Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-174-2013.pdf
PDF · 109.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/174/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci žalobcu H. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. J. H. č. XX zastúpeného Mgr. Vierou Rajzákovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 82 proti žalovaným 1. maloletej J. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na H. ul. č. XX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach a 2. D. S. rod. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na H. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ľudmilou Vasiľovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 10 v konaní o zapretie otcovstva k žalovanej v 1. rade o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 26.2.2013 č.k. 5C 16/2010-223 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine a konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania znalkyňou RNDr. C. Y. bolo otcovstvo žalobcu preukázané hodnotou viac ako 99,75 % podľa analýzy DNA a z ďalšieho znaleckého posudku znalkyne prof. RNDr. E. L., PhD. bolo otcovstvo žalobcu preukázané viac ako 99,9999 % podľa analýzy DNA. Obrana žalobcu bola týmto v konaní vyvrátená. Tento v podstate ničím nepreukázal, že by mal mať so žalovanou v 2. rade poslednýkrát pohlavný styk v decembri 2008. Súd uveril žalovanej v 2. rade, že táto mala so žalobcom pohlavné styky ešte v januári a februári 2009, i keď ani ona v tomto smere neprodukovala žiaden dôkaz, avšak opakované znalecké dokazovanie potvrdilo skoro na 100 % otcovstvo žalobcu k mal. J. S.. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti súd pominul navrhované výsluchy znalkýň, ako aj výsluch MUDr. L., ošetrujúceho gynekológa žalovanej v 2. rade a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka tvrdenia žalobcu obsiahnutého v odvolaní voči priznaniu znalečného pre znalkyňu prof. RNDr. E. L., PhD., že táto si vyúčtovala skutočne vynaložené náklady iba za dva odbery, nič nemení na záveroch posudku, keďže zo samotného posudku bolo jednoznačne preukázané, že odbery znalkyňa vykonala u troch osôb, teda žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade s výsledkom ako bolo uvedené vyššie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko úspešné žalované náhradu trov nežiadali a neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí. O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/ až f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil všetky trovy konania, ktoré v odvolacom konaní dodatočne vyčísli. Uviedol, že na pojednávaní od začiatku vypovedal, že so žalovanou v 2. rade mal posledný pohlavný styk v decembri 2008, maloletá sa narodila 27.10.2009 a procesné výpovede matky vo vzťahu k jej gravidite, termínu pôrodu sú v iných súdnych, ale súvisiacich konaniach diametrálne odlišné, najmä v súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sp.zn. 17P 164/2009. V tomto konaní na pojednávaní 21.10.2009 bolo dokázané, že matke dieťaťa sa nedá veriť, žiadala totiž o určenie výživného na tri deti, pričom žalobca sa v tej dobe dozvedel, že matka je gravidná a tají termín pôrodu, preto si vynútil otázku na matku, aby súdu uviedla, že či je tehotná so štvrtým dieťaťom a kedy má termín pôrodu, keďže on nemôže byť otcom dieťaťa z jej vtedajšej gravidity, lebo s ňou súložil naposledy v decembri 2008 a ani na pojednávaní 21.10.2009 sa vizuálne nedalo posúdiť, že je tehotná. Matka na tom pojednávaní uviedla, že je tehotná a dieťa porodí v mesiaci december 2009. Súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností rozsudkom k trom deťom a to H., G. a C., pričom matka, otec a kolízny opatrovník sa hneď po vynesení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva odvolania. O dva týždne po uvádzanom pojednávaní sa dozvedel, že matka detí porodila dieťa ženského pohlavia 29.10.2009. Bol sa následne informovať u gynekológa matky MUDr. L., aké údaje uvádzala pri vyšetreniach a tehotenských poradniach, t.j. poslednej menštruácii, dátume predpokladaného pôrodu, ktorý termín je gynekológ povinný zapísať do zdravotnej dokumentácie, avšak MUDr. L. ho odmietol a neposkytol mu žiadne údaje. Ani konajúci súd vo veci zapretia otcovstva nezameral dokazovanie v účastníckych výpovediach na všetky podrobné a rozhodujúce okolnosti z pohlavného života rodičov dieťaťa, predtým manželov, nekonfrontoval výpovede, najmä matky dieťaťa, teda žalovanej v 2. rade v súvisiacich súdnych konaniach, najmä 17P 164/2009, kde sa konalo o jej návrhu, kde zatajila, že bola gemblérkou a tiež na psychiatrickom vyšetrení a do zápisnice sa k týmto závažným okolnostiam priznala až na otázku otca detí, keď to potvrdila, dňa 21.10.2009, kedy bol vynesený následne aj rozsudok, pričom v tejto súdnej zápisnici matka tiež klamala súd o jej predpokladanom termíne pôrodu, keď tiež do tejto zápisnice z pojednávania uviedla, že porodí v decembri 2009 a porodila o osem dní. Súdu prvého stupňa vytýka, že v kontexte preukázanej dôkaznej situácie, ako aj povinnosti súdu vykonať dokazovanie v uvedenom rozsahu, nakoľko ide o záujem maloletého dieťaťa, súd nemal záujem viesť dokazovanie v súlade so zákonom, súdnou praxou, zjednocujúcimi stanoviskami prijatými kolégiami Najvyššieho súdu v záujme zjednotenia súdnej praxe, na ktoré poukázal aj v písomnom texte a na pojednávaní v konaní o zapretie otcovstva dňa 26.2.2013. Dôkazom v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva nie sú len znalecké posudky, ale aj najmä podrobná procesná účastnícka výpoveď matky a označeného otca vo vyššie uvedenom kontexte, najmä na zistenie a posúdenie vierohodnosti výpovede v danej veci, teda matričných rodičov a tieto dôkazy sa konfrontujú aj so súvisiacimi súdnymi spismi, čo v posudzovanej veci jednoznačne absentovalo pre neštandardný postup súdu pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, ich následného posúdenia a to každého zvlášť a vo vzájomnej súvislosti. Súd nereagoval ani na jeho výpoveď, ktorý na svoju obhajobu uviedol správanie sa žalovanej v 2. rade, ktorá pri jeho realizácii styku s deťmi na základe súdneho rozhodnutia vo veci rozvodu ich manželstva pod sp.zn. 16C 160/2009, kde zo zákona boli upravené aj práva a povinnosti k dieťaťu, ku ktorému zapiera otcovstvo, teda mimo výživného má aj s mal. J. upravený styk spolu s ostatnými deťmi, pričom styk s deťmi prebieha od narodenia mal. J. tak, že on príde pred byt matky, ktorá mu odovzdá H., G. a C. bez komunikácie, pričom mal. J. ostáva stále s matkou, ktorá sa správa tak, že dieťa nie je jeho, preto mu odovzdáva tri deti a J. je automaticky s matkou. Týmto vlastne deklaruje odôvodnenosť žaloby aj prejavom matky, ktorý akceptujú vo vyššie uvedenom kontexte, samotní rodičia a tri deti, ktoré odchádzajú s otcom. Tvrdí, že zo správania sa matky detí je zjavné, že ona sama je prekvapená z výsledkov znaleckých posudkov, ktorými bol potvrdený za otca mal. J., sú však v jej prospech, preto doslova prikyvuje na otázky súdu. Konkrétne, keď RNDr. C. Y. podala znalecké posudky, ktorých závery nepodpísala a neopečiatkovala, čo bolo jej povinnosťou, po jeho námietke, že znalecký posudok v opísanej podobne ho nemôže určiť za otca, pritom s matkou súložil naposledy v decembri 2012 (zrejme 2008 - pozn. odvolacieho súdu), ktoré okolnosti potvrdzujú opodstatnenosť jeho žaloby, tak po tom, keď konajúci súd zabezpečil len ďalšie dva kusy znaleckých posudkov a na pojednávaní mu ich podsunul so slovami „Tu máte, čo ste chceli a druhý ostáva v súdnom spise.“, teda v týchto dvoch sú podpísané závery aj s pečiatkou a na matku a kolízneho opatrovníka sa obrátil so slovami „Vy nepotrebujete také znalecké posudky.“, na ktorú odpoveď odpovedali, že nepotrebujú. Tento postup súdu vníma ako nesprávny a tvrdí, že nemôže byť určený za otca dieťaťa podľa vyššie uvedených znaleckých posudkov a vôbec podľa akéhokoľvek, lebo so žalovanou nesúložil. Preto navrhol na poslednom pojednávaní vykonať dôkazy výsluchom znalkýň Dr. Y., prof. Dr. L. a Dr. O. L., všetkých na otázky vo vyššie uvedenom kontexte, čo súd nepripustil.
