Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-253-2011.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/253/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: U., štátny občan SR, o zaplatenie 71,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 71,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 284,25 eur od 26.07.2010 do 21.09.2010, 9% ročne zo sumy 213,25 eur od 22.09.2010 do 17.11.2010, 9% ročne zo sumy 142,25 eur od 18.11.2010 do 10.01.2011 a 9% ročne zo sumy 71,25 eur od 11.01.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania 16,50 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 57,62 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, došlou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2011, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu titulom regresného nároku zaplatiť mu sumu 71,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 284,25 eur od 26.07.2010 do 22.09.2010, 9% ročne zo sumy 213,25 eur od 23.09.2010 do 18.11.2010, 9% ročne zo sumy 142,25 eur od 19.11.2010 do 11.01.2011 a 9% ročne zo sumy 71,25 eur od 12.01.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca zavinil svojím motorovým vozidlom T. dňa 08.02.2010 dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle A., ktorého držiteľom bol T.. Keďže vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, navrhovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu vo výške 284,25 eur, čím prešlo na neho právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu ( odporcovi) na navrhovateľa. Toto právo si navrhovateľ voči nemu uplatnil mimosúdne listom zo dňa 25.06.2010, ale odporca do dnešného dňa dlh neuhradil v plnej výške, keď uhradil svoj záväzok iba čiastočne a to dňa 22.09.2010 zaplatil sumu 71 eur, dňa 18.11.2010 zaplatil sumu 71 eur a dňa 11.01.2011 zaplatil sumu 71 eur. Tým sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ má právo požadovať od neho aj zákonný úrok z omeškania.
V zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Uplatnením nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody, faktúrou č. 100001, príjmovým pokladničným dokladom, likvidačnou správou, výpisom z účtu navrhovateľa, výzvou na náhradu poistného plnenia, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj celým spisovým materiálom a zistil, že žaloba je podaná dôvodne.
Predmetom konania je regresný nárok navrhovateľa voči odporcovi ako prevádzateľovi motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti, ktorý zodpovedá za vzniknutú škodu.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil ( § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 427 ods. 1, a 2 Obč. zák., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 3 ods. 3 veta prvá cit. zákona, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. zákona, Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Navrhovateľ je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, odporca je fyzická osoba.
Z dokazovania bolo zistené, že odporca ako vodič motorového vozidla značky T.avinil dňa 08.02.2010 pri Nitre dopravnú nehodu ( od vozidla odporcu odletel kameň do čelného skla poškodeného), ktorou
bola spôsobená škoda T., držiteľovi motorového vozidla A.odľa faktúry č. 100001 zo dňa 08.03.2010 vystavenej firmou J.elková cena opravy poškodeného motorového vozidla T. stála 284,25 eur, pričom oprava spočívala vo výmene čelného skla. Podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu poškodený cenu opravy zaplatil dňa 10.03.2010. Odporca nemal ku dňu dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, preto navrhovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu a to vo výške 284,25 eur dňa 08.06.2010, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Dňa 25.06.2010 vyzval listom odporcu na úhradu sumy 284,25 eur v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v termíne do 25.07.2010. Odporca list prevzal dňa 30.06.2010. Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca uhradil navrhovateľovi uplatnený regresný nárok iba čiastočne a to tri splátky po 71 eur ( spolu 213 eur), z toho prvú dňa 22.09.2010, druhú dňa 18.11.2010 a tretiu dňa 11.01.2011, doposiaľ nezaplatil zostávajúcu sumu 71, eur ( 284,25 - 213 = 71,25).
Zodpovednosť prevádzateľa v zmysle § 427 Obč. zák. za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie. Vychádzajúc z uvedeného, keďže je nepochybné, že škoda vzniknutá pri dopravnej nehode dňa 08.02.2010, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky vozidla, za škodu zodpovedá odporca ako prevádzateľ dopravného prostriedku - vozidla T. Občiansky zákonník <. nevymedzuje pojem „ prevádzateľ“, ale rozumie sa ním najmä vlastník, oprávnený držiteľ (§ 130 OZ <.) alebo nájomca ( pri lízingu s právom kúpy dopravného prostriedku). Keďže odporca bol osobou bez poistenia zodpovednosti, v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z.z., navrhovateľ bol povinný poskytnúť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie, čo aj urobil dňa 08.06.2010. Tým mu vzniklo podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., právo proti odporcovi, zodpovedajúcemu za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Napriek tomu, že navrhovateľ si regresný nárok u odporcu riadne uplatnil, odporca do dnešného dňa dlhuje navrhovateľovi čiastku 71,25 eur, preto súd posúdil žalobu ako dôvodnú a navrhovateľovi v časti istiny vyhovel.
Súčasne vzhľadom k omeškaniu odporcu so zaplatením dlžnej sumy, vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.1,2 Obč. zák., podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení i úroky z omeškania podľa vykonávacieho predpisu, pričom týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zák. v znení účinnom v čase omeškania. Podľa § 3 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si v žalobe uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne zo sumy 284,25 eur od 26.07.2010 do 22.09.2010, 9% ročne zo sumy 213,25 eur od 23.09.2010 do 18.11.2010, 9% ročne zo sumy 142,25 eur od 19.11.2010 do 11.01.2011 a 9% ročne zo sumy 71,25 eur od 12.01.2011 do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania 9% ročne je síce správna, avšak navrhovateľ po zaplatení čiastočných úhrad dlhu odvíjal počiatok omeškania podľa názoru súdu od nesprávneho dátumu.
Z dokazovania vyplynulo, že odporca mal zaplatiť celú regresnú pohľadávku navrhovateľa 284,25 eur najneskôr dňa 25.07.2010, ktorý deň bol uvedený vo výzve na náhradu poistného plnenia. Márnym uplynutím tohto dňa sa nasledujúci deň, t.j. 26.07.2010 dostal odporca do omeškania. Keďže dňa 22.09.2010 odporca zaplatil sumu 71 eur, preto od uvedeného dňa už nebol v omeškaní s touto sumou 71 eur, ale len v omeškaní so zvyškom dlhu a preto navrhovateľ nesprávne žiadal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 284,25 eur od 26.07.2010 do 22.09.2010, keď správne mu patrí úrok z omeškania zo sumy 284,25 eur od 26.07.2010 iba do 21.09.2010, pretože od 22.09.2010 už odporca dlhuje iba sumu 213,25 eur, z ktorej potom patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 22.09.2010 do 17.11.2010, pretože 18.11.2010 už odporca zaplatil ďalšiu splátku 71 eur, takže od uvedeného dňa dlžil už iba 142,25 eur. Následne z uvedenej sumy 142,25 eur patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 18.11.2010 až do 10.01.2011, pretože nasledujúci deň, t.j. 11.01.2011 odporca splatil ďalšiu časť dlhu vo výške 71 eur. Napokon zostala neuhradená časť dlhu vo výške 71,25 eur a
preto má navrhovateľ právo požadovať od odporcu aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 11.01.2011 až do zaplatenia. Je tomu tak preto, lebo deň pripísania dlžnej sumy ( aj čiastočnej) na účet navrhovateľa už nemožno považovať za deň omeškania odporcu s touto uhradenou sumou, úroky z omeškania totiž patria iba za celý deň omeškania. Vychádzajúc z uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V súdenom prípade úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods.1 a 3 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi, ktoré si uplatnil vo výške súdneho poplatku z návrhu 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 57,62 eur, pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby po 19,92 eur ( 1/. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2/ podanie žaloby) s príslušným režijným paušálom 8,89 eur, zvýšené o sadzbu DPH 20%. Takto uplatnené trovy konania sú primerané žalovanej pohľadávke a preto súd po zistení, že boli uplatnené v súlade s právnymi predpismi, ich navrhovateľovi v celosti priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.