Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-75-2013.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Úderníckej č. 5, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Úderníckej č. 5, proti žalovanej C. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G., na ul. T. č. XX, o zaplatenie sumy 461,41 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.2.2013 č. k. 11C 422/2012 - 44 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 8.6.2005 uzatvorená zmluva o poskytnutí flexi pôžičky. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver 36 - mesačnými splátkami od 8.7.2005 do 8.6.2008. Podľa tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žalovaná nesplácala úver riadne a včas a preto právny predchodca žalobcu zmluvu o úvere vypovedal. Dátum výpovede uvedený nebol a žalobca túto výpoveď do spisu nepredložil. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok však možno vydedukovať, že k výpovedi došlo ku dňu 18.4.2008, nakoľko tento dátum je uvedený ako dátum splatnosti pohľadávky. Inak posledná splátka pri riadnom ukončení zmluvy mala byť uhradená dňa 8.6.2008. Dňa 18.6.2011 došlo k podpísaniu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo strany žalovanej. K uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase keď už bol dlh premlčaný. Zmluva o poskytnutí flexi pôžičky mala charakter zmluvy spotrebiteľskej, čo nepochybne vyplynulo z ustanovenia § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnou od 1.4.2004 zakotvila do nášho súkromného práva, právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 takto novelizovaného Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je výhodnejšia právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku upravujúca kratšiu trojročnú premlčaciu dobu na rozdiel od dlhšej 4- ročnej premlčacej doby stanovenej v Obchodnom zákonníku.
Čo sa týka dohody o uznaní záväzku zo dňa 18.6.2011 táto akceptovaná nebola. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V čase uznania záväzku bol dlh žalovanej premlčaný a preto žalovaná teda mala byť upozornená na túto skutočnosť, ako aj na dôsledky z tohto uznania vyplývajúce. Žalovaná pritom jednoznačne poprela, že by bola upozornená na premlčanie a na jeho dôsledky, pričom neexistuje dôvod na spochybňovanie tohto tvrdenia. Je totiž nelogické, aby po takomto upozornený na premlčanie a jeho dôsledky žalovaná dohodu podpísala, najmä za situácie, ak v súdnom spore vzniesla námietku premlčania. Neboli tak splnené zákonné predpoklady pre uznanie premlčaného záväzku podľa § 558 OZ v dôsledku čoho je dohoda o uznaní záväzku neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Do úvahy prichádza aj posúdenie dohody o uznaní premlčaného záväzku ako neplatného právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalovanej na uzatvorenie takéhoto právnemu úkonu podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaná vo svojej výpovedi poprela, aby mala vôľu uznať premlčaný záväzok.
Okrem toho konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi. Vyplýva to z formy spornej dohody, jej označenia a zakomponovania jednej nevýraznej vety písanej malým písmom medzi text týkajúci sa splátok a to v časti označenej ako „forma splatenia záväzku“, ktorá je v texte zvýraznená. Nepochybne, ak v časti týkajúcej sa splácania, za textom, ktorý sa týka zaslania splátkového kalendára je vsunutá krátka veta o upozornení na premlčanie a jeho následkoch, ide o rozpor s ustanovením § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej dohody. Podľa tohto ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Takýto postup žalobcu napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané, ako to vyplýva z § 7 ods. 1 spomínaného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 2 tohto právneho predpisu obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/ podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Keďže námietka premlčania zo strany žalovanej bola vznesená dôvodne, súd žalobu zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. .
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená. Obsahom dohody podpísanej žalovanou dňa 18.6.2011 bolo uznanie dlhu. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Záväzok, ktorý žalovaná uznala v čase podpisu dohody premlčaný nebol. Aj podľa odôvodnenia rozsudku splatnosť pohľadávky nastala dňa 18.4.2008 a k podpisu dohody došlo dňa 18.6.2011. V tom čase pohľadávka žalobcu ešte premlčaná nebola. Nárok žalobcu v čase uznania nemohol byť premlčaný a uznaním záväzku žalovanou nastúpil účinok ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca nevidí dôvod, aby upozorňoval žalovanú na premlčanie pohľadávky v čase podpisu dohody, keďže táto premlčaná nebola. Zároveň však žalobca poukazuje na tú časť dohody, v ktorej žalovaná potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinnosti vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu. Tým, že žalovaná podpísala dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím si môže v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie pri žiadosti o úver. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Okrem toho dohodu podpisovala vo svojom bydlisku. Žalovaná konala dobrovoľne, sama podpísala dohodu, čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a svoj záväzok uznala.
Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená so žalovanou dňa 18.6.2011. Z obsahového hľadiska termínu uznanie záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín uznanie dlhu. Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zavedené až novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992. Do 31.12.1991 účinný Občiansky zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval a teda neprevzal právnu úpravu uznania premlčaného dlhu opierajúcu sa o ustanovenie § 297 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
Ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nijako nevyplývalo, aby nebolo možné uznať už premlčaný dlh (R 51/1968).
V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažúce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho
zákonníka). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.
Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaná potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že dohodu iba podpísala bez vedomosti o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku, pričom následky tohto kroku jej známe neboli. Tomuto tvrdeniu, o pravdivosti ktorého nie je dôvod pochybovať, zodpovedá i fakt, že dohoda bola vopred pripravená žalobcom na jednotnom pretlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku sa žiadna zmienka o premlčaní vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní a jeho následkoch by mala byť uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúcom formu splatenia záväzku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanej boli poskytnuté tiež jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Ak žalobca ničím nepreukázal, aby takéto informácie žalovanej poskytol, uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaná vedomosť nemala, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie tak platila všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na tvrdenie samotného žalobcu uvádzané v opravnom prostriedku, podľa ktorého nemal dôvod upozorňovať žalovanú na premlčanie, ak pohľadávka v čase podpisu dohody premlčaná nebola. Takéto vyjadrenie len podporuje záver, podľa ktorého žalovaná o premlčaní dlhu v čase jeho uznania vedomosť nemala.
Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Za nesprávne je potrebné považovať tvrdenie o uznaní ešte nepremlčaného dlhu zo strany žalovanej. Podľa zmluvy o poskytnutí flexi pôžičky splatnosť poslednej splátky mala nastať dňom 8.6.2008. Preto aj za predpokladu, ak by nebola daná výpoveď zmluvy pred jej riadnym ukončením všeobecná 3- ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim po dni 8.6.2008, teda dňom 9.6.2008 a uplynula dňa 8.6.2011. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola žalovanou podpísaná až po tomto dni dňa 18.6.2011.
Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.