Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-1-2023.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., sídlo: Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., sídlo: Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovaným: 1, SOBERIA s.r.o., sídlo: Trieda SNP 39, 040 11 Košice, IČO: 44 515 308 a 2. A. B. C., narodený: X.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 126.380,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29CbZm/10/2019-180 zo dňa 25. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I č..k. 29CbZm/10/2019-180 zo dňa 25. novembra 2022.
II. Žalobcovi voči žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 126.380,92 eur spolu so 6,00% úrokom ročne odo dňa 18.4.2019 až do zaplatenia a sumu 421,27 eur a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, 2, vo výroku II. priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade a 3, vo výroku III. určil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (Československá obchodná banka, a.s.) voči žalovaným domáhal zaplatenie sumy vo výške 126.380,92 eur spolu s príslušenstvom (zmenkový úrok 6 % z dlžnej sumy od 18.4.2019, zmenková odmena vo výške 421,27 eur a nárok na náhradu trov konania). Žalobca svoj nárok konkrétne odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1. a 2.2. tohto odôvodnenia.
2.1. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. 9389865 M 2 vo výške úverového limitu 130.000,- eur, pričom z dôvodu, že úver nebol splácaný riadne a včas bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a to ku dňu 20.12.2018.
2.2. Žalovaný v 1. rade na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ktorú ako aval podpísal žalovaný v 2. rade. Pôvodný žalobca na základe Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9389865M2/D1 vyplnil chýbajúce údaje zmenky a to zmenkovú
sumu 126.380,92 eur a splatnosť zmenky 17. apríla 2019. Aj napriek výzve pôvodného žalobcu žalovaní zmenkovú sumu ani čiastočne neuhradili.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že daná situácia bola spôsobená zlou finančnou situáciou, ktorá nastala poklesom klientov a prakticky nulovým obratom za rok 2018. Dodali, že od roku 2016 spoločnosť (žalovaný v 1. rade) pracovala na projekte „Gbely“, kde chce vytvoriť skládku stavebného odpadu a zamestnať potrebných ľudí z regiónu a keďže si to vyžaduje veľkú investíciu, trvalo to nejaký čas kým vyhľadali vhodného investora a vynaloženie pomerne značných finančných prostriedkov. Tiež uviedli, že uzavreli dohodu so zahraničným investorom (dňa 19.08.2019 podpísali Zmluvu o investícií) a momentálne čakajú na odoslanie finančných prostriedkov na účet, s tým že po pripísaní finančných prostriedkov bude veriteľovi vrátená plná suma vrátane príslušenstva.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (predložené listinné dôkazy a nesporné tvrdenia strán sporu) zistil skutkový a právny stav uvedený v nasledovných odsekoch 4.1. až 4.4. tohto odôvodnenia.
4.1. Československá obchodná banka, a.s. a SOBERIA s.r.o. uzatvorili Zmluvu o EÚ prevádzkovom úvere č. 9389865 M 2 dňa 8.3.2017, pričom veriteľ na požiadanie dlžníka poskytol v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, ale žalovaný v 1. rade dlžník, t.j. spoločnosť SOBERIA s.r.o. a žalovaný v 2. rade A. B. C. poskytnuté peňažné prostriedky v sume 126.380,92 eur nevrátili. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že bola vystavená vlastná zmenka, ktorá obsahuje: miesto a dátum vystavenia Košice, dňa 8.3.2017, za túto zmenku zaplatím na rad: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 584 140, sumu 126.380,92 eur, dátum splatnosti 17.4.2019, bez protestu, vystaviteľ SOBERIA s.r.o., Trieda SNP 39, 040 11 Košice, IČO: 44 515 308, splatné u (v) Československá obchodná banka, a.s., B. XX, XXX XX F., ako aval za vystaviteľa A. B. C., r.č. XXXXXX/XXXX, D. XXXX/X, XXX XX E..
