Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-48-2013.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. XXXX/ XX, zastúpená JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti odporcovi: W.. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. XXXX/XX, t.č. O. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. januára 2013, č. k. 24P/259/2012-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde v Nitre 16. 08. 2012 domáhala určenia výživného od odporcu, ktorý je jej otcom, vo výške 200 eur mesačne, dôvodiac tým, že jej rodičia od 27.07.2012 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti navštevuje 1. ročník Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, výživou je odkázaná na svojich rodičov a odporca od jej odchodu zo spoločnej domácnosti jej neprispieva žiadnou sumou a finančne ju tak zabezpečuje iba matka.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 110,-eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 16.08. 2012. Zročné výživné za obdobie od 16. 08. 2012 do 31. 12. 2012 vo výške 46,80 eura súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu bol podaný čiastočne dôvodne. Odporca, ktorý je otec navrhovateľky, opustil spoločnú domácnosť v ktorej žil s navrhovateľkou jej matkou a mal. bratom navrhovateľky v júli 2012 a odsťahoval sa k svojej sestre ktorej na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieva sumou 170 eur mesačne. Odporca je zamestnaný ako vodič v spoločnosti SEC spol. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 469,71 eura mesačne. Okrem navrhovateľky má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. synovi G. E. nar. XX.XX.XXXX, pričom výška výživného na toto dieťa zatiaľ nebola súdom určená, pretože rozvodové konanie ktoré sa vedie na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 24P/179/2012, doposiaľ nie je právoplatne skončené v časti výživného pre mal. dieťa, pretože matka dieťaťa podala odvolanie proti výške výživného určeného súdom prvého stupňa v sume 80 eur mesačne. Odporca po opustení spoločnej domácnosti prispieval navrhovateľke na výživu sumou 90 eur a to v mesiaci august, september, október, november a december 2012.
Navrhovateľka je študentkou prvého ročníka denného bakalárskeho študijného programu elementárna a predškolská pedagogika na Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, pričom výdavky navrhovateľky pozostávajú najmä z výdavkov na bývanie, stravovanie, oblečenie a z výdavkov na školu. Navrhovateľka
býva v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým bratom. Pokiaľ ide o matku navrhovateľky, táto pracuje ako učiteľka na Strednej odbrnej škole polytechnickej v Nitre, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 665,63 eura. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa sústavne pripravuje na budúce povolanie , v dôsledku čoho nie je schopná sama sa živiť, je výživou odkázaná na oboch rodič. S prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky, na schopnosti , možnosti a majetkové pomery odporcu ako aj na vyživaciu povinnosť matky navrhovateľky a na rodinné prídavky, ktoré slúžia na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, za primeranú považoval výšku výživného v sume 110 eur mesačne a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pritom zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu, pričom pri posudzovaní jeho možností a schopností vychádzal z príjmu odporcu vo výške 469,71 eura ako aj zo skutočnosti, že iný príjem odporca nemá. Zročné výživné za obdobie od 16.08.2012 do 31. 12. 2012 v sume 46,80 eur súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v zročnom výživnom zohľadnil sumu 450 eur, ktorú odporca uhradil v priebehu konania navrhovateľke z titulu výživného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so skutočným a právnym stavom veci a s ohľadom na uvedené dôvody je nepreskúmateľný. Uviedla, že súd prvého stupňa akceptoval len tvrdenia odporcu ohľadne jeho mesačných nákladov, pričom napriek jej požiadavke súd nezisťoval majetkové pomery odporcu, týkajúce sa jeho vlastníctva nehnuteľností, ako aj dedičstva po jeho otcovi neb. E. E., pričom ak odporca bol dedičom zo zákona po jeho nebohom otcovi tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou podľa názoru navrhovateľky zbavil svojho spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého v dedičskom konaní darovacou zmluvou v prospech svojej sestry C. E.. Rovnako súd prvého stupňa neskúmal, či a koľko bankových účtov má odporca resp. či má ďalšie dispozičné práva k účtom vedených na jeho matku. Poukázala na to, že z jej strany bola predložená podrobná špecifikácia jej odôvodnených potrieb, v ktorých boli zahrnuté aj nečakané výdavky ako napr. flauta, notebook, ktoré navrhovateľka nevyhnutne potrebuje pre svoje štúdium. Tým, že súd nevykonal navrhované dokazovanie, neúplne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok neprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že určené výživné nezodpovedá jej odôvodneným potrebám.
