Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-166-2011.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/166/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: P. K., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXXXX M., A., pr. zast. JUDr. Petrom Keltošom, advokátom, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava proti odporcovi: P. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, K., o zrušenie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným v A. katastra pre hl. m. K. v LV č. XXXX, obec K., m. č. O., k. ú. O., a to k 4-izbovému bytu č. 22 s prísl. na 4. poschodí vo vchode č. 14 na E. ulici, dom so súpisným číslom XXXX, na parcelách registra C v k. ú. O., KN XXXX, XXXX a XXXX s podielmi na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX- in, ako aj pozemkov v k. ú. O. KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2, C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX a prikazuje ich do vlastníctva navrhovateľky za náhradu vo výške 15.033,33 eur, ktorú je povinná zaplatiť odporcovi v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 900,- eur, trov znaleckého dokazovania vo výške 159,41 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 393,30 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vracia navrhovateľke zvyšok zloženého preddavku na znaleckého dokazovanie vo výške 90,59 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.5.2011 domáhala voči odporcovi zrušenia podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s odporcom, ktorý je jej bratom, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedený byt pôvodne obývala spolu s rodičmi, ktorí potom ako uzavrela manželstvo a odsťahovala sa do SRN, ostali bývať v byte sami, a po úmrtí matky v r. 2007 už len otec Y. A., ktorý zomrel dňa 26.12.2010. Vzhľadom na zhoršujúci zdravotný stav otca, keď už nebol schopný sa o seba postarať sám a bol aj pozbavený spôsobilosti na právne úkony, sa ako súdom ustanovený opatrovník v r. 2009 nasťahoval do bytu aj odporca. V byte býva dodnes. Spoluvlastnícke podielu po 1/6-ine nadobudli dedením po matka a navrhovateľka na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.1.2008 nadobudla ďalší podiel 4/6-ín, ktoré vlastnil po smrti matky ich otec. V prospech otca bolo zriadené aj vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetného bytu, ktoré jeho úmrtím zaniklo. Napriek tomu, že odporca užíva byt po smrti otca sám, nestará sa o úhrady poplatkov spojených s užívaním bytu, čím vznikol nedoplatok vo výške 2.327,74 eur. Odporca ako opatrovník zrušil trvalý príkaz otca peňažnému ústavu na úhradu týchto nákladov a potom nakladal nekontrolovateľným
spôsobom s celým jeho dôchodkom. Navrhovateľka v záujme zachovať spoluvlastníctvo k bytu vstúpila do rokovaní so správcom a má záujem nedoplatok uhradiť uzavretím dohody o splátkach. Odporca tiež navrhovateľke znemožňuje prístup do bytu a jeho podiel je zaťažený exekučným záložným právom. Za takéhoto stavu nemieni zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcom a keďže odporca nemá záujem ani finančné prostriedky na výplatu jej podielu, ponúkla mu odkúpenie jeho podielu, s čím však nesúhlasil. Hodnotu podielu odporcu určila podľa zistení v realitných kanceláriách, keď hodnota predmetu ich spoluvlastníctva činí cca 90.000,- eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. V jeho mene založila do spisu listiny (prehlásenie Y. A. zo dňa 1.8.2008 a bližšie nešpecifikované, nepodpísané a neadresované podanie) bývalá manželka odporcu M. A. s tým, že „darovacia zmluva je podvod, lebo svokor nebol pri rozume. V dôsledku chamtivosti tejto rodiny sa mi obesil a umrel 23-ročný drahý syn. Nepodporujte krkavcov.“
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä výpisom z LV č. XXXX, 3 ks fotografií, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a znaleckým posudkom č. XX/XXXX.
Navrhovateľka pridŕžajúc sa dôvodov uvedených v návrhu na začatie konania vo svojej výpovedi uviedla, že odporca sa k ich otcovi do bytu nasťahoval v novembri 2009, v tom čase už nepracoval a z dôchodku otca, ktorý činil 430,- eur mesačne žili dvaja dospelí muži. Otec mal zriadené bankové konto, na ktoré mu bol posielaný dôchodok, avšak poplatky spojené s užívaním bytu sa platili stále nepravidelnejšie. Odporca dal bez jej vedomia pozbaviť otca svojprávnosti a tunajší súd ho ustanovil za opatrovníka. Od smrti otca nedoplatky za byt riešila ona a aby predišla exekúcii, zaplatila v r. 2010 takmer 1.600,- eur. Odporca je už 5-6 rokov nezamestnaný, poberá len sociálnu dávku. Odporca jej neustále robí problémy, napr. vkladnej knižky vedenej na jej meno vyplatila odporcovi A. sporiteľňa sumu 9.511,20 Sk a následným šetrením sa potvrdilo, že išlo o neoprávnenú výplatu a banka jej peniaze vrátila, avšak podľa jej vedomostí od odporcu ich nežiadala. Odporca jej zobral požičané auto a štyri dni ho schovával, vydal jej ho až potom, čo privolala políciu. Podľa jej názoru má odporca kriminálne sklony a jeho povaha a správanie prispeli k smrti ich matky, ktorá spáchala samovraždu. Odporca jej tiež znemožňuje prístup do bytu a dnu ju pustí až po príchode privolanej polície. Byt je v katastrofálnom stave, o čom do spisu založila fotodokumentáciu. Uviedla tiež, že disponuje sumou vyrovnávacieho podielu odporcovi určenej na základe hodnoty vyplývajúcej zo znaleckého posudku.
Odporca s návrhom nesúhlasil a vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany navrhovateľky išlo o opakovaný podvod spáchaný na ňom aj na celej rodine. Darovaciu zmluvu otec podpísal, ale nemal vedomosť o tom, čo podpisuje. Otec svoj nesúhlas s touto zmluvou spísal. Preto sa domáhal aj určenia vlastníckeho práva a nevedel, že toto konanie bolo zastavené. S hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom súhlasil, avšak nesúhlasil s rozdelením bytu. Má snahu sa s navrhovateľkou dohodnúť, ale ona záujem nemá, ak by totiž darovacia zmluva bola vyhlásená za neplatnú, bol by vlastníkom polovičného podielu a nie len v 1/6-ine. V konaní navrhol vypočuť ako svedkov O. A. a G. G., ktorí mali potvrdiť, že navrhovateľka spáchala podvod.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom V.. T.. M. I., O.. dňa 28.12.2012 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti činí spolu 90.200,- eur.
Súd odporcom navrhované dôkazy výsluchom svedkov A. a G. nevykonal, nakoľko sú podľa jeho názoru nadbytočné a irelevantné, keďže podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v uvedenom podiele je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 U. súdneho poriadku, ďalej len „U.“) nespochybniteľné a tvrdenie odporcu o neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel v 4/6-inách, nebolo nijakým spôsobom potvrdené. Na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd síce zistil, že odporca sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti tejto darovacej zmluvy, avšak konanie bolo zastavené na základe právoplatnosti tohto uznesenia dňa 22.12.2011 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Nebolo preukázané, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku žiadne konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, či určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neprebieha.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca sú súrodenci a sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, navrhovateľka v podiele 5/6-ín na základe osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 20.6.2007 a darovacej zmluvy zo dňa 3.1.2008 a odporca v podiele 1-6-iny na základe rovnakého osvedčenia o dedičstve. V prospech A. kancelárie poisťovateľov je na nehnuteľnosti vedené exekučné záložné právo. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 90.200,- eur, podiel 1-6-iny tak predstavuje sumu 15.033,33 eur.
Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení je potrebné, aby vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Ak nie je reálne rozdelenie veci možné, ďalším zákonným spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a to podľa 3 prioritných kritérií, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. V prípade kritéria násilného správania sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania vecí, ktoré sú v spoluvlastníctve.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva má byť všeobecná cena, teda taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.