4.2. Vlastná zmenka podpísaná žalovanými obsahuje náležitosti podľa časti II ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb, t.j. ide o abstraktný záväzok, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch. Vo veci nebol zistený nedostatok zákonných náležitostí zmenky. Z okolností, za ktorých zmenka vznikla je zrejmé, že plní funkciu zabezpečovaciu, t.j. zabezpečuje záväzky. Tým, že spoločnosť SOBERIA s.r.o. zmenku vystavila, akceptovala návrh žalobcu zabezpečiť svoje záväzky takouto formou.
4.3. Žalovaný v 2.rade podpísal zmenku ako ručiteľ vystaviteľa. K tomuto súd prvej inštancie dodal nasledovné: Zmenečné ručenie upravuje ust. § 30 a nasl. Zmenkového zákona č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 30 citovaného zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.
4.4. Zmenka, na podklade ktorej má byť žalobcovi priznané plnenie voči žalovaným, je platná v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil žalobcovi zaplatiť sumu 126.380,92 eur spolu so 6,00% úrokom ročne odo dňa 18.4.2019 až do zaplatenia a sumu 421,27 eur. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 497 Obchodného zákonníka (Zmluva o úvere), § 75 (vlastná zmenka) Z.č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon, § 48 ods. 1 (zmenkový postih) Z.č. 191/1950 Sb. a § 30 a nasl. (zmenkové ručenie) Z.č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil skutočnosťou, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali spoločné odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým navrhli, aby odvolací súd vydaný rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 5.1. a 5.2. tohto odôvodnenia.
5.1. Žalovaní tvrdili, že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod bol podľa žalovaných naplnený tým, že súd neodročil pojednávanie nariadené na deň 25.11.2022, čím im znemožnil, aby uplatňovali svoje procesné práva a to až do takej miery, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto smere tiež namietali, že ich súd náležite procesne nepoučil.
5.2. Žalovaní tiež namietali, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalovaných žalobca nepreukázal dostatočne kauzálny vzťah, ktorý predmetná zmenka kryje. Za kľúčový v tomto prípade označili § 17 zákona o zmenkách, na základe čoho podľa nich môžu uplatniť aj námietky vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky. Konkrétne žalovaní namietali nasledovné: 1, žalobca nepreukázal čerpanie úveru zo strany žalovaného v 1. rade a ani výšku čerpanej sumy, 2, žalobca nepreukázal s akými splátkami a v akej výške mal byť žalovaný v 1. rade v omeškaní, 3, žalobca vôbec nepreukázal z čoho žalovaná suma pozostáva (istina, úroky, poplatky) a ako dospel k jej určeniu a 4, žalobca vôbec nepreukázal na základe čoho malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a či vôbec bolo žalovanému v 1. rade doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné a účelové. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za vecne správny, súladný so zákonom a dostatočne odôvodnený. Preto navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
6.1. Vo svojom stanovisku žalobca ohľadom údajného porušenia procesných práv žalovaných uviedol, že poukazuje na body 8, 9, 36 a 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a dodal, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď neakceptoval v poradí už 5. žiadosť žalovaných o odročenie pojednávania. K tomuto ešte poukázal nato, že žalovaní až do vydania rozsudku vôbec nespochybnili nárok žalobcu a žiadali o oddialenie plnenia z dôvodu zlej finančnej situácie. Tiež dodal, že žalovaní od podania odporu až do vydania rozsudku nenavrhli žiadne dokazovanie a nijako neuviedli, prečo je potrebná ich osobná účasť na pojednávaní, respektíve čo by sa malo ich výsluchom preukázať. Súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval procesne správne, nijako neporušil procesné práva žalovaných a konal v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
6.2. K námietkam žalovaných uvedených v odseku 5.2. tohto odôvodnenia žalobca uviedol, že sa na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaných nie je možné prihliadať a to podľa znenia § 366 CSP. Toto svoje stanovisko odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní až do podania odvolania nijako ani len čiastočne nespochybnili nárok žalobcu. Žalobca tiež upozornil, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať inak ako predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie NS SR z 31. júla 2012, sp. zn. Obo 21/2012). V tejto súvislosti dodal, že on nie je povinný preukazovať dôvod vzniku záväzku a dôkazné bremeno o neoprávnenosti nároku je v tomto prípade na žalovaných, ktorí na svoju obranu neprodukovali žiaden dôkaz spochybňujúci nárok žalobcu, pričom naopak práve žalobca dokonca nad rámec svojich zákonných povinností preukázal existenciu kauzálneho vzťahu ako aj to z čoho zmenková suma pozostáva.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
9. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaných a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Žalovaní svoju obranu postavili na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti namietaných odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaných zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalobcu v plnom rozsahu.
