Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/304/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov P. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O. na F. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Popradskej ul. č. 80 a P. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O. na F. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. - 86 zo dňa 18.06.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku otec odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. P. a k manželke T., ktorá je s maloletým na materskej dovolenke. Namietal, že k zmene jeho mesačného príjmu nedošlo, nakoľko mu od 22.07.2011 vznikol nárok na daňový bonus vo výške 93,70 Eur v zmysle ust. § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmu. Poukázal na skutočnosť, že práve u matky maloletej došlo k zmene pomerov v pozitívnom zmysle slova, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bola matka nezamestnaná a poberala len dávky v hmotnej núdzi vo výške 113,50 Eur, pričom od júla 2012 pracuje ako učiteľka v materskej škôlke s čistým mesačným príjmom 420 Eur a poberá aj rodinné prídavky. Súd prvého stupňa však neskúmal, či je matke maloletej vyplácaný daňový bonus. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa otec stal výlučným vlastníkom 3- izbového bytu, matke vyplatil sumu 18 611 Eur a zaviazal sa splácať stavebný úver v sume 24 Eur mesačne. Zastával názor, že z predmetnej vyplatenej sumy si je matka schopná zabezpečiť vlastné bývanie. Uviedol, že k zmene pomerov nedošlo ani na strane mal. Q., nakoľko v súčasnosti maloletá navštevuje 4. ročník základnej školy, a teda maloletá neprešla na druhý stupeň školskej dochádzky. Matka podľa vyjadrenia zaplatila maloletej ročný poplatok za návštevu školy vo výške 142,30 Eur, ktorý zahŕňa aj stravné za mesiace september a október, ďalej lyžiarsky výcvik v sume 60 Eur a školu v prírode v sume 125 Eur. Maloletá navštevuje podľa udania matky tanečný krúžok, za ktorý platí poplatok v sume 20 Eur mesačne a literárno-dramatický krúžok vo výške 60 Eur polročne, avšak nepredložila žiadne doklady preukazujúce kúpu liekov pre maloletú. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie je podané oneskorene, preto ho navrhla odmietnuť podľa ust. . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považovala za vecne správny, nakoľko súd dostatočne zistil skutkový stav veci a použil správne ustanovenia zákona.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. . Odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto považuje odvolací súd za neopodstatnenú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -64 zo dňa 20.04.2010) so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšil priemerný čistý príjem otca z 553,10 € na 673,70 € a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. P. pochádzajúcemu z terajšieho manželstva otca, ku ktorému má však vyživovaciu povinnosť aj matka dieťaťa. Príjem matky maloletého dieťaťa sa zvýšil zo 133,50 € (dávka v hmotnej núdzi) na 420 € mesačne s tým, že poberá daňový bonus, ako vyplýva z jej opisu mzdového listu nachádzajúceho sa v spise (č.l. 36), vo výške 20,51 €. Maloletá Q. navštevovala v čase predchádzajúcej úpravy výživného 1. ročník základnej školy, bola zdravá, navštevovala tanečný krúžok za 20 € mesačne, pričom mimoriadne výdavky na jej výživu neboli. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu otca na zníženie výživného maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy, stravovala sa v škole, kde stravné stálo 35 € mesačne, navštevovala školský klub detí, ktorý stál 11 € mesačne a do školy dochádzala, preto mesačník MHD stál 12 €. Matka v konaní predložila potvrdenie základnej školy o ďalších poplatkoch spojených s návštevou školy s tým, že v školskom roku zaplatila spolu 142,30 €. Ďalšie náklady sú na tanečnú 20 € mesačne a literárno- dramatický krúžok 60 € polročne. V júni 2013 sa mala zúčastniť školy v prírode, za čo matka zaplatila dvakrát 40 € a raz 35 €. Maloletá je alergička, bola často chorá, má zníženú imunitu, pretože v októbri 2012 prekonala infekčné ochorenie toxoplazmózu. Z uvedeného je nepochybné, že u mal. Q. došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb v súvislosti s jej vekom, rastom, školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou, ako aj zhoršeným zdravotným stavom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Súd prvého stupňa sa teda správne zameral pri zisťovaní skutkového stavu na zmeny, ktoré nastali od predchádzajúcej úpravy výživného, pričom z hľadiska zvýšenia odôvodnených potrieb maloletej by boli dané podmienky na zvýšenie výživného, avšak vzhľadom na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu

z terajšiemu vzťahu, je doposiaľ určené výživné 100 € mesačne primerané terajším možnostiam a schopnostiam otca. V súvislosti s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa zvýšenia príjmu matky odvolací súd zdôrazňuje, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní spontánne jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ako aj uspokojovaním potrieb maloletej postupne tak, ako jej potreby vznikajú a je nepochybné, že podiel matky na výživnom je podstatne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke otca týkajúcej sa vyporiadania BSM s matkou maloletej odvolací súd zdôrazňuje, že vyporiadaním BSM sa majetkové pomery bývalých manželov, teda rodičov maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezmenili, pretože došlo len k rozdeleniu majetku, ktorý vlastnili za trvania manželstva a zároveň nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov nadobudol väčší podiel, nakoľko otec nadobudol výlučné vlastníctvo k trojizbovému bytu s povinnosťou vyplatiť matku maloletej. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného a odvolacie dôvody tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.