Súd mal za preukázané, že v danom prípade zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je potrebné vykonať, keďže k dohode účastníkov nedošlo ani v priebehu konania a navrhovateľku nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom, ktorý sa voči nej správa násilne (nechal si neoprávnene vyplatiť finančné prostriedky z vkladnej knižky navrhovateľky, odňal jej v čase návštevy SR požičané auto, bráni jej v užívaní bytu) a ktorý zároveň nehnuteľnosť v ich spoluvlastníctve nezveľaďuje a napriek tomu, že ju sám užíva, neplatí poplatky spojené s užívaním a ktorá je zároveň zaťažená exekučným záložným právom z neuhradenej pohľadávky odporcu veriteľovi A. kancelárii poisťovateľov. Súd ďalej zistil, že reálne rozdelenie spoločnej veci nie je dobre možné a keďže jeden zo spoluvlastníkov má o ňu záujem použil druhý zákonný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť ako celok tak prikázal do vlastníctva navrhovateľky ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá aj keď sa obvykle zdržiava v Nemecku, má podľa názoru súdu lepšie predpoklady na účelné využitie nehnuteľnosti, keďže bolo preukázané, že odporca sa o byt nestará, neudržiava ho v poriadku, neplatí poplatky spojené s jeho užívaním a pre odporcu ako samožijúcu a nezamestnanú osobu je 4-izbový byt nadštandardom. Pri určení primeranej náhrady odporcovi súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyjadrenej v znaleckom posudku vo výške 90.200,- eur, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky. Podiel odporcu v 1/6-ine tak činí sumu 15.033,33 eur, ktorú navrhovateľku zaviazal vyplatiť odporcovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko ide o značnú sumu.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, preto návrhu a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 149 ods. 1 OSP, v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania celkovo v sume 1.452,71 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 900,- eur, trov vyplávajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania vo výške 159,41 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 393,30 eur, advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby v sume 320,34 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom vo výške 7,41 eur vrátane 20 % DPH.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ide tak o výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Toto náhradové ustanovenie je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto náhrade. Významnými sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery oboch účastníkov konania a vzal do úvahy nielen pomery odporcu, ktorý má trovy konania zaplatiť, ale zohľadnil aj dopad tohto rozhodnutia na majetkové pomery navrhovateľky ako oprávneného účastníka. V prvom rade súd prihliadol na to, že ide o spor medzi súrodencami a jeho predmetom je rodičovský byt. Odporca je dlhodobo nezamestnaný, poberá sociálnu dávku a podľa tvrdení samotnej navrhovateľky, ktoré odporca nepoprel, má podlžnosti, ktoré nie je schopný uhrádzať, o čom svedčí aj ťarcha na predmetnej nehnuteľnosti v podobe exekučného záložného práva. Prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky príde dočasne aj o miesto svojho pobytu. Naopak na strane navrhovateľky súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že takéto rozhodnutie bude mať nepriaznivý dopad na jej majetkové pomery. Súd náhradu trov konania úspešnej navrhovateľke priznal len čiastočne, jednak v plnom rozsahu za zaplatený súdny poplatok, ktorý by nebolo potrebné vôbec uhrádzať v prípade mimosúdneho riešenia sporu, pričom súd mal preukázané, že odporca nebol prístupný žiadnej dohode s navrhovateľkou. O tejto skutočnosti tiež svedčí aj potreba vykonať v konaní znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sa odporca snažil zmariť,
z dôvodu ktorého bol súd nútený uložiť mu poriadkovú pokutu a nariadiť ohliadku nehnuteľnosti. Preto súd v plnom rozsahu priznal aj náhradu za vynaložené trovy znaleckého dokazovania. Trovy právneho zastúpenia priznal len čiastočne iba za jeden úkon právnej služby, keďže dospel k záveru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to na základe horeuvedených skutočností a za účelom odstránenia tvrdosti pri náhrade trov konania, keďže plná náhrada trov konania by predstavovala sumu 2.738,61 eur.
Súd pri poplatkovej kontrole zistil, že na účte tunajšieho súdu zostal nevyplatený zvyšok z nespotrebovaného preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré uhradila navrhovateľka celkovo vo výške 250,- eur, pričom súdnemu znalcovi bolo za vypracovanie znaleckého posudku vyplatených 159,41 eur. Zostatok teda predstavuje sumu 90,59 eur, ktoré súd navrhovateľke vrátil do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.