Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Nt-26-2013.pdf
PDF · 119.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/26/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Malatkou, v trestnej veci odsúdeného O. Š., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.09.2013, takto
rozhodol:
I. Podľa § 400 ods. 1 Tr. por., § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. p o v o ľ u j e obnovu konania v prospech odsúdeného O. Š. S. V. Ň. X. , nar. XX.XX.XXXX S. Č., trvale bytom G. D. O., X.. F. Č.. XXXX/ X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava a r u š í výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011 - 388 zo dňa 12.01.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012 - 421 zo dňa 15.03.2012, právoplatného dňa 15.03.2012, ktorým bol odsúdenému O. Š. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov so zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/42/2011 zo dňa 18.07.2011, právoplatného dňa 18.07.2011.
II. Podľa § 403 Tr. por. z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. b e r i e obvineného O. Š. S. V. Ň. X., nar. XX.XX.XXXX S. Č., do väzby.
Lehota väzby začne plynúť v okamihu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Nt/26/2013 zo dňa 30.09.2013. Obvinený O. Š. väzbu vykoná v Ústave na výkon väzby a trestu v Žiline.
odôvodnenie:
Odsúdený O. Š. sa písomným návrhom zo dňa 29.05.2013, doručeným súdu dňa 03.06.2013, v spojení s písomným doplnením zo dňa 17.09.2013, osobne podaným na súde dňa 18.09.2013, domáhal povolenia obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011 a to vo výroku o treste.
V odôvodnení návrhu odsúdený poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 28T/123/2011 mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Ústavný súd SR pritom neskôr nálezom č. 428/2012 Z.z. vyslovil, že slová v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody “ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Za takéhoto právneho stavu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý mu bol právoplatne uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011, za použitia tzv. asperačnej zásady, je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchanej trestnej činnosti. S poukazom na § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu a konaní pred ním, je takýto nález Ústavného súdu dôvodom na povolenie obnovy konania. Už súd prvého stupňa v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011 pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko ukladanie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 6 rokov 10 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere
2 roky. Následne Krajský súd v Žiline ako odvolací súd neakceptoval dôvody prvostupňového súdu pre ukladanie trestu obžalovanému s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. t.j. tzv. asperačnej zásady odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Je toho názoru, že trest odňatia slobody v takejto výmere 7 rokov bol výlučne dôsledkom striktného dodržania ustanovenia trestného zákona upravujúceho tzv. asperačnú zásadu, v znení v tom čase účinnom. O zrejmom nepomere uloženého trestu odňatia slobody k závažnosti spáchaného trestného činu svedčí aj názor vyslovený v rozsudku súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri aplikácii tzv. asperačnej zásady by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Za účelom rozhodnutia o návrhu odsúdeného O. Š. na povolenie obnovy konania, súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného O. Š., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu spisov Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/123/2011 a sp. zn. 9T/42/2011.
Odsúdený O. Š.V. aj na konanom verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom návrhu na povolenie obnovy konania a na jeho zdôvodnení. V zhode s odsúdeným O. Š. sa na verejnom zasadnutí vyjadril aj jeho obhajca.
Prokurátor bol naopak názoru, že tu nie sú dôvody na povolenie obnovy konania čo do výroku o treste, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012. Súdom uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prokurátor považoval za primeraný, vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti, za ktorú bol trest ukladaný, osobu obžalovaného O. Š. a jeho predchádzajúce odsúdenie.