Z uvedeného dôvodu namieta nesprávne skutkové a právne posúdenie, neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že konajúci súd odmietol vykonať výsluchy vyššie uvedených znalkýň a MUDr. O. L., od ktorého nevyžiadal ani lekársky posudok na preukázanie, resp. konfrontovanie rozhodujúcich skutočností pre splodenie dieťaťa tvrdených žalobcom a žalovanou v 2. rade a jeho zápismi v zdravotnej dokumentácii matky dieťaťa, ktorá k nemu chodila pravidelne na poradne v čase tehotnosti, pôrodu a aj po pôrode. Záznamy tohto lekára sú podstatne presnejšie pre označenie, resp. posúdenie tvrdení, ktoré mu uvádzala matka pri tehotenských poradniach a jeho odborných vyšetreniach, čo pre súdnu prax a rozhodnutie znamená, že aj tento odborný lekár musí vedieť podať odborný posudok alebo svedeckú dôkaznú výpoveď, ktorá môže pomôcť súdu ustáliť ďalší prípadný znalecký postup alebo vyhovieť žalobe bez ďalšieho dokazovania. Pochopiteľne tento úkon súd robí na začiatku súdneho konania a nie je viazaný dôkaznými návrhmi procesných strán. Vyžiadanie pôrodopisu z NsP v Michalovciach nie je spoľahlivejšie, preto žalobca nevie posúdiť tento nesprávny postup súdu, resp. vykonanie dôkazov v takom poradí, ako ich vykonal súd prvého stupňa.
Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatnila trovy konania, ktoré vyčísli dodatočne v zmysle platných právnych predpisov. Odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné a účelové, nakoľko otcovstvo žalobcu k žalovanej v 1. rade bolo dokázané prevedenými testami DNA s výsledkom pravdepodobnosti otcovstva žalobcu v prvom znaleckom posudku RNDr. C. Y. 99,75 % a RNDr. E. L., PhD. v druhom posudku 99,9999 % pri posudzovaní všetkých pätnástich, resp. šestnástich rôznych DNA markerov. V oboch prípadoch sa testom podrobili všetci traja účastníci a to otec, matka i dieťa a otcovstvo žalobcu nebolo vylúčené ani v jednom z analyzovaných systémov, naopak, vo všetkých testovaných genetických systémoch bola zistená zhoda a otcovstvo žalobcu k žalovanej v 1. rade bolo prakticky potvrdené. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že svoje tehotenstvo, prípadne termín pôrodu pred ním tajila, naopak, po celú dobu tvrdila, že biologickým otcom dieťaťa je žalobca. Táto skutočnosť vyplýva nielen z jej písomného vyjadrenia k žalobe o zapretie otcovstva z 30.4.2010, vyjadrení na súdnych pojednávaniach, ale aj z návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom spísaným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny 1.6.2009 (súdne konanie vedené na OS Michalovce pod sp.zn. 17P 164/2009) a to ešte pred narodením dieťaťa. Teda najneskôr z tohto jej návrhu, o ktorom sa viedlo súdne konanie 17P 164/2009 a ktorého bol žalobca účastníkom mu muselo byť známe, že žalovaná v 2. rade čaká jeho dieťa a nebol dôvod, aby si ako tvrdí vynucoval priznanie matky sám na súdnom pojednávaní, či je alebo nie je tehotná so štvrtým dieťaťom a koho je toto dieťa. Počas celého tehotenstva bola riadne sledovaná svojím gynekológom MUDr. O. L., ktorého meno a adresu ambulancie písomne súdu oznámila 27.6.2012 a oznámila aj miesto pôrodu NsP Štefana Kukuru v Michalovciach 21.5.2012. Rovnako dala písomný súhlas k vyžiadaniu jej dokumentácie súvisiacej s pôrodom. Z pôrodopisu sa dá overiť, že maloletá sa narodila ako predčasne narodené dieťa 20 dní pred stanoveným termínom pôrodu s primeranou pôrodnou váhou a výškou. Ďalej uviedla, že so žalobcom, čo zhodne potvrdili aj v súdnom konaní, žili ako manželia v spoločnej domácnosti do 9.3.2009 a teda nič nebránilo ich intímnemu styku v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa. Podľa ich zhodných vyjadrení až tento deň 9.3.2009 došlo medzi nimi k nezhode, následkom čoho opustil žalobca spoločnú domácnosť a tým sa prestali intímne stýkať po tom, čo gynekológ potvrdil 6.3.2009 jej tehotenstvo. Žalobca nijako nepreukázal svoju neschopnosť plodenia v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa ani dôvody prípadného zdržania sa pohlavného styku a ani neoznačil žiadneho iného muža, ktorý by mohol byť sploditeľom mal. J.. Naviac v čase splodenia maloletej bol žalobca už trojnásobným otcom detí a to H. vo veku 9 rokov, G. vo veku 7 rokov a C. vo veku 3 roky, ktoré s ňou splodil a teda zjavne bol plodný aj v rozhodnom období pre splodenie mal. J.. Okrem toho sa maloletá vizuálne podobá na žalobcu na rozdiel od jej troch súrodencov, ktorí sa podobajú na ňu. Popiera tvrdenie žalobcu, že ona sa správa tak, ako keby nebol otcom mal. J., pretože mu podľa neho dieťa nevydáva k styku určenému súdom a to má byť podľa neho jeden z dôvodov, prečo podal návrh na zapretie otcovstva. Práve naopak, žalobca sa správa nezvyčajne, pretože svoje dieťa bezdôvodne odmieta, nejaví snahu o styk s ňou a dcéra ho prakticky od narodenia nepozná a často nechápe, prečo jej bratov otec má rád a ju nie. Pokiaľ žalobca poukazuje na formálne nedostatky znaleckého posudku 6/2010 znalkyne Dr. Y., s týmito sa vysporiadal už odvolací súd v uznesení z 30.4.2012 sp.zn. 7CoP 396/2011 tak, že tieto nemajú vplyv na závery jej znaleckého posudku. S konštatovaním žalobcu, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi procesných strán možno súhlasiť a podľa jej názoru presne tak aj súd postupoval pri rozhodovaní v tejto veci, pretože dôkazy vykonané pred súdom na základe prevedeného šetrenia postačovali podľa jeho úsudku k spravodlivému rozsudku a k zamietnutiu žaloby v plnom rozsahu. Podotkla, že vyvrátenie zákonnej
domnienky otcovstva manžela matky zákon pripúšťa len vtedy, ak dôkaz opaku je určitý a nezvratný a nielen viac či menej pravdepodobný (R 14/68). Keďže takýto dôkaz nebol súdu žalobcom predložený, pričom ona tvrdí, že ani neexistuje, pretože žalobca je biologickým otcom mal. J., čo bolo preukázané a potvrdené znaleckými posudkami a inými vykonanými dôkazmi, preto niet dôvodu odvolaniu žalobcu vyhovieť.
Kolízny opatrovník žalovanej v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, i keď vynechal právnu citáciu ust. § 87 ods. 1 Zákona o rodine, avšak z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že v konaní a rozhodovaní vychádzal z uvedeného ustanovenia a dospel k správnemu právnemu záveru, keď žalobu o zapretie otcovstva zamietol. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaná v 1. rade mal. J. S. sa narodila za trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 2. rade, preto svedčí otcovstvo k maloletej žalobcovi podľa prvej domnienky otcovstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Žalobca teda mohol zaprieť otcovstvo k žalovanej v 1. rade podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona o rodine a to len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Okolnosti vylučujúce otcovstvo môžu byť rozmanité, najbežnejším dôkazným prostriedkom je vykonanie skúškou analýzy DNA, ktorá je vzhľadom na súčasný vývoj vedy - genetiky schopná jednoznačne vylúčiť alebo prakticky jednoznačne dokázať otcovstvo označeného muža a to s pravdepodobnosťou vyššou ako 99,99 %, ak sú vyšetrení otec, matka i dieťa. Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Cdo 15/03 konštatoval, že podľa súčasného stavu vedy je skúška analýzou DNA dôkazom spôsobilým vyvrátiť domnienku otcovstva svedčiacu žalovanému. Vzhľadom na uvedené je znalecký posudok z odboru genetiky analýzou DNA objektívne najpreukazujúcejším dôkazným prostriedkom sporného otcovstva vyvracajúcim tvrdenia označeného, prípadne matrikového otca dieťaťa [napr. judikát NS ČR 30Cdo 143/11 v spojení s rozhodnutím ÚS ČR I. ÚS 2808/2011].
V tomto prejednávanom prípade sa žalobca ako matrikový otec žalovanej v 1. rade domáhal zapretia otcovstva k žalovanej v 1. rade s tvrdením, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa nemal so žalovanou v 2. rade, matkou dieťaťa, pohlavné styky, preto nemôže byť biologickým otcom žalovanej v 1. rade. Inú skutočnosť vylučujúcu jeho otcovstvo nepreukázal a ani netvrdil. Jeho obrana v konaní na súde prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní spočíva v zásade na tvrdení, že so žalovanou v 2. rade nežili v spoločnej domácnosti od 9. marca 2009, pričom posledný pohlavný styk mali v decembri 2008. Žalovaná v 2. rade naopak tvrdí, že so žalobcom mala pohlavné styky aj v januári a februári 2009 a preto biologickým otcom žalovanej v 1. rade je práve žalobca. Žalovaná v 1. rade sa narodila 27.10.2009. Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetiky analýzou DNA, na vypracovanie ktorého ustanovil znalkyňu RNDr. C. Y., ktorá v znaleckom posudku č. 6/2010 z 15.10.2010 uviedla, že za účelom určenia pravdepodobnosti otcovstva boli odobraté krvné vzorky u žalobcu 22.9.2010 a u žalovaných v 1. a 2. rade 28.9.2010. Bolo vyšetrených 6 VNTR nezávislých polymorfizmov so záverom, že vo všetkých šiestich sledovaných systémoch má žalobca vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať. Na základe uvedeného v závere posudku znalkyňa konštatuje, že otcovstvo žalobcu voči žalovanej v 1. rade treba považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je vyššia ako 99,75 %. Prílohu znaleckého posudku tvorí zápis o odbere krvných vzoriek
žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade. Súd prvého stupňa nariadil ďalšie znalecké dokazovanie z odboru genetiky analýzou DNA a ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znalkyňu prof. RNDr. E. L., PhD., ktorá v znaleckom posudku č. 2/2013 z 31.1.2013 uvádza, že u vyšetrovaných osôb matky, dieťaťa a pravdepodobného otca boli po dôkladnej identifikácii (vyhotovená fotografia a odtlačok pravého palca) a s ich súhlasom prevedené bukálne stery potrebné k izolácii DNA. Každá vzorka bola v prítomnosti vyšetrovanej osoby riadne označená, čo svojím podpisom potvrdili dospelé osoby v príslušných protokoloch o odbere nachádzajúcich sa v prílohe. U vyšetrovaných osôb bola prevedená analýza celkom 16 rôznych DNA markerov (15 STR mikrosatelitných systémov + 1 systém Amelogenin pre určenie pohlavia). Na základe porovnania DNA profilov znalkyňa uzavrela, že nie je možné vylúčiť otcovstvo žalobcu, pravdepodobnosť otcovstva vypočítala na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii na číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 8.549.867.752. Otcovstvo H. S. nar. XX.X.XXXX k mal. J. S. nar. XX.XX.XXXX matky D. S. nar. XX.X.XXXX možno preto pokladať za prakticky dokázané. Z uvedeného teda vyplýva, že otcovstvo H. S. je 8.549.867.752-krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa J. S., matky D. S. a pravdepodobného otca H. S. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. J. S. potvrdené. Žalobca v konaní na súde prvého stupňa spochybňoval objektívnosť oboch znaleckých posudkov a to Dr. Y. z dôvodu zistených závažných nedostatkov v písomnom podaní a vo vzťahu k druhému posudku prof. L. z dôvodu, že si nepripojila súdny spis 5C 16/2010 a súvisiace, pričom mechanicky a bez odôvodnenia vyčíslila percentuálnu pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa a ďalšia závažná pochybnosť otcovstva vyplýva z vyúčtovania znalkyne za podaný posudok, kde taxatívne určuje úhradu za odbery a ich spracovanie pre znalecký posudok u dvoch osôb, pričom odobratý biologický materiál mal byť u matky dieťaťa a označeného otca. Naviac podľa posudzovaného posudku bol odtlačok palca pravej ruku uskutočnený len u dvoch osôb. Podľa jeho názoru tieto pochybenia pri vykonávaní dôkazov analýzy DNA v podaných znaleckých posudkoch spochybňujú ich objektivitu a pravdivosť, čím vlastne podporujú dôkaznú silu jeho výsluchu v predmetnom konaní, kde jednoznačne deklaruje, že nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, lebo s jeho matkou nesúložil v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa. Preto navrhoval, aby súd vypočul obe znalkyne a následne vykonal revíziu už podaných znaleckých posudkov. Uvedené námietky žalobcu tvoria podstatnú časť aj jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa spochybňovania prvého znaleckého posudku Dr. Y. už odvolací súd zaujal stanovisko vo svojom zrušujúcom uznesení z 30.4.2012 č.k. 7CoP 396/2011-119, kde bolo zdôraznené, že formálne nedostatky, na ktoré poukazoval, nemajú vplyv na závery znaleckého posudku, pretože závery znaleckého posudku je potrebné hodnotiť z hľadiska ich logickosti a presvedčivosti s tým, že účastník konania ani súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska odbornosti, pretože na to nemá potrebné znalosti. Navyše znalkyňa odstránila formálne nedostatky znaleckého posudku, preto je uvedená odvolacia argumentácia irelevantná. Pokiaľ ide o druhý znalecký posudok prof. L., odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v zásade žiadne konkrétne a relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu a záveroch. Zo znaleckého posudku, jeho príloh, ako aj vyúčtovania znalečného nepochybne vyplýva, že vzorky boli odobraté všetkým trom vyšetrovaným osobám, pričom odvolací súd sa domnieva, že žalobca odvodzuje uvedený údaj o odobratí len dvoch vzoriek z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Michalovce zo 4.2.2013 č.k. 5C 16/2010-211 o priznaní znaleckej odmeny prof. L., kde súd nesprávne, resp. mylne uviedol pri špecifikácii úkonov znalca odber vzoriek DNA u dvoch osôb v rozpore s vyúčtovaním znaleckej odmeny podaným znalkyňou. Pokiaľ ide o odobratie odtlačkov prstov, súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že odtlačky palcov sa odoberajú len plnoletým osobám a navyše uvedené vyplýva aj z vyjadrenia znalkyne k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o priznaní znalečného (č.l. 240 spisu). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov oboch znaleckých posudkov. Z uvedeného dôvodu teda nebol ani dôvod vyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku, vypočutím znalkýň a ani ošetrujúceho lekára
- gynekológa žalovanej v 2. rade, nakoľko tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovanou v 2. rade nesúložil v rozhodnej dobe pre splodenie žalovanej v 1. rade sú absolútne vyvrátené, pretože žiadne závažné skutočnosti jeho otcovstvo nevylučujú a znalecké posudky s takmer absolútnou istotou potvrdzujú jeho otcovstvo k žalovanej v 1. rade. Vzhľadom na to, že v súčasnosti veda v oblasti analýzy DNA dospela na úroveň, kedy je schopná vyvrátiť alebo potvrdiť otcovstvo označeného muža s istotou 99,9999 % (ako aj stotožniť osobu porovnávaním jej DNA s biologickým materiálom obsahujúcim neznámu DNA) je nadbytočné dokazovanie ďalších skutočností - priebeh tehotenstva, pôrodu, dátum poslednej menštruácie matky a pod., pričom judikatúra vzťahujúca sa k určovaniu alebo zapretiu otcovstva, na ktorú žalobca poukazuje je zjavne už neaktuálna, keďže vznikla v období, kedy nebola
dokázaná vylučovacia a identifikačná schopnosť analýzy DNA, preto sa využívali krvné testy (biele, červené krvinky) a skúmanie dedičných znakov, ktorých vylučovacia schopnosť bola nižšia. Z týchto dôvodov bolo významné aj skúmanie ďalších vyššie uvedených okolností, ktoré spolu so znaleckými posudkami (hematológia, gynekológia) zvyšovali pravdepodobnosť otcovstva označeného muža. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu v odvolaní týkajúce sa výpovedí žalovanej v 2. rade v iných súvisiacich súdnych konaniach, ktoré sú podľa neho diametrálne odlišné, najmä pokiaľ ide o konanie 17P 164/2009, odvolací súd konštatuje, že sú v rozpore s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 17P 164/2009, pričom už len z návrhu na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H., G. a C. S., ktorý podala matka 9.6.2009 okrem iného vyplýva, že žalobcovi oznámila, že čakajú spolu ďalšie dieťa, pričom túto skutočnosť riešil odchodom z domácnosti 9.3.2009. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že otcovstvo žalobcu k žalovanej v 1. rade nebolo vylúčené, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá a úspešná žalovaná v 2. rade si trovy konania uplatnila, avšak v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku ich nevyčíslila, pričom iné trovy ako trovy jej právneho zastúpenia zo spisu nevyplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.