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaných naplnený tým, že súd neodročil pojednávanie nariadené na deň 25.11.2022, čím im znemožnil, aby uplatňovali svoje procesné práva a to až do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto smere tiež namietali, že ich súd náležite procesne nepoučil. Z nižšie uvedených dôvodov (ods. 11.1. až 11.4.) je potrebné konštatovať, že tento odvolací dôvod nie je daný.
11.1. V súvislosti s touto odvolacou námietkou odvolací súd (obdobne ako aj súd prvej inštancie) považuje za procesne správne a zákonné rozhodnutie to, že súd prvej inštancie dňa 25.11.2022 uskutočnil pojednávanie, na ktorom bol v konečnom dôsledku vo veci vydaný rozsudok. K tomuto je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie na základe obdobnej žiadosti žalovaných (žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov) odročil celkovo štyri skôr nariadené pojednávania a až piatu žiadosť žalovaných o odročenie pojednávania odmietol, pričom o tejto skutočnosti žalovaných postupom podľa § 183 ods. 4 CSP bezodkladne informoval. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu to, že žalovanými deklarované zdravotné problémy konateľa žalovaného v 1. rade (žalovaný v 2. rade) sú dlhodobého charakteru, čo vyplýva z obsahu ním predložených lekárskych potvrdení a správ. T.j. žalovaní mali o svojom dôvode pre odročenie pojednávania s určitosťou vedomosť už dňa 11.8.2022, t.j. v čase, keď im bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 25.11.2022. Pokiaľ žalovaní požiadali o odročenie pojednávania z tohto rovnakého dôvodu svojim podaním zo dňa 22.11.2022, tak určite nie je možné považovať ich žiadosť o odročenie za bezodkladnú, čo je v rozpore s § 183 ods. 3 CSP.
11.2. K rozhodnutiu súdu o neodročení pojednávania a jeho správnosti je tiež potrebné navyše dodať, že v zmysle § 183 ods. 1 CSP je pojednávanie možné odročiť iba v prípade, ak by od žalovaných nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalovaní mali od začatia súdneho konania, respektíve od zistenia zdravotných problémov žalovaného v 2. rade, dostatočný časový priestor nechať sa v konaní zastúpiť, pričom nemožnosť svojho zastúpenia navyše nijako nedeklarovali.
11.3. Je pravdou, že strany sporu majú právo zúčastniť sa pojednávania vo veci samej, avšak ich účasť nie je bezprostredne nutná a v zásade ide o ich právo a nie povinnosť. V tomto prípade však vo veci nebolo navrhnuté dokazovanie výpoveďou strany sporu (žalovaných), ktorá by mohla svojim obsahom zásadne ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, preto účasť žalovaných na pojednávaní nebola bezpodmienečne nutná. V tejto súvislosti je potrebné navyše tiež poukázať na skutočnosť, že žalovaní nárok žalobcu (až do podania odvolania) nijako nerozporovali a dokonca ho opakovane pred súdom písomne uznali (podania žalovaných z 19.2.2020, 20.3.2020 a 14.9.2021), preto nebolo možné považovať ich účasť na pojednávaní za nutnú ani z pohľadu navrhovaného dokazovania.
