vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
O trovách exekučného konania v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady stanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, 2, podľa ktorého možno uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Okresný súd postupoval správne keď súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky za 12 úkonov exekučnej činnosti (tak ako sú špecifikované v uznesení okresného súdu) po 3,32 Eur, t.j. 39,84 Eur, keďže zisťovanie majetku povinného cez kataster nebolo exekučným spisom preukázané.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Po preskúmaní všetkých rozhodujúcich námietok v odvolaní vznesených a po oboznámení sa s exekučným spisom krajský súd považuje za nesprávne priznanie náhrady hotových výdavkov. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov aj za doručenie príkazu na začatie exekúcie do ďalších troch bánk a doručenie exekučného príkazu do ďalších jedenástich bánk, povinnému a oprávnenému, nakoľko ide o účelné a bežné výdavky súvisiace s výkonom exekúcie, ktoré sú aj hodnoverne preukázané priloženými originálmi doručeniek v exekučnom spise. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že náhradu za výdavky za doručenie uznesenia na vyznačenie právoplatnosti, zrušenie exekučných príkazov do bánk a vrátenie poverenia nie je možné priznať, nakoľko k ich vynaloženiu doposiaľ neprišlo. Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada hotových výdavkov v celkovej výške 51,80 Eur (a to telekomunikačné, založenie spis. zložky, obálky - 5 Eur, poštovné - 46,80 Eur).
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, prináleží mu taktiež DPH v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku z priznanej odmeny a náhrad. Krajský súd sa však nestotožňuje s postupom okresného súdu, pokiaľ ide o priznanie DPH z odmeny vo výške 19% a nepriznanie DPH z náhrady za hotové výdavky. Podľa názoru krajského súdu súdnemu exekútorovi prináleží DPH aj z náhrady za hotové výdavky, keďže veta druhá ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné vzhľadom na absenciu prechodných a záverečných ustanovení v danej veci aplikovať, priznáva DPH z odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona s účinnosťou odo dňa 01.01.2012 (zákon č. 348/2011 Z.z.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 39,84 Eur za 12 úkonov exekučnej činnosti. Hotové výdavky boli súdnemu exekútorovi priznané podľa § 22 vyhlášky vo výške 51,80 Eur. Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH, odmena a hotové výdavky vo výške 91,64 Eur sú podľa § 196 EP zvýšené o 20% DPH, t.j. 18,33 Eur, na celkovú výšku 109,97 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .