Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci navrhovateľa V. P., nar. X.X.XXXX, bývajúceho vo B. K. I., na W. R. č. XX/X právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ulici M.R. Štefánika č. 2465, proti odporkyni U. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo B. K. I. na W. R. č. XX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Q. P., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.3.2013 č.k. - 72 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na výživu mal. Q. sumou 250 eur mesačne. Styk maloletého s navrhovateľom upravil ako neobmedzený. Ďalej vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú štyri deti, z ktorých je jedno maloleté. Vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Viac rokov nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne finančne nehospodária. Navrhovateľ dlhodobo žije v E. republike, kde má zamestnanie a udržiava mimomanželskú známosť. Vzájomná komunikácia medzi manželmi je konfliktná a momentálne obmedzená len na riešenie výchovy a výživy detí pochádzajúcich z manželstva. Navrhovateľ, ktorý má mimomanželskú známosť, nechce zotrvať v manželskom zväzku a nemá už záujem riešiť vzťahy v manželstve. Manželstvo účastníkov v súčasnosti neplní svoje funkcie a je len formálnym zväzkom. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Odporkyňa sa o dieťa riadne a vzorne stará a preto mal. Q. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určené výživné vo výške 250 eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti HOPI s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 37.817 Kč. Posledné obdobie navrhovateľ zasielal odporkyni mesačne sumu približne 500 eur, a to na zabezpečenie výživy dvoch synov a na chod domácnosti. Čo sa týka odporkyne, táto vo februári roku 2013 uzatvorila pracovnú zmluvu so spoločnosťou Energo Odbyt s.r.o., Vranov nad Topľou, kde by jej mesačný zárobok mal dosahovať čiastku 307,93 eur. Pri určení výšky výživného sa zohľadnil vek mal. dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a zárobkové pomery oboch rodičov. S prihliadnutím na odôvodnené výdavky navrhovateľa je v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť na dieťa v určenej výške.

Styk navrhovateľa s mal. dieťaťom bol upravený ako neobmedzený, pričom pri tejto úprave sa zobral do úvahy záujem dieťaťa a vzdialenosť miesta jeho bydliska od súčasného bydliska navrhovateľa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia .

Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o výživnom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Ako dôvod uviedol, že po vykonanom dokazovaní sa nesprávne vyhodnotili odôvodnené potreby mal. Q. a schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa. Navrhovateľ zo svojho príjmu mimo sumy 15.000 Kč, ktoré zasiela odporkyni na úhradu nákladov domácnosti a nákladov spojených s užívaním bytu uhrádza mal. Q. náklady na letné prázdninové pobyty, spoločné dovolenkové pobyty počas letných, zimných a jarných prázdnin, nákupy ošatenia, obuvi a potrieb do školy počas pobytu mal. Q. v V. alebo počas návštevy navrhovateľa vo B. nad I., kedy mu navrhovateľ poskytuje aj vreckové. Okrem toho mu zakúpil bicykel a zariadil samostatnú izbu v V.. Na uspokojovanie potrieb dieťaťa preto postačuje výživné vo výške 128 eur mesačne. Hoci navrhovateľ vo svojom zamestnaní dosahuje súdom prvého stupňa uvádzaný príjem, z tohto príjmu ma značné výdavky na obnovu svojej pracovnej sily, vrátane zdravotného stavu, bývanie, cestu do zamestnania a cestu do B. nad I..

Odporkyňa a kolízny opatrovník mal. dieťaťa navrhli rozsudok vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa výšky vyživovacej povinnosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného zase platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti. Zákon o rodine pritom v ustanovení § 62 ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti priamo prikazuje zohľadniť to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť je teda postavená na úroveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a starostlivosť o jej členov.

V prejednávanej veci s prihliadnutím na nízky príjem odporkyne vo výške 307,93 eur mesačne nie je na mieste od tejto účastníčky vyžadovať plnenie si jej vyživovacej povinnosti inak, než formou osobnej starostlivosti o mal. dieťa.

S prihliadnutím na výšku príjmu navrhovateľa dosahujúceho skoro 38.000 Kč mesačne je v schopnostiach a možnostiach tohto účastníka prispievať na výživu mal. Q. sumou 250 eur mesačne, a to i po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti k jednému plnoletému dieťaťu. Takto určené výživné zodpovedá terajším odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek a rozsah záujmovej činnosti.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok vo výroku o určení výživného a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťaťa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.