Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/369/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky T. K., J., štátnej občianky Slovenskej republiky trvale bydliskom K., O. XXXX/XX, K..č. K., Š. X, proti odporcovi E. K., D. L., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bydliskom K., O. XXXX/XX o návrhu na rozvod manželstva takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov T. K., rod. A. a E. K., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. Ú. K., vo zväzku 27, ročník 1992, na strane 9, pod poradovým číslom 121, s a r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadal o rozvod manželstva s poukazom na skutočnosť, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú trvalo rozvrátené. Toto manželstvo s odporcom, je v poradí ich druhé manželstvo. Prvýkrát uzatvorili manželstvo v roku XXXX a rozvedené bolo v roku XXXX. Následne uzatvorili XX.XX.XXXX manželstvo druhýkrát. Po rozvode prvého manželstva žila navrhovateľka určitý čas v domácnosti svojej matky. Potom asi rok žili ako druh a družka. V tom čase získali B. byt nakoľko odporca je K. X.. V čase, keď boli čerstvo rozvedení, začali navštevovať T. C. a spoločne uvažovali, že by bolo potrebné nejakým vhodným spôsobom usporiadať ich vzťahy, a preto uzatvorili manželstvo druhýkrát, a to XX.XX.XXXX. Z ich druhého manželstva sa v roku XXXX narodila teraz už plnoletá dcéra V., ktorá v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s odporcom. Asi 6 rokov po narodení dieťaťa bolo druhé manželstvo celkom v poriadku. V tomto období odporca prichádzal domov vo večerných hodinách alebo aj nad ránom pod vplyvom alkoholu. Bolo to asi 3-krát týždenne a trvalo to asi 1 až 2 roky. Potom prestal odporca úplne požívať alkohol. Začali však problémy iného charakteru. Odporca mal podľa vyjadrenia navrhovateľky nastavené určité mantinely na otázky náboženské, aj na otázky výchovy, ktoré boli rozdielne s jej názormi. Odporca nebol ochotný zo svojich postojov spustiť. Žili v 2-izbovom B. byte. Podľa názoru navrhovateľky mali vymedzené svoje teritóriá. Navrhovateľka s dcérou bývala v detskej izbe a odporca žil v obývačke, kde ako K. X. Č., chcel mať svoj pokoj. Navrhovateľka poukázala, že musela akceptovať jeho požiadavky na zatvorené dvere, na to, či má pustené rádio hlasno, či môžem vysávať, alebo nie. Takáto situácia trvala roky. Cítila sa pod stálym tlakom a napätím. Z uvedeného dôvodu preto v apríli 2012 odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú s odporcom dovtedy viedli a nasťahovala som sa ku svojej matke, ktorá žije v K., kde žije až doteraz. Intímne s odporcom nežijú už asi 10 rokov. Navrhovateľka potvrdila, že v súčasnosti má mimomanželskú známosť, ale s odporcom by už nežila, ani keby mimomanželskú známosť nemala.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou je v poradí jeho tretím manželstvom. Keď sa stretol 1 krát s navrhovateľkou, bol ešte ženatý v jeho prvom manželstve. Pre túto známosť s navrhovateľkou sa rozviedol so svojou prvou manželkou a urobil najväčšiu chybu vo svojom živote. Potom žili s navrhovateľkou ako druh a družka asi 1 rok a neskôr uzatvorili manželstvo. Jeden deň po sobáši s navrhovateľkou mal Ť. Ú. a stal sa D.. Už počas toho prvého manželstva si však navrhovateľka našla mimomanželskú známosť. Prišla domov a povedala mu, že je zamilovaná. Bolo nám poradené, že keď budeme určitým spôsobom klamať, naše manželstvo bude rozvedené. Ja som sa dal na toto klamstvo a skutočne naše manželstvo bolo rýchlo rozvedené. Priateľ navrhovateľky sa s navrhovateľkou zrejme rozišiel a navrhovateľka sa vrátila k nemu - odporcovi. Žili nejaký čas spolu a počas tohto obdobia obaja navštevovali T. C.. Odporca dostal B. byt a spolu s navrhovateľkou sa rozhodli usporiadať ich vzťahy uzatvorením nového manželstva. Vrátili do katolíckej cirkvi a uzatvorili v katolíckej cirkvi druhé manželstvo, z ktorého sa narodila teraz už plnoletá dcéra, ktorá v súčasnosti žije s ním v spoločnej domácnosti. V ich manželstve bolo všetko v poriadku a mali iba bežné manželské nezhody. Rozdielne názory mali podľa názoru odporcu na výchovu ich dieťaťa, čo sa prejavuje dodnes. Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľky, že by navrhovateľka mala v byte nejaké vymedzené miesta. Tieto si vymedzila sama navrhovateľka, keď napr. začala sama pozerať TV v detskej izbe. Odporca vyjadril domnienku, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva preto, lebo si našla opäť mimomanželskú známosť a toto je podľa jeho názoru hlavná a jediná príčina jej návrhu na rozvod. Celé riešenie ich vzťahu videl odporca v tom, že navrhovateľka by mala ukončiť svoj mimomanželský vzťah. Odporca uviedol, že navrhovateľke odpustil a robí to každý deň.

Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa, oboznámením potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov a sobášnym listom mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na H. Ú. K.. U navrhovateľky išlo o druhé manželstvo a u odporcu to bolo tretie manželstvo, z ktorého sa narodilo jedno, teraz už plnoleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov je zrejmé, že ich manželstvo je nefunkčné už dlhšiu dobu. V dôsledku dlhodobých nedorozumení a tiež pre mimomanželskú známosť navrhovateľky bolo preukázané, že vzťahy účastníkov sú dlhodobo rozvrátené. Navrhovateľka odmieta v manželstve s odporcom zotrvať. Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil a riešenie videl v ukončení mimomanželskej známosti navrhovateľky a v jeho odpustení navrhovateľkinej nevery. Navrhovateľka obnovenie spolužitia odmietla i keby nemala mimomanželskú známosť.

Podľa -3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi

nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené , môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa prestali stýkať asi pred 10-timi rokmi a nezabezpečujú spoločne výchovu dieťaťa, ktoré je už plnoleté.

Manželstvo účastníkov si teda neplní svoj spoločenský účel, existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy, bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už po dlhšiu dobu. Príčinou narušenia riadneho spolužitia bol predovšetkým pocit navrhovateľky, že sa musí podriaďovať požiadavkám odporcu, a preto žila v tlaku a napätí. Táto situáciu vyvrcholia tým, že navrhovateľka v apríli 2012 odišla zo spoločnej domácnosti a nadviazala mimomanželskú známosť, ktorá trvá. Manželia intímne nežijú asi 10 rokov. Navrhovateľka i odporca vo svojich výpovediach tento stav potvrdili. Medzi správaním sa účastníkov a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Keďže navrhovateľka nemala záujem na takomto spolužití ani za situácie, kedy by mimomanželský vzťah nemala súd napriek nesúhlasu odporcu s rozvodom manželstva mal zato, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

V zmysle účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Keďže v predmetnej veci neboli zistené žiadne také pomery účastníkov, či okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania a ani jeden z účastníkov si trovy neuplatňoval, aplikoval súd pri rozhodovaní o trovách konania predtým citované zákonné ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.