Z prečítaných listinných dôkazov a pripojených spisov na verejnom zasadnutí vyplynulo nasledovné :
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, bol O. Š., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom G. D. O., X.. F. Č.. XXXX/X, uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :
v presne nezistené dni v období od augusta 2009 do 29.05.2011 najmä v mieste trvalého bydliska v byte na ulici F. Č.. XXXX/X S. G. D. O., okr. Kysucké Nové Mesto, ako aj v rodinnom dome č. XXX v Budatínskej Lehote, okr. Kysucké Nové Mesto a pri novinovom stánku na ulici Vajanského v Kysuckom Novom Meste, okr. Kysucké Nové Mesto, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke M. Š.S. tým, že keď mu odmietla dať peniaze, za ktoré si zadovažoval marihuanu a pervitín, bil ju zovretou päsťou do hlavy, dával jej facky na tvár, ťahal ju za vlasy, kopol ju do nohy, vulgárne jej nadával do kuriev, súk, píč do skurvených, ukazoval jej vulgárne gesto, že mu má vyskočiť na pohlavný úd, vykrikoval jej, že je nula, šmejd nemajetný, že nič nedosiahla, že je neschopná, že len v stánku na piči sedí, opľúval ju do tváre, roztrhal jej zdravotnú dokumentáciu, aj kartičku poistenca, viackrát jej roztrhal SIM kartu, roztrhal jej tašku aj nohavice, neustále ju sledoval prostredníctvom mobilného telefónu, ale aj pešo, chodil za ňou opakovane k novinovému stánku, kde pracovala ako predavačka a pýtal od nej peniaze, vypýtal si od nej bankomatovú kartu na dobitie svojho kreditu a ak tam mala peniaze, vybral jej ich, peniaze pýtal aj v nočných hodinách a nadránom, kedy búchal s dverami a kričal, v dôsledku čoho sa nevyspala, vyhrážal sa jej, že uvidí, keď mu nedá peniaze, že ju zabije, že ju dá kamarátom zlikvidovať, hádzal o zem poháre, taniere, rozbil dvierka na kuchynskej linke spolu s výplňou, rozbil policu, uvedených správaním u nej vyvolával strach a stres, v dôsledku čoho niekoľkokrát prespala u svojej sestry a následne približne pred rokom odišla z bytu a bývala v dome svojich rodičov, kde ju obvinený naďalej vyhľadával a pýtal od nej peniaze, naposledy dňa 29.05.2011 prišiel za ňou do domu jej rodičov v Budatínskej Lehote, a keď mu nedala 15,-Eur, ktoré požadoval, vytiahol ju na poschodie domu a vyhrážal sa, že ak nedostane peniaze, rozbije celý dom, následne začal kopať do stolíka, rozhádzal veci zo sedadiel súpravy, zvesil veľký obraz
a vyhrážal sa, že ním rozbije televízor, ak nedostane peniaze, následne ju udrel dlaňou do ľavého ucha a keď sa postavila, chytil ju rukou za krk, nadvihol ju a hlavou ju zatlačil o stenu, pričom sa neustále vyhrážal, že ak nedostane peniaze, rozbije dom a od ďalšieho konania upustil, až keď mu stará matka dala 10,-Eur, ktoré si vzal a odišiel z domu, čím svojím konaním spôsobil u poškodenej M. Š. prechodnú odchýlku emocionálnej stability a úzkostné prejavy v jej prežívaní a správaní, prejavujúce sa zvýšenou hladinou vnútorného napätia so sprievodnými telesnými ťažkosťami, problémami so spánkom.
Za spáchanie vyššie uvedenej trestnej činnosti bol O. Š. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/42/2011 zo dňa 18.07.2011 a ďalej mu bolo uložené ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9T/42/2011-62 zo dňa 18.07.2011, právoplatným dňa 18.07.2011, bol O. Š. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :
dňa 20.02.2011 v čase o 15.45 hod. v predajni potravín BILLA v Kysuckom Novom Meste na ulici ČSA č. XXXX vzal z predajnej plochy 1 ks alkoholického nápoja Spiš Hruška s objemom 0,5 l, ktorý si ukryl pod bundu a následne prešiel aj s tovarom cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol zadržaný pracovníkom strážnej služby, čím svojím konaním spôsobil poškodenej obchodnej spoločnosti BILLA, s.r.o., Bratislava, Bajkalská č. 19/A, škodu vo výške 10,09 Eur,
a takého konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 10.02.2011 v Kysuckom Novom Meste v supermarkete COOP Jednota na ul. Belanského odcudzil tovar v hodnote 16,45 Eur, za čo bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 30,-Eur na blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. b. A0296911.
Za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bol O. Š. uložený trest povinnej práce vo výmere 100 ( jednosto ) hodín.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., v prípade konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, ako je tomu v danom prípade, je možné obnovu konania povoliť iba za splnenia podmienky, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne jedná sa o také skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, či už ohľadne otázky viny alebo trestu. V konaní o povolenie obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť
a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale rieši sa výlučne otázka, či sú tu dané nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli odôvodniť iné ako pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania týka. Za nové skutočnosti a dôkazy pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne hodnotil. V rámci rozhodovania súdu o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.