11.4. Žalovaní namietali aj to, že neboli vo veci náležite poučení. Táto ich námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie ich náležite poučil o ich procesných právach a povinnostiach, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu. S ohľadom na konanie žalovaných (opakované marenie pojednávaní za situácie, keď zároveň uznávajú svoj záväzok) je možné považovať takéto konanie žalovaných za účelové a ako také za zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu (Čl. 5 CSP).
12. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri jeho prvom odvolacom dôvode zistil, že ani tieto odvolacie dôvody v danej veci nie sú dané. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania totiž správne zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 12.1. až 12.3..
12.1. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil skutkový a právny stav veci tak ako je to vyššie uvedené v odsekoch 4.1. až 4.4. tohto odôvodnenia. Je potrebné pripomenúť, že žalovaní nárok žalobcu nijako nerozporovali a dokonca sa opakovane vyjadrili, že ho celý spolu s uplatneným príslušenstvom uhradia (podania žalovaných z 19.2.2020, 20.3.2020 a 14.9.2021), t.j. písomne tento svoj záväzok uznali. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že medzi stranami sporu (žalobca a žalovaný v 1. rade) vznikol obchodnoprávny vzťah – úverová zmluva podľa § 497
a nasledujúcich Obchodného zákonníka a že nároky z tohto vzťahu boli zabezpečené vystavením vlastnej zmenky žalovaným v 1. rade, ktorú ako aval (zmenkový ručiteľ) podpísal žalovaný v 2. rade. Tiež správne zistil, že obaja žalovaní majú na základe vystavenej zmenky v zmysle príslušných ustanovení Z.č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon (§ 75, § 48 ods. 1, § 30 a nasl.) povinnosť zaplatiť žalobcovi 126.380,92 eur spolu s príslušenstvom (zmenkový úrok 6 % z dlžnej sumy od 18.4.2019 a zmenková odmena vo výške 421,27 eur). Obdobne súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania žalobcu a to z dôvodu, že bol v konaní voči žalovaným v plnom rozsahu úspešný (§ 255 CSP).
12.2. Ohľadom nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu veci žalovaní vzniesli viacero námietok (uvedené v odseku 5.2.). Tieto námietky žalovaní na svoju obranu použili až vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Všetky tieto námietky žalovaných sú však podľa § 366 CSP tzv. novotami v odvolacom konaní, na ktoré nie je možné prihliadať.
12.3. Bez ohľadu na nemožnosť prihliadať na vznesené námietky žalovaných v tomto odvolacom konaní, považuje odvolací súd za vhodné dodať, že v tomto smere sa plne stotožňuje so stanoviskom žalobcu uvedenom v odseku 6.2. tohto odôvodnenia. T.j. záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať inak ako predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie NS SR z 31. júla 2012, sp. zn. Obo 21/2012). Žalobca skutočne nemal povinnosť preukazovať dôvod vzniku záväzku a dôkazné bremeno o neoprávnenosti nároku je v tomto prípade na žalovaných, ktorí však na svoju obranu neprodukovali žiaden dôkaz spochybňujúci nárok žalobcu, pričom naopak práve žalobca dokonca nad rámec svojich zákonných povinností preukázal existenciu kauzálneho vzťahu ako aj to z čoho zmenková suma pozostáva. Argumentácia žalovaných existenciou § 17 Zmenkového a šekového zákona taktiež neobstojí, pretože zviazanosť zo zmenky v tomto prípade nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov (neexistencia odvolacích dôvodov) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
15. Pôvodný žalobca (Československá obchodná banka, a.s.) počas odvolacieho konania postúpil svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na postupníka M.B.A. Financie s.r.o (uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia ako žalobca) a to podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 516/2023 zo dňa 20.10.2023 uzavretej postupom podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na základe návrhu žalobcu odvolací súd svojim uznesením č.k. 1CoZm/1/2023-263 zo dňa 11. decembra 2023 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že na miesto žalobcu do konania vstúpil žalobca M.B.A. Financie s.r.o.. Citované uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2023.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).