Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-252-2013.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270 proti odporcovi: C. X., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom S. XXX o zaplatenie sumy 326,43 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 126,43 Eur spoločne s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 126,43 Eur od 23.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, dojednaná v článku 2., bod 2.5. Dodatku zo dňa 09.02.2010 k Zmluve o pripojení č. C. zo dňa 09.02.2010, j e n e p r i j a t e ľ n á .
Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 200,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 23.10.2010 do zaplatenia s a z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 14.05.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 326,43 Eur s prísl. z toho dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi za poskytnuté elektronické komunikačné služby a upomienku, konkrétne neuhradil faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX - spolu vo výške 126,43 Eur a súčasne nezaplatil aj zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že uzavrel s odporcom dňa 09.02.2010 Zmluvu o pripojení a Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby.
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 23.10.2010, nakoľko v pokuse o pokonávku zo dňa 08.10.2010 vyzval odporcu na zaplatenie dlhu najneskôr do 22.10.2010.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril, pričom zásielku obsahujúcu návrh, prílohy a výzvu súdu na vyjadrenie k návrhu prevzal osobne dňa 09.07.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami, Zmluvou o pripojení zo dňa 09.02.2010, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 09.02.2010, Pokusom o pokonávku zo dňa 08.10.2010 a Všeobecnými podmienkami spoločnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 09.02.2010 zistil, že sa odporca obdržal od navrhovateľa mobilný telefón značky Sony Ericsson W595s a SIM kartu, pričom mu bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Súčasne sa odporca stal užívateľom programu služieb "Orange World TV a Orange World 100Mb" s dobou viazanosti 24 mesiacov.
V súvislosti s poskytnutými službami vystavil navrhovateľ odporcovi nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2010 splatnú 11.06.2010 za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 57,77 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2010 splatnú 12.07.2010 za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 44,49 Eur.
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2010 splatnú 11.08.2010 za upomienku zo dňa 27.06.2010 vo výške 1,33 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2010 splatnú 11.08.2010 za poskytnuté elektronické komunikačné služby a za odpojenie - deaktiváciu SIM karty, spolu vo výške 22,84 Eur.
Odporca vyfakturované sumy spolu vo výške 126,43 Eur navrhovateľovi nezaplatil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi žalovaný nárok vo výške 126,43 Eur, nakoľko tento nárok považoval za dôvodný.
Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 9 % ročne zo sumy 126,43 Eur od 23.10.2010 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedenému dňu bola platná základná úroková sadzba vo výške 1 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. predstavuje 9 % ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania v zmysle návrhu od 23.10.2010 z toho dôvodu, že v listine označenej ako "Pokus o pokonávku" zo dňa 08.10.2010 vyzval odporcu ku zaplateniu ceny za služby vo výške 128,43 Eur (vrátane žalovanej ceny za služby vo výške 126,43 Eur) najneskôr do 22.10.2010.
V súvislosti so zmluvnou pokutou súd konštatuje nasledovné:
Z bodu 2.5 článku 2. Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 09.02.2010 súd zistil, že "v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur."
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s cieľom vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách.
Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o pripojení zo dňa 09.02.2010 a Dodatku zo dňa 09.02.2010, pričom dospel k nasledovným záverom:
Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom na základe Zmluvy o pripojení vrátane Dodatku je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.
Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter.
Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS).
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.
Zmluvná podmienka dojednaná v článku 2. bod 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne.
Z Dodatku, konkrétne z formulácie uvedenej v článku 2., bod 2.5., vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech navrhovateľa na porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku zo strany odporcu.
Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany navrhovateľa.
Dohodnutá zmluvná podmienka v článku 2., bod 2.5 Dodatku navyše zaväzovala odporcu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto navrhovateľ aj v prípade, ak by odporca porušil akúkoľvek zmluvnú povinnosť hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť.
V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by bol odporca v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany navrhovateľa hoci aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur).
Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dodatku nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS.
Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany navrhovateľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde.
Dodatky k zmluvám o pripojení - obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute - sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a taktiež nemá ani právo na uplatňované úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 9 % ročne od 23.10.2010 až do zaplatenia.
Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 200,- Eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania zamietol.
Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povahy služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnikom na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a jeho obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
O nepriznaní práva odporcovi na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko odporca, ako účastník úspešný v rozsahu 61,27 %, si v konaní nárok na trovy neuplatnil a súčasne mu ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1, prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.