Predmetné ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. zák. teda stanovuje dve podmienky pre povolenie obnovy konania :
1) vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a zároveň
2) ide o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za novú skôr neznámu skutočnosť treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a pod.
Z napadnutého rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, vyplýva, že odsúdenému O. Š. bol ukladaný trest za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ( zostrenie trestu ).
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom do 21.12.2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsať päť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 28.11.2012 v pléne o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodol tak, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody “ n i e sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z., ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,
ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nález Ústavného súdu a strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., prvá veta, časť za bodkočiarkou, sa považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu, a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až po tom, ako na ich poklade povolí obnovu konania. Preto povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález Ústavného súdu, nie je v každej takejto veci obligatórne. Obnova konania, ktorá sa má týkať výroku o treste, by mala slúžiť na nápravu takého trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným súdom zrušeného ustanovenia, a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného zákona.
Odsúdený O. Š.V. podal návrh na povolenie obnovy konania len vo vzťahu k výroku o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v rámci tohto konania o povolenie obnovy konania skúmal, či vzhľadom na nález ústavného súdu, ktorý je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V tejto súvislosti súd pritom poukazuje na to, že trest je primárne určovaný zákonom ( zákonom určenou trestnou sadzbou ) a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Základné zásady ukladania trestov kladú dôraz predovšetkým na zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej možno tresty ukladať len na základe zákona. Preto len zákon môže ustanoviť druh trestu a podmienky jeho ukladania. Trest musí plniť funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ), a prvok individuálnej prevencie ( výchovy k riadnemu životu ), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest má mať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby s tým, že trest má postihovať len páchateľa. Ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. pritom vymenúva konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery - ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nakoľko trest je právnym následkom trestného činu, musí byť úmerný
spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionálnosti trestu ). Trest je súčasne jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
V danom prípade bol odsúdenému O. Š. napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení v tom čase účinnom. O. Š.Ň. bol trest ukladaný jednak za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a jednak za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. ( z dôvodu ukladania tzv. súhrnného trestu, za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9T/42/2011-62 zo dňa 18.07.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 ). Nakoľko O. Š. bol ukladaný trest sa dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvomi skutkami, bolo pri ukladaní trestu nutné postupovať podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. ( t.j. trest bol ukladaný za použitia tzv. asperačnej zásady ). Podľa tohto zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu vychádza sa z trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného - teda v tomto prípade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za spáchanie ktorého zákon v čase ukladania trestu stanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky až 8 ( osem ) rokov. Berúc do úvahy vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR vo vzťahu k ustanoveniu § 41 ods. 2 Tr. zák., O. Š. by sa trest odňatia slobody ukladal v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody 3 ( tri ) roky až 10 ( desať ) rokov a 8 ( osem ) mesiacov, nakoľko aj naďalej zostáva v platnosti, že v prípade ukladania trestu s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Možno konštatovať, že trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov bol O. Š. ukladaný v druhej polovici trestnej sadzby trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov 8 mesiacov ( po úprave hornej hranice trestu odňatia slobody jej zvýšením o jednu tretinu ), stred trestnej sadzby trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov 8 mesiacov je 6 rokov 10 mesiacov. V danom konkrétnom prípade odsúdeného O. Š. súd dospel k záveru, že uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov pri zohľadnení nálezu Ústavného súdu SR vo vzťahu k ustanoveniu § 41 ods. 2 Tr. zák., je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaných činov, za ktoré bol odsúdenému O. Š. trest ukladaný a tiež k pomerom odsúdeného O. Š. a súčasne takýto trest je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Preto súd návrhu odsúdeného na povolenie obnovy vyhovel a povolil obnovu konania v prospech odsúdeného, pričom zrušil výrok o treste, ktorý bol O. Š.P. uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012. K takémuto záveru súd dospel s prihliadnutím najmä na spôsob spáchania trestných činov, za ktoré bol O. Š. trest ukladaný, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. O. Š. bol ukladaný trest odňatia slobody pri aplikácii v tom čase platného a účinného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. len z dôvodu, že okrem zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol trest ukladaný aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., ktorý spáchal krádežou 1 ks alkoholického nápoja Spiš Hruška 0,5 l. V čase ukladania trestu mal O. Š. v registri trestov jedno odsúdenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za spáchanie ktorého mu bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/59/2010 zo dňa 10.11.2010, právoplatným dňa 10.11.2010, ukladaný trest povinnej práce vo výmere 60 hodín ( tento trest si odsúdený doposiaľ nevykonal, čo mal súd preverené ku dňu rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania ). Na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/42/2011 zo dňa 18.07.2011, právoplatným dňa 18.07.2011, nie je možné prihliadať, nakoľko z dôvodu ukladania súhrnného trestu bol tento rozsudok vo výroku o treste zrušený napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012. Ohľadne poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré je súd povinný zohľadniť pri ukladaní trestu, už prvostupňový súd konštatoval v rozsudku, že na strane obžalovaného O. Š.S. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, ani žiadna priťažujúca okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť súd nevyhodnotil predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, nakoľko mu ukladal súhrnný trest pri použití asperačnej zásady.
