Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-248-2013.pdf
PDF · 75.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/248/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Z.. Y. S., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., Q.. S. XA, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, ul. Pražská 4, proti povinnej: P. D., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., Q.. A. XX, zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova 20, vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Lýdie Bujňákovej, so sídlom v Košiciach, ul. Pražská 4, pod sp. zn. EX 40/10, pre vymoženie 73.000,- € a trov exekučného konania, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 49Er/843/2010-113 zo dňa 14.03.2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 49Er/843/2010-113 zo dňa 14.03.2013 (ďalej len „uznesenie“) zaviazal povinnú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 111,98 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak po tom, čo uznesením č. k. 49Er/843/2010-51 zo dňa 05.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoE/25/2011-78, súd prvého stupňa zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovení § 196, § 197 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky vo výške 46,48 € (14 úkonov exekučnej činnosti; 3,32 € za 1 úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a, 9x b, 2x c, h, j) a náhradu hotových výdavkov vo výške 65,50 € (poštovné, faktúra za lustráciu nehnuteľnosti). Spolu takto priznal trovy exekúcie vo výške 111,98 €.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia (z uznesenia nebolo možné zistiť, akých 14 úkonov súdny exekútor vykonal a rovnako nebolo možné verifikovať ani hotové výdavky súdneho exekútora) a skutočnosť, že trovy exekúcie má hradiť povinná, nakoľko ona zastavenie exekúcie nezavinila.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinnej ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.
Uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní k tzv. inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, teda aj uznesenia musí podávať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť výroku, ako aj odôvodnenia rozhodnutia a musí byť prostriedkom kontroly správnosti postupu pri preskúmaní rozhodnutia tak účastníkmi konania, ako aj odvolacím súdom v odvolacom konaní.
V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty (§ 196 Exekučného poriadku).
V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V danom prípade bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekúcie podľa § 196 a 197 Exekučného poriadku tak, že na ich náhradu zaviazal povinnú.
V odôvodnení napadnutého uznesenia je uvedené, že súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 a 2 vo výške 46,48 € (14 úkonov exekučnej činnosti; 3,32 € za 1 úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a, 9xb, 2xc, h, j) a náhradu hotových výdavkov vo výške 65,50 € (poštovné, faktúra za lustráciu nehnuteľnosti).
Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť posúdeniu, či úkony účtované exekútorom:
1) sú úkonmi exekučnej činnosti (teda či bezprostredne smerujú k vykonaniu exekúcie),
2) či všetky účtované úkony exekučnej činnosti boli skutočne vykonané,
3) či išlo o účelné úkony,
4) či účtované hotové výdavky boli skutočne vynaložené a
5) či išlo o účelne vynaložené výdavky.
Odmenu a náhradu hotových výdavkov súd priznal bez toho, aby si preveril, aké úkony súdny exekútor vykonal a aké hotové výdavky skutočne vynaložil v súvislosti s exekúciou.
Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto z pripojeného exekučného spisu z i s t i ť a k o n k r e t i z o v a ť , aké úkony boli exekútorom skutočne vykonané, ktoré z nich boli účelné, teda smerovali bezprostredne k vykonaniu exekúcie, aké hotové výdavky exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a následne opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru a tieto v odôvodnení rozhodnutia š p e c i f i k o v a ť tak, aby boli preskúmateľné tak odvolacím súdom, ako aj samotnými účastníkmi.
Vykonanie všetkých úkonov exekútora a hotových výdavkov musí vyplývať z pripojeného exekučného spisu.
Súd prvého stupňa zároveň b e z o d k l a d n e doručí včas podané odvolanie povinnej tak splnomocnenej zástupkyni oprávnenej, ako i súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 209a O.s.p. a v súdom stanovenej lehote ich vyzve na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Výnimkou je ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, kedy súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému.
Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach hmotného práva, preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd je povinný skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v prípade takéhoto záveru je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, na základe akých úvah a po zohľadnení akých skutočností dospel k záveru o zavinení, resp. nezavinení oprávneného na zastavení exekúcie.
S ohľadom na uvedené bude taktiež úlohou súdu po vrátení veci náležite (s ohľadom na odvolaciu námietku povinnej) z v á ž i ť , či oprávnená nezavinila zastavenie exekučného konania, teda či mohla/ nemohla pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.