Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-89-2013.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. N. nar. XX.X.Z. bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov J. N. nar. XX.X.Z. bývajúcej v G. Č.C. Č.. Z. a C. N. nar. XX.X.Z. bývajúceho v D. L. A.. M. Č.. Z. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.11.2012 č.k. 15P 136/2012-24 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania, ktorý zrušuje.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného pre mal. L. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O návrhu otca rozhodol po zistení, že posledná úprava výživného pre mal. L. bola urobená rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 25.1.2012 č.k. 15P 250/2011-20, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o zverení mal. L. do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného 100 € mesačne od otca. V čase tejto úpravy výživného jediným zdrojom príjmu otca bol invalidný dôchodok v rozsahu 100 € mesačne a matka poberala nemocenské dávky v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti v rozsahu 187 €. Matka mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti, otec iné vyživovacie povinnosti nemal. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne
- ústredia v Bratislave z 8.12.2011 konajúci súd zistil, že otcov zdroj príjmu pozostáva z invalidného dôchodku 117 € mesačne a z nájomnej zmluvy z 20.4.2012 zistil, že otec mesačne platí nájomné 120 €. Takto zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodnutie odôvodnil tak, že v tejto právnej veci nedošlo k podstatným zmenám odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pretože dokazovaním bolo nepochybne zistené, že zdrojom príjmu otca je aj v súčasnosti invalidný dôchodok v rozsahu 117 €, teda nepatrne zvýšený v porovnaní so zárobkom v čase poslednej súdnej úpravy, kedy predstavoval 100 € a zdôraznil, že vtedy otec s určeným výživným súhlasil. Konajúci súd konštatoval, že výdavky spojené s jeho bývaním si otec zavinil tým, že sa zo spoločnej domácnosti, ktorú viedol s matkou, odsťahoval. Konštatoval, že ani u matky nedošlo k zmene pomerov, ktorej bol 11.4.2012 priznaný invalidný dôchodok 182,90 €, teda jej príjem v súčasnosti sa rovná príjmu v čase poslednej úpravy výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. s odôvodnením, že konanie mohlo začať aj bez návrhu a preto si v ňom musí hradiť trovy každý sám.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že nemá peniaze, aby prispieval doposiaľ určené výživné, pretože jeho príjem nedosahuje ani životné minimum. Vytkol konajúcej sudkyni jej zaujatosť voči nemu spočívajúcej v tom, že pri rozhodovaní nezohľadnila jeho príjem a nepostupovala podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Kolízny opatrovník mal. L. vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu aj pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich pomermi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného v súlade s návrhom otca. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri poslednej súdnej úprave výživného pre mal. L. je úplne totožný so skutkovým stavom v súčasnosti a konštatuje, že finančná situácia otca je zrejme lepšia, ako ju prezentuje pred súdom, ak sa z domácnosti matky, kde býval, odsťahoval a vznikla mu povinnosť platiť nájomné 120 € mesačne. Takúto skutočnosť rozhodne nie je možné považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov otca a vyhodnotiť ju v neprospech mal. Natálie, ktorá je odkázaná na výživné od svojich rodičov. Zníženie výživného pre mal. L. by znamenalo presunúť zodpovednosť otca vo vzťahu k nej na matku maloletej, ktorá sa o ňu osobne stará a dobrovoľne na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z citovaných zákonných ustanovení (Zákona o rodine) dospel k presvedčeniu, že v tejto právnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a na zdôraznenie správnosti odôvodnenia uviedol vyššie uvedené dôvody v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p..
K námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni, tvoriacej prevažnú časť odvolania otca voči napadnutému rozsudku odvolací súd po jej preskúmaní dodáva, že podľa § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétnej veci sa totiž prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť sami o sebe dôvodom zaujatosti sudcov. Pretože otec mal. L.Á. videl zaujatosť konajúcej sudkyne v tom, že pri rozhodovaní nebrala do úvahy jeho nízky príjem ani § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda v okolnostiach spočívajúcich v jej postupe v rámci vykonávania dokazovania, na túto jeho námietku neprihliadol v súlade s § 15a ods. 5 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.