Podľa § 403 Tr. por. ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Nakoľko súd povolil obnovu konania v prospech odsúdeného O. Š. a zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, ktorým bol odsúdenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý si aktuálne vykonáva, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o väzbe O. Š., t.j. či ďalej bude stíhaný na slobode alebo vo väzbe.
Ohľadne väzby bol O. Š.S. na verejnom zasadnutí vypočutý. Vyjadril sa, zhode ako jeho obhajca, že rozhodnutie o väzbe ponecháva na úvahe súdu. Prokurátor bol toho názoru, že O. Š. je potrebné ďalej stíhať väzobne.
K zrušeniu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, došlo iba vo výroku o treste, teda rozsudok zostal aj naďalej nedotknutý vo výroku o vine, ktorým bol O. Š. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Ďalej súd dospel k záveru, že u O. Š. je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda hrozí tu dôvodná obava, že v prípade stíhania na slobode by pokračoval v páchaní trestnej činnosti a to aj obdobnej trestnej činnosti násilnej povahy, pre ktorú bol uznaný vinným vyššie uvedeným rozsudkom. Podľa odpisu z registra trestov na odsúdeného O. Š., ktorý bol oboznámený na verejnom zasadnutí, možno konštatovať, že O. Š. je osobou, ktorá má sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti a to aj závažnej povahy. O. Š. bol odsúdený pre spáchanie trestnej činnosti tak pred odsúdením v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011 ( ktorého sa týkala táto obnova konania ), ako aj po tomto odsúdení ( O. Š. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/111/2011 zo dňa 29.10.2012, právoplatným dňa 29.10.2012, pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 5 rokov ). V rámci znaleckého vyšetrenia O. Š.S. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011, boli znalcami u O. Š. zistené agresívne prejavy voči najbližšiemu sociálnemu okoliu. Pobyt O. Š. na slobode znalci označili za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko jeho trestná činnosť úzko súvislí s drogovou závislosťou a je tu dôvodné predpokladať, že pri pokračovaní v požívaní drog bude ďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Osobnosť O. Š. znalci označili za toxikomanicky zmenenú a jeho správanie zamerané drogocentricky. Na doporučenie znalcov bolo O. Š. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/123/2011 uložené ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie, s ktorého výkonom však doposiaľ počas výkonu trestu odňatia slobody nezačal. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne potom zakladajú dôvodnú obavu, že v prípade ďalšieho stíhania O. Š. na slobode tento by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, čím je u neho daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Preto súd postupom podľa § 403 Tr. por. z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. O. Š. zobral do väzby, s tým, že lehota väzby začne plynúť v okamihu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Nt/26/2013, zo dňa 30.09.2013. Obvinený O. Š. väzbu vykoná v Ústave na výkon väzby a trestu v Žiline.
Záverom súd poznamenáva, že obnovu konania povolil v prospech odsúdeného O. Š. iba ohľadne výroku o treste, teda rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, zrušil iba vo výroku o treste. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/123/2011-388 zo dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/19/2012-421 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, zostáva aj naďalej v platnosti a teda nedotknutý vo výroku o vine a vo výroku o uložení ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia O. Š..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustná sťažnosť v lehote 3 dní od jeho
oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.