Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-304-2013.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/304/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov P. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O. na F. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Popradskej ul. č. 80 a P. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O. na F. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18P 155/2012 - 86 zo dňa 18.06.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku otec odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. P. a k manželke T., ktorá je s maloletým na materskej dovolenke. Namietal, že k zmene jeho mesačného príjmu nedošlo, nakoľko mu od 22.07.2011 vznikol nárok na daňový bonus vo výške 93,70 Eur v zmysle ust. § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmu. Poukázal na skutočnosť, že práve u matky maloletej došlo k zmene pomerov v pozitívnom zmysle slova, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bola matka nezamestnaná a poberala len dávky v hmotnej núdzi vo výške 113,50 Eur, pričom od júla 2012 pracuje ako učiteľka v materskej škôlke s čistým mesačným príjmom 420 Eur a poberá aj rodinné prídavky. Súd prvého stupňa však neskúmal, či je matke maloletej vyplácaný daňový bonus. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa otec stal výlučným vlastníkom 3- izbového bytu, matke vyplatil sumu 18 611 Eur a zaviazal sa splácať stavebný úver v sume 24 Eur mesačne. Zastával názor, že z predmetnej vyplatenej sumy si je matka schopná zabezpečiť vlastné bývanie. Uviedol, že k zmene pomerov nedošlo ani na strane mal. Q., nakoľko v súčasnosti maloletá navštevuje 4. ročník základnej školy, a teda maloletá neprešla na druhý stupeň školskej dochádzky. Matka podľa vyjadrenia zaplatila maloletej ročný poplatok za návštevu školy vo výške 142,30 Eur, ktorý zahŕňa aj stravné za mesiace september a október, ďalej lyžiarsky výcvik v sume 60 Eur a školu v prírode v sume 125 Eur. Maloletá navštevuje podľa udania matky tanečný krúžok, za ktorý platí poplatok v sume 20 Eur mesačne a literárno-dramatický krúžok vo výške 60 Eur polročne, avšak nepredložila žiadne doklady preukazujúce kúpu liekov pre maloletú. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie je podané oneskorene, preto ho navrhla odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považovala za vecne správny, nakoľko súd dostatočne zistil skutkový stav veci a použil správne ustanovenia zákona.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto považuje odvolací súd za neopodstatnenú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 11C 327/2009-64 zo dňa 20.04.2010) so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšil priemerný čistý príjem otca z 553,10 € na 673,70 € a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. P. pochádzajúcemu z terajšieho manželstva otca, ku ktorému má však vyživovaciu povinnosť aj matka dieťaťa. Príjem matky maloletého dieťaťa sa zvýšil zo 133,50 € (dávka v hmotnej núdzi) na 420 € mesačne s tým, že poberá daňový bonus, ako vyplýva z jej opisu mzdového listu nachádzajúceho sa v spise (č.l. 36), vo výške 20,51 €. Maloletá Q. navštevovala v čase predchádzajúcej úpravy výživného 1. ročník základnej školy, bola zdravá, navštevovala tanečný krúžok za 20 € mesačne, pričom mimoriadne výdavky na jej výživu neboli. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu otca na zníženie výživného maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy, stravovala sa v škole, kde stravné stálo 35 € mesačne, navštevovala školský klub detí, ktorý stál 11 € mesačne a do školy dochádzala, preto mesačník MHD stál 12 €. Matka v konaní predložila potvrdenie základnej školy o ďalších poplatkoch spojených s návštevou školy s tým, že v školskom roku zaplatila spolu 142,30 €. Ďalšie náklady sú na tanečnú 20 € mesačne a literárno- dramatický krúžok 60 € polročne. V júni 2013 sa mala zúčastniť školy v prírode, za čo matka zaplatila dvakrát 40 € a raz 35 €. Maloletá je alergička, bola často chorá, má zníženú imunitu, pretože v októbri 2012 prekonala infekčné ochorenie toxoplazmózu. Z uvedeného je nepochybné, že u mal. Q. došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb v súvislosti s jej vekom, rastom, školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou, ako aj zhoršeným zdravotným stavom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Súd prvého stupňa sa teda správne zameral pri zisťovaní skutkového stavu na zmeny, ktoré nastali od predchádzajúcej úpravy výživného, pričom z hľadiska zvýšenia odôvodnených potrieb maloletej by boli dané podmienky na zvýšenie výživného, avšak vzhľadom na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu
z terajšiemu vzťahu, je doposiaľ určené výživné 100 € mesačne primerané terajším možnostiam a schopnostiam otca. V súvislosti s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa zvýšenia príjmu matky odvolací súd zdôrazňuje, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní spontánne jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ako aj uspokojovaním potrieb maloletej postupne tak, ako jej potreby vznikajú a je nepochybné, že podiel matky na výživnom je podstatne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke otca týkajúcej sa vyporiadania BSM s matkou maloletej odvolací súd zdôrazňuje, že vyporiadaním BSM sa majetkové pomery bývalých manželov, teda rodičov maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezmenili, pretože došlo len k rozdeleniu majetku, ktorý vlastnili za trvania manželstva a zároveň nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov nadobudol väčší podiel, nakoľko otec nadobudol výlučné vlastníctvo k trojizbovému bytu s povinnosťou vyplatiť matku maloletej. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného a odvolacie dôvody tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.