Navrhovateľka podaním zo dňa 21.1.2013 namietala zaujatosť zákonnej sudkyne. Uviedla, že sudkyňa vec nerieši v prospech navrhovateľky, ale v prospech odporcu, ktorý sa chce vyhnúť vyživovacej povinnosti a platiť čo najmenej. Viackrát žiadala súd o vykonanie dokazovania preverením v peňažných ústavoch, či má odporca účet, vrátane účtov jeho matky V. E., rod. D., ktorý návrh na doplnenie dokazovania nebol ani uvedený v zápisnici z pojednávania. Preverenie tejto skutočnosti navrhla z dôvodu, aby sa preukázalo, že odporca má aj iný príjem ako je len 469,71 eura mesačne. Navyše právny zástupca odporcu sa k zástupkyni navrhovateľky neprimerane správal a sudkyňa reagovala na túto skutočnosť až vtedy, keď ju na to upozornila. Konajúca sudkyňa má rovnaké priezvisko ako je rodné priezvisko matky odporcu, čím má dôvodné podozrenie z ich príbuzenského pomeru.
Zákonná sudkyňa sa vyjadrila dňa 28.1.2013 k námietke zaujatosti. Uviedla, že nemá žiadny pomer k veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom. Vo veci sa necíti byť zaujatá. Nie je v príbuzenskom vzťahu s matkou odporcu napriek zhodnému priezvisku s matkou odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že súd vychádzal iba z jeho tvrdení, keďže predložil dôkazy preukazujúce výšku jeho výdavkov. Dodal, že výška jeho výdavkov spojených s bývaním bola určená spravodlivosti ako 1 všetkých týchto výdavkov, keďže v nehnuteľnosti býva spolu s jeho sestrou, matkou a neterou. Ohľadne dedičského konania po jeho otcovi dodal, že v rámci vyporiadania dedičstva nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. O. jeho sestra, a to ešte v roku 2006. Rovnako v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal , že dňa 02.05.2012 mu boli na jeho účet poukázané finančné prostriedky v sume 1.070,78 eura titulom výplaty podielových listov jeho otca , ktorý mal tieto peniaze uložené v Slovenskej sporiteľni a.s., o čom doložil výpis z jeho účtu. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 OSP) ani na jeho zmenu (§ 220 OSP) a s poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 62 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom zo dňa 16. 08. 2012 domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorý je jej otcom, vo výške 200 eur mesačne, dôvodiac tým, že jej rodičia od 27.07.2012 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ona v súčasnosti navštevuje 1. ročník Pedagogickej fakulty UKF v Nitre a výživou je odkázaná na svojich rodičov. Odporca od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti jej neprispieva na výživu žiadnou sumou a všetky jej potreby zabezpečuje len jej matka.
Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie) a
vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje a to až do jeho dokončenia. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí teda ani od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. plnoletosti, ale iba od toho, či dokáže svoje potreby samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle § 75 ods. 1 OSP súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného je potrebné zistiť nielen aktuálne príjmy povinného rodiča, jeho osobné a majetkové pomery vo všeobecnosti, s prihliadnutím na životný štandard, okruh iných vyživovacích povinností, ako aj zistiť uvedené skutočnosti aj na strane druhého rodiča plnoletého dieťaťa, ktoré je nie je schopné samé sa živiť.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie osobných a majetkových pomerov oboch rodičov navrhovateľky ako aj jej odôvodnených potrieb. Pri určení výživného vychádzal z príjmov, ktoré dosahujú obaja rodičia v zamestnaní, avšak v tomto smere sa súd prvého stupňa nevysporiadal s tým, že matka navrhovateľky prenajíma nehnuteľnosti vo výške 360 eur mesačne - rodinný dom a zastavené plochy a nádvoria o výmere 438 m2, nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané na LV č. XXXX, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2011 (č.l. 20 spisu). Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že matka navrhovateľky je zapísaná ako výlučný vlastník okrem uvedených nehnuteľností aj ornej pôdy vo výmere 209 m2 a zastavaných plôch a nádvoria o výmere 742 m2, pričom súd prvého stupňa neskúmal či má z týchto nehnuteľností nejaký príjem. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, v akom štádiu sa nachádza rozvodové konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/179/2012 v ktorom sa rozhoduje aj o výške výživného zo strany odporcu na mal. syna. Nedostatočne sa súd prvého stupňa zaoberal výdavkami navrhovateľky. Odvolací súd poukazuje na prehľad výdavkov navrhovateľky na č.l. 19 spisu, v ktorom vyčíslila svoje mesačné výdavky na 870 eur, medzi ktorými sú zahrnuté okrem základných potrieb na bývanie, stravu, oblečenie, školské výdavky aj také náklady, z ktorých nie je zrejmé, prečo ich znáša navrhovateľka a či sa vôbec jedná o nevyhnutné náklady (napr. dane za záhradu a stavbu vo výške 1/3, pričom nie je zrejmé či je navrhovateľka ich spoluvlastníčkou resp. z akého titulu má daňové povinnosti, náklady na bazén, za kontrolu plynového kotla). Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani ďalšími výdavkami navrhovateľky o ktorých tvrdila, že ich už vynaložila z vlastných peňazí a to sumou 300 eur na Taliansko (nie je zrejmé či išlo o dovolenku alebo študijný pobyt a z akých peňazí ho financovala), ďalej sumou 380 eur na autoškolu, pretože v spise absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že by navrhovateľka navštevovala, resp. v súčasnosti navštevuje autoškolu. Rovnako tak súd prvého stupňa nezisťoval ďalšie navrhovateľkou tvrdené nevyhnutné výdavky (nový mobil, notebook, flauta). Navrhovateľka medzi svoje výdavky zahrnula aj stavebné sporenie v sume 664 eur na rok, čo ničím nedokladovala - nedoložila predmetnú zmluvu o stavebnom sporení, ktorá by preukazovala druh a účel stavebného sporenia. Pokiaľ navrhovateľka odôvodňuje výšku požadovaného výživného, nestačí len tvrdiť že má určité výdavky, ale ich musí aj preukázať.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní, súd doplní dokazovanie pre riadne zistenie skutkového stavu a to najmä tým, že vypočuje oboch rodičov navrhovateľky, najmä matku a to za účelom náležitého zistenia ich osobných, majetkových a zárobkových možností. Pripojí si rozvodový spis rodičov navrhovateľky na zistenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k mal. synovi, posúdi odôvodnenosť navrhovateľkou tvrdených jej nevyhnutných nákladov a až po takomto doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa opätovne o návrhu navrhovateľky na určenie výživného rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
K námietke zaujatosti, ktorá bola vznesená navrhovateľkou písomne dňa 21. 01. 2013, voči vec prejednávajucej sudkyni, odvolací súd dodáva, že nebol daný zákonný dôvod na ňu prihliadnuť, keďže
navrhovateľka namietala dôvody, ktoré sa týkali procesného postupu sudkyne v konaní, ktoré okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu /§ 14 ods.1, § 15a ods.5 OSP/. V časti námietky o zhode priezvisk sudkyne a matky odporcu , táto námietka nebola uplatnená v zákonnej lehote ( § 15 ods.2 OSP), keďže navrhovateľka mala už v čase podania návrhu, teda už v auguste 2012 vedomosť o zhode mena a priezviska zákonnej sudkyne a matky odporcu, pričom námietku podala až dňa 21.1.2013. Námietka navrhovateľky nemala byť vôbec odvolaciemu súdu predložená (§ 16 ods. 2 OSP), keďže ide o námietku týkajúcu sa procesného postupu konajúcej sudkyne, na ktorú sa podľa § 15a ods. 5 OSP neprihliada, a preto odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.