Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-71-2013.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/71/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX D., proti povinnému ORION-FIN, s.r.o., so sídlom Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 034 690, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňom 26. 09. 2008, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským so sídlom Exekútorského úradu Ul. Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 197/06, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 372,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/302/2006-45 zo dňa 30. 01. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (konajúci vyššou súdnou úradníčkou) s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil (prvý výrok).
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 372,04 Eur (11 208,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/43/2005-46 zo dňa 22. 11. 2005. Poverením č. 5601 018213* zo dňa 26. 05. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 03. 09. 2007, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom predloženého exekútorského spisu súd predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného ex offo nezastavil, nakoľko nemajetnosť povinného nemal za dostatočne preukázanú. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 10. 2010, súdny exekútor oznámil súdu, že povinný bol dňa 26. 09. 2008 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbr 153/2007-44 zo dňa 06. 03. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2008, súd zrušil obchodnú spoločnosť ORION-FIN, s.r.o., so sídlom Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 034 690 bez likvidácie a následne dňom 26. 09. 2008 bola obchodná spoločnosť z obchodného registra ex offo vymazaná.
Okresný súd rozhodol súčasne o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora vychádzajúc z ustanovení § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (druhý výrok). Konštatoval, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného
zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, a to z dôvodu, že exekučné konanie začalo už dňa 13. 02. 2006 a k výmazu povinného došlo až dňa 26. 09. 2008, teda nebolo možné od oprávneného očakávať, aby s takým časovým predstihom predvídal zánik oprávneného. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zánik povinného) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (IV ÚS 236/08-12).
Proti uzneseniu okresného súdu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne posúdenie veci súdom považoval za nesprávne, okresný súd nemal aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danej veci okresný súd správne zastavil exekúciu, mal však aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/, lebo majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4M Cdo 14/2006 zo dňa 29. 03. 2007, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 5M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012 a 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. 01. 2012. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky súdny exekútor žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd prizná súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 101,34 Eur.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O. s. p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Jedným z dôvodov pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania je, ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 02. 2006, doručenou okresnému súdu dňa 27. 02. 2006 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného L. Q. proti povinnému ORION- FIN, s.r.o. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/43/2005-46 zo dňa 22. 11. 2005, právoplatný dňa 11. 01. 2006 a vykonateľný dňa 15. 01. 2006. Okresný súd následne poverením č. 5601 018213* zo dňa 26. 05. 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 03. 09. 2007, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (č.l. 17 a nasl. spisu). Po oboznámení sa s obsahom predloženého exekútorského spisu súd predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného ex offo nezastavil, nakoľko nemajetnosť povinného nemal za dostatočne preukázanú. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 10. 2010,
súdny exekútor oznámil súdu, že povinný bol dňa 26. 09. 2008 ex offo vymazaný z obchodného registra (č.l. 41 spisu). Súd z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbr 153/2007-44 zo dňa 06. 03. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2008, súd zrušil obchodnú spoločnosť ORION-FIN, s.r.o., so sídlom Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 034 690 bez likvidácie a následne dňom 26. 09. 2008 bola obchodná spoločnosť z obchodného registra ex offo vymazaná. Odvolaním napadnutým uznesením súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie, pričom zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že súdny exekútor napadol výrok rozhodnutia okresného súdu, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov exekúcie. Odvolací súd považuje podané odvolanie súdneho exekútora za dôvodné. Súdny exekútor vytýka okresnému súdu nesprávne právne posúdenie vo veci z dôvodu, že nesprávne stanovil dôvod zastavenia exekúcie a v nadväznosti na to aj nesprávne rozhodol o povinnosti účastníkov hradiť trovy exekúcie.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V ustanovení § 203 je upravené, že oprávnenému možno uložiť povinnosť znášať trovy zastavenej exekúcie v prípade jeho procesného zavinenie zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdneho exekútora, že v prípade, ak povinný ako právny subjekt zanikol na základe rozhodnutia súdu zrušením spoločnosti bez likvidácie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Platí totiž, že súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti (§ 200e O.s.p., § 68 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov), zisťuje či spoločnosť má majetok. Ak zistí, že spoločnosť nemá žiadny majetok, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (predpokladom nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je naopak zistenie obchodného majetku spoločnosti). Právna úprava v stanovených prípadoch tiež umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, pričom obchodná spoločnosť má možnosť preukázať opak. Na základe právoplatného rozhodnutia sa vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra. Za zisteného skutkového stavu nie je potom rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania, vecne správne. Aj keď odvolací súd nepopiera záver okresného súdu, že samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zánik povinného) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v danom prípade mal okresný súd však venovať náležitú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.
V predmetnej veci je daný zákonný dôvod aplikácie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého výnimočne oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného - existencie zákonnej domnienky nemajetnosti zrušenej obchodnej spoločnosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.