Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4CoE-232-2012.pdf
PDF · 69.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/232/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: F. P., so sídlom v V., XX. R. 8, C. XX XXX XXX, pobočka Z., M.R.X. XXXX/XX proti povinnému : R. V., bytom 9. U. XXX/XX, V. nad V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody B. nad P., o vymoženie sumy 51,91 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. mája 2012, č.k. 6Er/38/2012 - 18, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Mgr. C. L. so sídlom Exekútorského úradu v O. vykonaním exekúcie. Dňa 19.04.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý doručil povinný súdnemu exekútorovi dňa 04.04.2012. Svoj návrh povinný odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený. Povinnému ostáva po zaplatení nákladov na výkon trestu 16 - 17 Eur, ktoré používa na zabezpečenie si zdravotného ošetrenia. Na základe uvedených skutočností povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. poriadku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený po výzve na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nesúhlasne s tým, že je pracovne zaradený a exekúcia sa môže vykonávať zrážkami zo mzdy. Na návrhu výkonu rozhodnutia formou exekúcie v celom rozsahu trvá. V závere rozhodnutia uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný je fyzickou osobou a je tu predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už kúpou alebo darom.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že je bez pracovného príjmu a majetku, čo verifikoval aj súdny exekútor. Z výšky pracovnej odmeny vypláva, že táto nepostačuje ani na krytie jeho osobných potrieb, lekárskeho ošetrenia, doplatky za lieky a nákup hygienických potrieb. Tento stav napriek svojej snahe vo výkone trestu zmeniť nemôže. Rovnaké problémy bude mať aj po prepustení z výkonu. Navrhol, aby súd prvého stupňa postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. poriadku. Vymáhanie pohľadávky označil za nehospodárne a finančne neefektívne. K odvolaniu priložil doklad o výške pracovnej odmeny a vyplnené tlačivo pre dokladovanie jeho pomerov ako účastníka konania, ktoré slúži na účely rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
Oprávnený sa k odvolaniu povinného písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal ju bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O zastavení exekúcie sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie, ktorý bol doručený dňa 06.02.2012 súdnemu exekútorovi Mgr. C. L., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Z., č. 700-1510026008-GC04/08 zo dňa 15.01.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2008. Súd prvého stupňa dňa 14.02.2012 vydal súdnemu exekútorovi Mgr. C. L. poverenie č. 5301 015486 * na vymoženie sumy 51,91 Eur s prísl.. Dňa 04.04.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa vyjadril oprávnený , že s ním nesúhlasí a trvá na exekúcii v celom rozsahu. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 21.05.2012, č.k. 6 Er38/2012-18 rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že jeho návrh zamietol.
Odvolací súd konštatuje, že pre záver o tom, či je nevyhnutné zastaviť exekúciu pre nedostatok majetku povinného sa musí uvažovať o celom majetku povinného. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Aj napriek tomu, že povinný v súčasnosti je umiestnený vo výkone trestu, kde poberá mesačne odmenu za prácu v rozsahu v prieme 25,04 Eur ( za mesiace január a február 2012, č.l. 21 ) a momentálne nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, neznamená to ešte, že sa jedná o stav trvalý. Povinný je v produktívnom veku, vyučený autoklampiar a je predpoklad, že v budúcnosti po skončení výkonu trestu sa môže zamestnať a nadobudnúť majetok. Preto je možné dôvodne konštatovať, že sa jedná u povinného o insolventnosť dočasného charakteru.
Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je opodstatnené. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie povinného, že je nemajetný a jeho vyhliadky do budúcnosti nie sú optimistické, nemožno považovať za taký dôkaz na zastavenie exekúcie, tak ako to má na mysli § 57 ods. 1 písm./ h. Ex. poriadku. I napriek tomu, že súdny exekútor v súčasnosti nemá možnosť zatiaľ nijakým zákonným spôsobom uspokojiť pohľadávku. Avšak predčasným zastavením exekúcie by bolo upreté právo oprávneného na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a zastavenie exekúcie v tomto štádiu by bolo v rozpore s touto zásadou. Aktuálny nedostatok finančných prostriedkov a majetku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie tak, ako to navrhol povinný. So zastavením exekúcie napokon vyjadril nesúhlas oprávnený.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .