Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/38/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Úderníckej č. 5, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s. r. o., so sídlom v Bratislave na ul. Úderníckej č. 5, proti žalovanému J. X., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v X. nad B., na ul. T. č. XXX/X, o zaplatenie sumy 163,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.11.2012 č. k. - 43 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á právo na náhrada trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky podľa ustanovenia . Na vzniknutý právny vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. totiž s účinnosťou od 1.4.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ustanovenia . Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplynulo, že záväzok žalovaný uznal dňa 6.11.2010. Podľa zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky splatnosť prvej mesačnej splátky nastala dňa 20.11.2003. Posledná 12 splátka sa stala splatnou dňa 20.10.2004. Trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia tak začala plynúť dňa 21.10.2004 a uplynula dňa 21.10.2007. K uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný. Uznanie záväzku sa vykonalo na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Takéto označenie môže bežného občana spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky, príp. iným spôsobom upozorňovaný, ak nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou priviesť k rozhodnutiu uzatvoriť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. Spotrebiteľ si pritom často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, príp. k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal najmä za situácie, keď samotná dohoda je

vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Okrem toho samotné uznanie záväzku sa v dohode podpísanej žalovaným nachádza v bode 2, no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa uvádza v bode 3 označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete. Ustanovenie umožňuje uznať aj premlčaný dlh, avšak za predpokladu, ak ten kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre skutkový alebo právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne dôsledky. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že dohodu iba podpísal a nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku a neboli mu známe ani právne následky takéhoto jeho kroku, súd prvého stupňa dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu vyplývajúci z ustanovenia . Keďže premlčacia doba uplynula dňa 21.10.2007 a žaloba vo veci bola podaná až dňa 1.8.2012, žaloba v dôsledku vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného bola v celom rozsahu zamietnutá.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená. Obsahom dohody podpísanej žalovaným bolo uznanie dlhu. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa ustanovenia veta druhá zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa ustanovenia veta druhá nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia . Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa vychádzalo len z jednostranného nepreukázaného vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť. Z jednoznačného dôkazu predloženého žalobcom ale vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uznal a zároveň potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Takýmto prístupom došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že žalovaný podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičoch, čím si môže v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie pri žiadosti o úver. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť. Okrem toho dohodu podpisoval vo svojom bydlisku. Žalovaný konal dobrovoľne, sám podpísal dohodu, čím sa zaviazal k plneniu svojho záväzku v splátkach a svoj záväzok uznal.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená so žalovaným dňa 6.11.2010. Z obsahového hľadiska termínu uznanie záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín uznanie dlhu. Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia, ak niekto

uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ustanovenie , účinnou od 01.01.1992. Do 31.12.1991 účinný podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval a teda neprevzal právnu úpravu uznania premlčaného dlhu opierajúcu sa o ustanovenie

Ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ustanovenia nijako nevyplývalo, aby nebolo možné uznať už premlčaný dlh (R 51/1968).

V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažúce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky ( veta druhá ) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení veta druhá len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel ( posledná veta ). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.

Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaný potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že dohodu iba podpísal bez vedomosti o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku, pričom následky tohto kroku mu známe neboli. Tomuto tvrdeniu, o pravdivosti ktorého nie je dôvod pochybovať, zodpovedá i fakt, že dohoda bola vopred pripravená žalobcom na jednotnom pretlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku sa žiadna zmienka o premlčaní vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní a jeho následkoch by mala byť uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúcom formu splatenia záväzku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanému boli poskytnuté tiež jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Ak žalobca ničím nepreukázal, aby takéto informácie žalovanému poskytol, uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie tak platila všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie .

Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia veta tretia , podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.