Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/254/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č.XXX, XXX XX J., vedenej pod sp. zn. EX 929/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, o sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 557,12-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č.k.: -51 zo dňa 03.11.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Exekučný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že exekučný súd uznesením č.k. -18 zo dňa 02.07.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -46 zo dňa 20.07.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011. O trovách exekúcie v napadnutom uznesení okresný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko súdny exekútor si právo na náhradu trov exekúcie neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V odvolaní okrem iného uviedol, že naďalej nesúhlasí s uznesením okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu v podanom odvolaní voči uvedenému uzneseniu; a taktiež sa nestotožňuje s rozhodnutím napadnutého uznesenia z nasledovných dôvodov:

- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie akoby bol exekučný titul zrušený, k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu s výsledkom absolútnej nerozpornosti,

- bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi, práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd,

- z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom

notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje,

- exekučný súd musí s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti,

- exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou,

- exekučný súd svojim postupom porušil princíp rovnosti zbraní, s negatívnym dopadom pre oprávneného,

- plnomocenstvo vôbec nebolo možné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nebolo zmluvným ustanovením, a preto nebolo možné naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. (ďalej len ako „OZ“),

- v predmetnej exekúcii nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú je nezákonné.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolaciemu súdu bol spolu s podaným odvolaním doručený aj návrh oprávneného zo dňa 26.07.2012 na prerušenie konania postupom podľa ust. (ďalej len ako „O.s.p“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa (ďalej len ako „“), nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. zo dňa 18.09.2012 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Oprávnený podal voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.09.2012 dovolanie. Na základe dovolania oprávneného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 24.06.2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -65 zo dňa 18.09.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia Najvyšší súd uviedol, že sa zaoberal námietkou oprávneného, podľa ktorej odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa , vôbec o ňom nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Ďalej uviedol, že ak odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania postupom podľa ust. a čl.267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu bez toho, aby boli splnené podmienky na takýto postup, hoci v čase rozhodovania o odvolaní oprávneného voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa mal k dispozícii návrh na prerušenie konania, odňal oprávnenému týmto rozhodnutím možnosť konať pred súdom v zmysle . Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní nezaoberal. Záverom konštatoval, že v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Po vrátení veci krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom , bez nariadenia pojednávania podľa . a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Z exekučného spisu predloženého odvolaciemu súdu odvolací súd zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 001241* pre súdneho exekútora vydal exekučný súd 24.5.2004, a to na základe jeho žiadosti doručenej okresnému súdu v Žiline 19.3.2004 (spisový materiál bol následne doručený na okresný súd vo Zvolene dňa 20.05.2004). Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - notárska zápisnica č. N 5462/2003, NZ 120345/2003 zo dňa 13.12.2003. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere zo dňa 03.09.2003 bola uzatvorená podľa a nasl. a zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že ich zmluvné vzťahy sa budú spravovať . Z notárskej zápisnice vyplýva, že táto bola spísaná dňa 13.12.2003, po tom ako sa na notársky úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay, substituent Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúci na základe plnej moci za povinného, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 16784,- Sk (557,12- Eur) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 03.11.2003 do zaplatenia, povinný tento dlh mal splatiť v lehote do 22.12.2003 oprávnenému. Povinný tiež mal súhlasiť s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie, pretože v predmetnom konaní predchádzalo konanie na exekučnom súde a uznesením č.k. -18 zo dňa 02.07.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -46 zo dňa 20.07.2011 bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú už nadobudlo právoplatnosť. Zákonným predpokladom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je to, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Ak došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú právoplatným uznesením súdu, podľa názoru odvolacieho súdu už nie je možné namietať proti zastaveniu exekúcie poukazovaním na neexistenciu dôvodov, pre ktoré bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, ale je možné namietať nevyhlásenie exekúcie za neprípustnú, t.z. nesplnenie zákonného predpokladu pre zastavenie exekúcie. O otázke vyhlásenia exekúcie za neprípustnú bolo už právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd rešpektujúc princíp právnej istoty nie je v tomto konaní oprávnený, spochybňovať právoplatnosť a záväznosť rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Po preskúmaní predmetného konania sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou exekučného súdu o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene pod sp. zn. EX 929/04, potvrdil tak, ako je v prvom výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť podľa ust. pre nesúlad ust. prvá a druhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta v odvolaní (Ad a) bod 19), a tiež podľa ust. (v samostatnom návrhu na prerušenie konania).

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 79).

Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa žiadal odvolací súd, aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Preto považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa 26.07. 2012.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v a pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný z obidvoch dôvodov.

Oprávnený vo svojom dovolaní, podanom voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.09.2012 navrhol, aby mu v prípade úspechu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Hoci oprávnený v dovolacom konaní mal úspech, bolo z jeho strany, pri znalosti rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach, neúčelné žiadať o prerušenie konania, pretože v konečnom dôsledku krajský súd jeho návrh na prerušenie konania zamietol a exekúcia v danej veci bola uznesením prvostupňového súdu č.k. -18 zo dňa 02.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -46 zo dňa 20.07.2011 vyhlásená exekúcia za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa náhradu trov dovolacieho konania oprávnenému nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.