Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14Co-460-2013.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/460/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., B.: XX XXX XXX, so sídlom Bratislava, Š. Č.. XX, právne zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA E..A..O.., B.: XX XXX XXX, so sídlom Bratislava, Š. Z.. Č.. XX proti odporcovi: Róbert Satko, U.. X.X.XXXX, bytom Bratislava, B. Č.. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Danou Patkovou, Q. Okresného E. R. H., za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, B.: XX XXX XXX, so sídlom Skalica, D. Z.. Č.. XX, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, právne zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, AK Chorvátsky Grob, U. C. K. Č.. X, o zaplatenie 331,94 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.3.2013, č.k. 41C 9/2013-53 v časti výroku o trovách konania
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.3.2013, č.k. 41C 9/2013-53 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 12.3.2013, č.k. 41C 9/2013-53, súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ich náhradu nepriznal. Zároveň navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 12,37 eur.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.9.2009 do zaplatenia dlžnej istiny. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení a umožnil mu využívať ním poskytované telekomunikačné služby. Keďže odporca porušil zmluvné povinnosti, je povinný zaplatiť mu písomne dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.
Dňa 30.1.2013 vstúpil do konania na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.
Navrhovateľ podaním z 1.3.2013 vzal návrh v celom rozsahu späť a súd konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. V zmysle uvedeného ustanovenia súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Žaloba bola vzatá späť bez vecného vyriešenia predmetu sporu, a preto by navrhovateľ mal znášať trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka účelne vynaložené na bránenie jeho práva. Odporcovi trovy konania nevznikli. Vedľajší účastník na jeho strane žiadal priznať náhradu trov, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, uplatnených a vyčíslených podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žiadal náhradu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie -
vyjadrenie k žalobe z 14.2.2013. Tieto trovy však súd za účelne vynaložené nepovažoval a ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Uviedol, že každý účastník súdneho konania má právo nechať sa v ňom zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľa a na pomoc spotrebiteľom aj v súdnych konaniach, preto by malo disponovať personálnym zázemím a odbornými vedomosťami na vykonávanie samotného predmetu svojej činnosti. Z tohto pohľadu sa jeho právne zastúpenie javí ako samoúčelné. Z oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z 30.1.2013 je zrejmé, že ho urobil bez vedomia odporcu a bez znalosti predmetu sporu. Vedľajší účastník právny základ predmetu sporu spoznal až potom, ako mu bola súdom 4.2.2013 doručená žaloba a prílohy k nej. V jeho vyjadrení k predmetu sporu z 14.2.2013 poukázal na neprijateľnosť zmluvného dojednania účastníkov o zmluvnej pokute. Keďže súd je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a tiež ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, toto podanie vedľajšieho účastníka nemohlo účelne zlepšiť postavenie odporcu vo vzťahu k ochrane jeho práv.
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Argumentuje v ňom tým, že ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenie konania. V danej veci vzal navrhovateľ svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu, a preto zavinil zastavenie konania. Z toho dôvodu je povinný nahradiť trovy konania odporcu a aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Vyslovil názor, že jeho vstup do konania ako aj jeho vyjadrenie k predmetnej právnej veci zo dňa 12.2.2013 boli rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých navrhovateľ vzal bez udania dôvodu svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť. Podľa jeho názoru nebol naplnený predpoklad existencie dôvodov osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. a neexistuje žiaden zákon, podľa ktorého by súd v predmetnom konaní nemal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Podľa jeho názoru navrhovateľ mohol dôsledne zvážiť podanie svojho návrhu.
Trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli ako trovy právneho zastúpenia považuje za účelne vynaložené trovy, ktoré vyčíslil v celkovej sume 68,56 eur (dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej, t.j. 2-krát po 26,56 eur a paušálna náhrada 1-krát 7,63 eur a 1-krát 7,81 eur).
Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a jeho vyjadrení k návrhu.e. Možno preto súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka, že práve jeho konaním v prospech odporcu došlo k úspešnej realizácii ochrany spotrebiteľa, výsledkom čoho
bolo vzatie návrhu späť v celom rozsahu. Táto skutočnosť determinuje aj existenciu nároku odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p..
Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (napr. má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka súdneho konania (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12. 2010. Aj v ňom sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu. V konaní sa vyjadril k návrhu a podal odvolanie voči nepriznaniu náhrady trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemožno urobiť záver, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v
predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu.
Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.